Bostonský teriér / Boston Terrier

20. srpna 2012 v 9:49 |  B
Bostonský teriér bol pôvodne vyšľachtený na psie zápasy. Neskôr už len ako spoločník. Dnešný bostonský teriér vie byť nežný, ostražitý, s dobrými spôsobmi. V mnohých však pretrváva popudlivosť typického teriéra. Sú výborné strážne psy, ale určite nie sú uštekané. Skôr môžu byť "ukecaní", svoju radosť vedia prejavovať rôznymi zvukmi. Milujú spoločnosť ľudí, radi sa k vám pritúlia, výborne si rozumejú s deťmi, inými psami aj iným zvieratstvom, samozrejme len keď sa s nimi zoznámia už v útlom veku. Niektoré jedince môžu mať sklony k dominancii pri stretnutí so psom rovnakého pohlavia. Boston teriér je veľmi inteligentný, rýchlo sa učí, bohužiaľ niekedy aj riadne lotroviny. Aby to tak nebolo, je vhodné sa s bostonom venovať nejakému športu, napríklad poslušnosť, agility, flyball, tanec so psom,...Aj keď miluje pohyb a aktivitu, neznamená to, že si s vami rád nepoleňoší doma na gauči, ešte lepšie v posteli.
Výborného psa do bytu z neho robí aj jeho krátka srsť, ktorá pĺzne skutočne len minimálne. Stačí ju raz do týždňa vykefovať. Pozornosť ešte treba venovať záhybom kože pod očami a samozrejme pravidelne kontrolovať stav pazúrikov a uší. Bostonský teriér nemá rád teplotné extrémy, nevyhovuje mu ani treskúca zima, ani tropické horúčavy. Aj keď väčšinou sú skôr teplomilní a mnohí milujú slnečný kúpeľ, ale aj osvieženie v nejakom tom rybníku.
Zo zdravotných problémov najčastejšie prenasledujú bostonov problémy s očami, patelou a pri jedincoch s viac stlačeným ňucháčom sa môžu vyskytnúť problémy s dýchaním. Našťastie v slovenskom chove sa zatiaľ tieto problémy vyskytujú len ojedinele.
Ak ste aktívny človek a tento malý ale zároveň silný a atletický psík, žiaden gaučák vám učaroval, neváhajte a začleňte bostona do svojho života, určite s ním zažijete mnoho pekných zážitkov a váš život bude bohatší.




Pôvod: USA
Dátum publikovania platného štandardu: 02.02.1995
Použitie: sprievodný pes
Klasifikácia: 9. skupina spoločenské a sprievodné psy; 11.sekcia - malé dogovité psy, bez skúšky

Všeobecný vzhľad: bostonský teriér má byť aktívny, vysokointeligentný krátkosrstý pes, vyvážený, kompaktný, s krátkou hlavou a krátkym chvostom. Je pásikavý, čierny alebo tulení - "seal" (čierny s červeným nádychom, ktorý je vidieť iba na slnku alebo pri jasnom svetle), vždy s rovnomernými bielymi znakmi. Hlava má byť v správnom pomerek veľkosti psa a jej výraz musí prezrádzať vysokú inteligenciu.Telo je pomerne krátke a pevne stavané, končatiny sú silné a dobre tvarované. Chvost je krátky. Ani jeden znak by nemal byť taký výrazný, aby pes pôsobil nevyváženým dojmom. Bostonský teriér vzbudzuje dojem rozhodnosti, sily a aktivity spojenej s eleganciou, jeho držanie je uvoľnené a ladné. Vyvážený vzťah medzi farbou a bielymi znakmi je charakteristickou vlastnosťou tohto plemena. Pri posudzovaní celkového dojmu sa má klásť mimoriadny dôraz na vyváženosť, výraz, farbu a biele znaky. Jasne ohraničené, krátke telo, spojené s jedinečnou kvadratickou hlavou a papuľou a pôsobivé sfarbenie sú charakteristické pre mimoriadne milé, šarmantné stvorenie amerického pôvodu, bostonského teriéra. Pri porovnávaní jednotlivcov oboch pohlaví je jediným rozdielom trochu jemnejšia stavba sučiek

príliš jemnýveľmi mohutnýrozdiel medzi psom a sučkou

Dôležité proporcie: dĺžka končatín musí byť v správnom pomere k hmotnosti a stavbe psa, tak aby bol výrazne kvadratický. Bostonský teriér je mocný pes, ktorý nemá byť chudý ako trieska ani hrubý. Jeho kostra a svalstvo musia byť v správnom pomere k hmotnosti a stavbe psa a majú prispievať k žiaducemu vzhľadu.


Povaha a správanie: Bostonský teriér je priatelský pes. Toto plemeno má výborné vlohy a vysoký stupeň inteligencie, čé z neho robí jedinečného sprievodného psa.

Hlava: lebka je kvadratická, hore plochá, bez vrások, líca sú ploché, čelo strmo klesá. Čelový sklon je výrazný. Ňucháč čierny, široký; s výraznou líniou medzi nosnými dierkami. Papuľa je krátka, kvadratická, široká a hlboká primerane k lebke, bez vrások, je kratšia ako široká a hlboká, papuľa nemá byť dlhšia ako 1/3 dĺžky temena. Horná línia papule od čelového sklonu k špičke ňucháča je rovnobežná s hornou líniou temena. Pysky sú hlboké, avšak nie ovisnuté, pri zavretej papuli musia byť zuby úplne prekryté
Oči: sú umiestnené ďaleko od seba, sú veľké, okrúhle a tmavé. Sú kolmé na línie lebky, ktoré ich ohraničujú. Pri pohľade spredu by mali byť vonkajšie kútiky očí na jednej línii s lícami. Ideálny výraz bostonského teriéra je pozorný a priateľský a naznačuje vysokú inteligenciu. Výraz je mimoriadne dôležitý plemenný znak.
Uši: sú malé a vztýčené buď prirodzene alebo kupírované, tak, aby zdôrazňovali tvar hlavy. Nasadené čo najbližšie k hranám lebky.

papuľa príliš úzka v porovnaní s lebkoukorektné oko, veľké, okrúhle s výborným výrazom, papuľa správnych proporciíuši nasadené príliš vzadu, príliš viditeľné bielkákorektné oko a papuľa, správne nasadené uši primerane veľké a držané vzpriamene, dobrý výraz
správne nasadené uši, formujúce štvorec s očami, dobrý výrazuši nasadené príliš nizko, oči príliš malé, príliš okrúhla lebkasprávna dĺžka papulenesprávny teriérsky typ hlavy a papule

Čeľuste, chrup: čeľuste sú široké a štvorcové, s krátkymi, pravidelne umiestnenými zubami. Kliešťový zhryz alebo dostatočný predhryz, aby bola papuľa kvadratická. Líca ploché.

kliešťový zhryznesprávny zhryz - podkustesný predkus

Krk: dĺžka krku musí dotvárať vyvážený vzhľad celého psa. Šija je mierne klenutá, hlava nesená pôvabne, plynulý prechod do pliec.
Trup: má byť krátky. Línia chrbta rovná. Chrbát krátky, aby trup vyzeral krátky. Kríže mierne klesajú smerom ku koreňu chvosta. Hrudník hlboký, dostatočne široký, rebrá sú v nasadení dobre klenuté a dosahujú ďaleko dozadu až do oblasti bedier.
Chvost: nízko nasadený, krátky, jemný, ku koncu sa zužuje do špičky, je rovný alebo skrutkovitý, nesmie byť nesený nad vodorovnou líniou. (Poznámka: uprednostňovaná dĺžka predstavuje maximálne jednu štvrtinu vzdialenosti medzi koreňom chvosta a pätou.)

dobrá dĺžka krkudobrá horná líniadobrý hrudník
správne nasadený chvostvysoko nasadený chvostslabá chrbtová línia

Predné končatiny: stoja primerane ďaleko od seba, v jednej línii s hrotmi lopatky. Rovné kosti. Plecia šikmé, umiestnené dobre dozadu, čo umožňuje elegantný pohyb bostonského teriéra. Lakte ani vtočené ani vytočené. Nadprstia krátke a silné. Vlčie pazúriky sa smú odstrániť. Labky sú malé, okrúhle a kompaktné, nie sú ani vtočené ani vytočené, majú dobre klenuté prsty s krátkymi pazúrikmi.

príliš široké predhrudieprávne predhrudiesprávne zauhlenie
dobré labky, silné zápästiauzatvorené, okrúhle, malé
a kompaktné labky, dobre klenuté prsty
vytočené labky, príliš dlhé
pazúriky, slabé zápästia

Zadné končatiny: Stehná silné a svalnaté, korektne nasadené. Kolená dobre zauhlené. Podpätia krátke, ani vtočené ani vytočené, päty sú výrazné. Labky malé a kompaktné, s krátkymi pazúrikmi.

správne končatiny s dobrými proporciami, správne zauhlené koleno, silná päta a krátke predpätiestrmé uhlenie, slabý pätový kĺb, nedostatočné osvaleniesprávne zadné končatinykravský postoj, päty vtočené dnu a labky von

Pohyb: bostonský teriér má istý krok a pohybuje sa v jednej línii. Predné a zadné končatiny sa pohybujú dopredu v perfektnom rytme, každý krok vyjadruje silu a pôvab.

skrížený pohyb predných končatínpádlujúci pohyb predných končatínsprávny pohyb

kohútí kroksprávny pohyb

Osrstenie: Srsť krátka, hladká, lesklá a jemnej štruktúry.
Farba a znaky: pásikavý, čierny alebo "seal" s bielymi znakmi. (Poznámka: "seal" - tulenia farba sa definuje ako čierna s červeným nádychom, ktorý je vidieť iba na slnku alebo jasnom svetle.) Pásikavá sa uprednostňuje, iba ak všetky ostatné znaky sú vyrovnanej kvality.

Vylučujúce chyby: jednotná čierna, pásikavá alebo seal bez požadovaných bielych znakov, sivá alebo pečeňová farba.

Povinné sfarbenie: biele znaky okolo papule, biela lysinka medzi očami, biele predhrudie.
Žiaduce sfarbenie: biele znaky okolo papule, rovnomerná biela lysinka medzi očami a na hlave, biela okolo krku, na hrudi, čiastočne alebo celkom biele predné končatiny a na zadných končatinách biela pod pätami.
(Poznámka: žiaden inak typický jedinec nesmie byť penalizovaný za to, že nemá "žiaduce" sfarbenie.)Pes s prevažne bielou hlavou alebo telom však musí mať iné mimoriadne prednosti, aby vyvážil tieto nedostatky.

povinné sfarbeniežiadúce sfarbeniezle sfarbená hlava

Hmotnosť: Podľa hmotnosti sa delí na triedy:
- pod 6,8 kg;
- od 6,8 kg do 9 kg;
- od 9 kg do 11,3 kg.


Bodové hodnotenie:
Celkový vzhľad10
Výraz10
Hlava (papuľa, čeľuste, chrup, temeno, stop) 15
Oči5
Uši5
Krk, horná línia, trup, chvost15
Predné končatiny10
Zadné končatiny10
Labky5
Farba, srsť, znaky5
Pohyb10
SPOLU100

Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu, ktorej hodnotenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky:
- neforemný alebo ťažkopádny vzhľad,
- úzke alebo široké nosné dierky,
- veľkosť uší nie je v súlade s veľkosťou hlavy,
- veselo nesený chvost,
- slabé kosti, strmé kolená,
- roztiahnuté prsty,
- valivý, veslovitý, prepletajúci alebo stepujúci tzv. hackney.

Hrubé chyby:
- šikmé čeľuste,
- jazyk alebo zuby viditeľné pri zavretej papuli,
- hrbatý alebo prepadnutý chrbát,
- ploché rebrá,
- križujúci pohyb predných či zadných končatín.

Vylučujúce chyby:
- mäsový, hnedý alebo škvrnitý ňucháč,
- oči modré alebo s akoukoľvek stopou modrej,
- kupírovaný chvost,
- sfarbenie jednofarebné čierne, pásikavé alebo "seal", bez požadovaných znakov, - sivá alebo pečeňová farba.

Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.



Ja zatiaľ ešte nemám žiadne fotky Bostonov , dúfam že pri venčení mojej potvorky sa mi do cesty pritrafí aj nejaký boston , určite si ho odfotím :-)
- Môj názor na bostonov : Veľmi sa mi na nich páči že nepĺznu , čiže starosť o srsť je minimálna :D . Všeobecne sa mi páčia viac ako buldogy (aj ked tie majú tiež svoje čaro) ale na bostonoch sa mi páči tá atletická postava , skrátka sú mi viacej sympatickejší :-) Osobne žiadneho bostona nepoznám , takže určite by som chcela v budúcnosti nejakého sretnúť a spoznať aby som mohla odhadnúť aj povahové vlastnosti :-)
Chov na Slovensku : U nás je to zatiaľ veľmi málopočetno plemeno , dúam že sa to časom rozrastie (ale tiež dúfam že nie do takej miery že sa dostanú až k množieľom :/)



Chovateľské stanice :


Fotky :










 

Pyometra - zápal maternice u psov

26. května 2012 v 0:10 |  Starostlivosť

Toto ochorenie je charakterizované nahromadením patologického obsahu v maternici,s následným prestupom bakteriálnych toxínov do krvi a celkovou intoxikáciou,prípadne sepsou. U sučiek patrí k najčastejším a najvážnejším poruchám reprodukčného systému.Vyskytuje sa hlavne u starších súk,vo veku nad 6 rokov. Najčastejšie sú to sučky,ktoré aj napriek tomu, že nikdy nemali šteniatka, majitelia nedali preventívne vysterilizovať. Je to zároveň veľmi častá komplikácia po aplikácii hormónov,ktoré sa používajú hlavne na prerušenie/oddialenie ruje-hárania.

Primárnou príčinou je abnormálna hormonálna stimulácia sliznice maternice progesterónom,čo sa prejaví zväčšením a zmnožením žliaz v sliznici maternice.K tomuto stavu môže dôjsť v priebehu niekoľkých pohlavných cyklov a vzniká tzv.cystická glandulárna hyperplázia endometria.Progesterón stimuluje maternicové žľazy k nadmernej sekrécii,v maternici sa hromadí sekrét,ktorý sa cez zoslinenú sliznicu maternice ťažko vstrebáva.V dutine maternice sa tak hromadí riedky alebo hustý hlienovitý sekrét a vzniká tzv.hydrometra a lebo mukometra.Nahromadený sekrét predstavuje ideálne miesto pre pomnoženie baktérií E.coli/bežne sa vyskytujú v pohlavných cestách/,baktérie menia charakter nahromadeného sekrétu v maternici a vzniká pyometra.Baktérie postupne prechádzajú do krvi a vyvolávajú celkovú intoxikáciu zvieraťa.

U mačičiek je výskyt ochorenia menej častý a primárnou príčinou je častejšie infekcia a následne hromadenie hnisavého sekrétu v maternici.Tento stav u mačiek môže vzniknúť v popôrodnom období alebo v priebehu tzv.progesterónovej fázy pohlavného cyklu po predchádzajúcej infekcii počas ruje.
Podľa klinického priebehu ochorenia rozlišujeme tzv.otvorenú formu pyometry,pri ktorej je maternicový kŕček otvorený a z vulvy vyteká hlienovohnisavý sekrét a tzv.zatvorenú formu pyometry,kedy je maternicový kŕček zatvorený a z vulvy nevyteká žiadny sekrét.Klinické príznaky môžu byť nevýrazné a najčastejšie zahŕňajú nadmerný príjem tekutín a nadmerné močenie,nechutenstvo.Dominantným príznakom je vaginálny výtok,ktorý môže mať rôzny charakter/riedky,ružový,krvavý,hlienovohnisavý červenohnedej až zelenej farby/.Nie vždy si majiteľ všimne tento výtok,sučka môže byť čistotná a nadmerne sa vylizuje,navyše pri zatvorenej forme pyometry výtok úplne chýba a príznaky sa objavia až s nástupom celkovej intoxikácie organizmu a zahŕňajú letargiu, depresiu, horúčku, zvracanie, hnačku, slabosť, šok,septikémiu-tento stav je veľmi vážny a predstavuje akútne ohrozenie života zvieraťa.Preto milí psíčkari,ak máte čo i len najmenšie podozrenie,že s vaším zvieracím miláčikom nie je niečo v poriadku,navštívte svojho veterinárneho lekára, ktorý zvieratko vyšetrí a navrhne ďalší diagnostický a terapeutický postup. Diagnostika zahŕňa dôkladné klinické vyšetrenie,hematologické vyšetrenie krvi, pri ktorom sa obvykle zistí leukocytóza,teda zvýšenie počtu bielych krviniek v dôsledku infekcie a zápalu, biochemické vyšetrenie krvi a ultrasonografické vyšetrenie maternice,ktoré je veľmi dôležité,pretože sa pri ňom zistí rôzne zväčšená maternica naplnená patologickým obsahom.

Rozlišujeme 2 spôsoby terapeutického ošetrenia pyometry- radikálne chirurgické riešenie,ktoré predstavuje sterilizáciu, teda vybratie maternice s vaječníkmi, toto ošetrenie je vždy na prvom mieste a jedine v prípadoch,kedy sa jedná o chovné zviera alebo zviera s otvorenou formou pyometry a bez príznakov sepsy je možné riešiť tento problém medikamentózne. Hlavným cieľom konzrevatívneho ošetrenia je vypudenie patologického obsahu z maternice. V tomto prípade ale platí zlaté pravidlo, že v následujúcom háraní musí byť sučka "nakrytá" aby prebehla riadne gravidita, čím sa definitívne zabezpečí "prečistenie" pôrodných ciest. V opačnom prípade je riziko recidívy viac ako 60%. Z hľadiska prevencie vziku pyometry sa riziko znižuje hlavne vylúčením ošetrenia zvieraťa hormonálnymi prípravkami, ktoré sa používajú na prerušenie/oddialenie ruje,ďaľej dodržiavaním zásad asepsy pri pôrode a krytí. Majitelia, ktorí nechcú mať šteniatka od svojej sučky a hlavne ak ide o staršie zvieratko,by mali pouvažovať nad sterilizáciou a touto cestou tak úplne vylúčiť možnosť vzniku tohoto ochorenia. Zvýšenú pozornosť treba venovať sučke hlavne v čase okolo 1-2 mesiacov po háraní, pretože výskyt pyometry je typicky viazaný práve na toto obdobie.
ZDROJ : vetpoint.sk/pyometra

Akita Inu

24. května 2012 v 21:54 |  A


Originálny názov plemena : Akita inu

Krajina pôvodu : Japonsko

Doba vzniku : 17.storočie

Pôvodné využitie : Lov vysokej zveri, psie zápasy

Dnešné využitie : Spoločník, služobný pes

Priemerná dĺžka života : 10-12 rokov

Hmotnosť : 34-50 kg

Výška :60-71 cm
História:
V Japonsku znamenajú slová ,,inu" alebo ,,ken" psa. Akita inu je pes z oblasti akita. V Japonsku platí, že akita inu predstavuje symbol zdravia a blahobytu. V Japonsku ho považujú za kultúrne vlastníctvo. V roku 1957 sa japonský bádatelia vydali na expedíciu k južnému pólu. Na túto expedíciu si so sebou zobrali aj 20 psov z tohto plemena, na ťahanie saní. No expedícia sa musela vrátiť nazad, kvôli zlým poveternostným podmienkam. Vybavenie a tiež psov však nechali na polárnom kruhu. Všetci milovníci psov boli vtedy veľmi pobúrený. O tri roky neskôr sa expedícia zopakovala. Prekvapenie bolo veľké, keď na starom táborisku našli ešte z pôvodných dvadsiatich psov dvanástich. Všetci boli v dobrom zdravotnom stave. Psy lovili tulene a iné zvieratá. Časom sa však zrejme v extrémnych podmienkach prejavil aj kanibalizmus a ôsmy chýbajúci psy asi padli za obeť silnejším dvanástim. Cisár Hirohiko dal podnet, aby na pamiatku tejto udalosti bol odhalený pamätník dvanástich akitov životnej veľkosti. Tento pamätník má pripomínať pamätný výkon psov japonského národného plemena akita inu. Čistokrvný akita inu je považovaný dodnes za symbol postavenia. Je to staré plemeno, no kedy sa toto plemeno objavilo je otázne. Jedny hovoria, že pred 200 rokmi, iný zase, že pred 400 rokmi. Presné obdobie vzniku sa nedá predne určiť, lebo sa neustále menilo. Prvé dôkazy o psovi typu akita pochádzajú z obdobia ,,Edo". Už od roku 1500 vraj viedli jeho plemennú knihu. Na jeho vyšľachtení sa podieľal japonský šľachtic, ktorý žil vo vyhnanstvo v provincii Akita na ostrove Honšú. V roku 1948 bol v japonsku založený Kennel Club, ktorý je dnes členom FCI. FCI zaregistrovala plemeno až v roku 1964. Japonský chovatelia odrádzajú európskych milovníkov akitov, aby si akitu kupovali v Japonsku, pretože sú presvedčený, že pravého akitu inu chovajú len oni.
Typy:
Japonské plemená špicov sú klasifikované podľa veľkosti na veľké, stredné a malé. Veľké - akita, stredné - šika a malé - šiba.

Všeobecný vzhľad
Akita inu je veľký, plne proporciovaný, pes so silnou, súmernou stavbou tela. Hlavu má k pomeru telu primeranú, s osobitým medvedím výzorom. Stredne dlhý ňufák sa ku koncu mierne zužuje. Oči sú malé, majú tmavohnedú farbu, čím je tmavšia, tým lepšie. Takmer trojuholníkového tvaru. Pomerne malé uši, sú silné, trojuholníkového tvaru, nosené nad očami v rovine chrbta a krku, ľahko naklonené dopredu. Nosná huba veľká a čierna. Krk silný a svalnatý, bez lalokov. Telo býva skoro kvadratické, len suky môžu byť o niečo dlhšie. Chrbát je rovný a krátky, bedrá sú široké a svalnaté. Hrudník široký, s mierne klenutými rebrami a vtiahnutým bruchom. Akita inu má rovné predné nohy, lakte priliehajú k telu. Laby siné, okrúhle, klenuté a tesno zovreté. Chvost býva vysoko nasadený, silný, pevne stočený, nesený cez chrbát.

Srsť a farba srsti
Srsť akitu inu býva tvrdá, rovná a odstávajúca, má rovné a silné pesíky, podsada mäkká a hustá. Farba srsti báva červená, čierna, sézamová, biela, alebo žíhaná. Farebné znaky musia byť dobre ohraničené. Všetky uvedené farby okrem bielej musia mať belavé sfarbenie na okrajoch papule, na tvári, pod hrdlom, na hrudníku a bruchu, na spodnej línii chvosta a na vnútorných stranách končatín tzv. urajiro.

Povaha
Akita inu je dôstojný, kľudný, verný, poslušný a chápavý pes. No niektoré jedince môžu byť náladové a niekedy ťažko zvládnuteľné. So svojou dosť tvrdou povahou, panovačnosťou a značnou fyzickou silou je skôr vhodný pre skúsených kynológov.

Spoločenská charakteristika
Svojmu pánovi je akita oddaný, rovnako ako celej jeho rodine, kde sa prejavuje prítulne. K cudzím ľuďom je nedôverčivý, k útočníkovi vie nekompromisne a tvrdo zasiahnuť. Zvieratá, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti príma dobre. Vo vzťahu k ostatným psom sa môže niekedy prejavovať agresívne, kontaktu s nimi je nutné učiť ho od malička. Najmä samce bývajú pri stretnutiach s inými psami niekedy bojovne naladený.

Vzťah k deťom
Dobre vedený pes je deťom dobrým kamarátom a ochrancom. K prejavom detí býva akita pomerne tolerantný. Deťom je však potrebné vysvetliť, že pes je živá bytosť, ktorá má svoje potreby a naučiť ich správnemu prístupu. Rovnako tak je potrebné usmerňovať chovanie psa k deťom.

Výchova
Ako každý pes potrebuje základný výcvik poslušnosti, ktorý musí byť nie len dôsledný, ale aj spravodlivý. Neprimerané tresty môžu nepriaznivo pôsobiť na psychiku psa. Keďže tieto psy sú dosť ľahostajné a zdržanlivé ich výcvik je nie veľmi zábavný, niekedy až nudný.

Držanie
Akitu inu ustajníme najlepšie v koterci. Akita inu ustajnený v koterci sa cíti dobre, to však neznamená, že v ňom má byť stále zavretý. Každý deň potrebuje pravidelnú prechádzku. Koterec by mal mať dobre izolovanú búdu s možnosťou výbehu. Priviazanie na reťaz je nevhodné.Ak sa ho však rozhodnete chovať v byte, čo nie je pre jeho veľkosť veľmi vhodné, mal by mať dostatočne veľký priestor s mäkkou podložkou, aby sa mohol pohodlne natiahnuť.

Pracovné využitie
Toto plemeno má dnes využitie ako spoločník a služobný pes, vhodný na stráženie obydlí. Prv však bol využívaný ako bojovný a všestranný pracovný pes.
Starostlivosť
Pravidelné ošetrovanie a čistenie srsti je samozrejmosťou. Každý deň potrebuje pravidelné vyčesanie hrebeňom. Vyčesávame odumretú srsť, zlepené a spletené časti. Dávame pozor aby sme hrebeňom nevytrhali hustú podsadu. Potom psa vykefujeme, kefou ho zbavíme prachu. Kefou pracujeme aj proti srsti. Pokiaľ váš pes žije v čistom prostredí, má jeho srsť aj koža samočistiace schopnosti a nie je potrebné časté kúpanie. Pokiaľ je už nutné ku kúpaniu pristúpiť, je nutné použiť len vysoko kvalitné prípravky, určené k starostlivosti o psa. Po umytí srsť poriadne vyutierame a po vysušení vykefujeme. Pri návrate z vychádzky vždy prehliadneme nohy, pretože pri vychádzke v teréne sa môžu poraniť najmä nášľapové podušky. Otrieme ich vlhkou handričkou a poranené miesta vydezinfikujeme. Dôležitá je taktiež starostlivosť o oči a uši. Oči pretrieme po vychádzke vlhkou handričkou alebo vatou. Uši čistíme vatovým tampónom a prípravkom určeným k čisteniu uší psov alebo ušným púdrom pre psa.

Príprava na výstavu
Pokiaľ chcete svojho psa vystavovať spojte sa s niektorým klubom chovateľov akita inu a staňte sa jeho členom. Predtým, než pôjdete prvý krát na výstavu so svojím psom, skúste navštíviť inú výstavu ako pozorovateľ. Psa musíte naučiť stáť vo výstavnom postoji, v ňom sa ukazujú všetky jeho prednosti. Rozhodca pozoruje stavbu tela psa, pozerá zuby a skus, u samcov semenníky. Aby ste získali so svojím psom ocenenie, musíte splniť niekoľko predpokladov. Najdôležitejší je krásny vzhľad psa, udržovaná srsť, ale taktiež chovanie psa.
Výživa šteňaťa
Šteňa po odstavení by malo byť kŕmené kvalitným suchým krmivom pre šteňatá asi do veku jedného roka. Šteňatá v tomto období rastú najrýchlejšie, preto je veľmi dôležité zloženie potravy.
Výživa dospelého psa
Je nutné vybrať krmivo čo najvhodnejšieho zloženia, pretože zloženie potravy má vplyv na zdravie, temperament a kvalitu srsti čuvača. Renomovaní výrobcovia krmív dodávajú na trh krmivá, ktoré obsahujú vyvážené množstvo všetkých zložiek krmiva. Pohybovo aktívnejší psy môžu mať iné nároky na krmivo, než psy, ktorí nemajú pohybu príliš veľa.
Výživa starého psa
Starší pes sa menej pohybuje a častejšie a viac spí, preto mu krmivo pre aktívne dospelé psy nie je vhodné podávať, z dôvodu priberania na váhe. Na stravu pre seniori je potrebné prechádzať pozvoľna a psovi môžeme podávať potravu častejšie a v malých dávkach, ktorú lepšie z trávi. Je dobré poradiť sa aj s veterinárnym lekárom o zdravotnom stave psa a požiadať ho, aby vhodné kŕmenie odporučil.

Dôvetok pre budúcich majiteľov
Tento elegantný, pokojný, sebavedomý pes sa iste stane vašim dobrým priateľom a výborným spoločníkom, a ak si ho dobre vycvičíte aj dobrým strážnym psom, no musíte mu venovať aj dostatok času a lásky.

- Teraz som pozerala či mám nejaké akity na fotkách ale mrzí ma našla som moje dve fotky z výstavy ,škoda mám ich viac len neviem ich nájsť :/ .. nevadí , aspoň niečo :)





Fotky z netu :















zdroj textu : www.dogspsy.estranky.cz
fotky sú moje + fotky náhodne vybraté z netu :D
 


Austrálsky ovčiak / Australian Shepherd

27. října 2011 v 20:59 |  A

Popularita austrálskeho ovčiaka v Európe stúpa závratnou rýchlosťou. A nie je sa čomu čudovať. Je to stredný kompaktný chlpatý pes s často veľmi originálnym sfarbením srsti i očí- to si väčšina laikov všimne ako prvé. Vzhľad plemena by však nemal byť jediným či dokonca hlavným atribútom výberu psa.

Austrálsky ovčiak je veselý, stále sa usmievajúci tvor plný energie. Pokiaľ má primeranú možnosť vybitia svojej mentálnej i fyzickej energie, je prispôsobivý a rád si i so svojím pánom poleňoší. Potrebuje k svojmu spokojnému životu denný tesný kontakt so "svojimi ľuďmi" a dostatok fyzickej a psychickej práce, ktorá im prináša uspokojenie. Určite nie je vhodný len ako strážca niekde na záhrade, kde kontakt s človekom prebehne raz denne na 15 minút. Austrálsky ovčiak je výborný a prirodzený strážca, ktorý veľmi dobre pozná hranice pozemku, ktorý je mu zverený. Pokiaľ nie je majiteľ na blízku, cudziu osobu na pozemok nepustí, ale keď sa pán objaví a australák vidí, že je návšteva " v poriadku", väčšinou ju nadšene privíta.


Austrálsky ovčiak je teda pes zaujímavého vzhľadu, strednej veľkosti, veselý, vyrovnaný, milujúci rodinu, dobrý strážca, starostlivosť i výchova bývajú ľahké - je teda vhodný do každej rodiny? Rozhodne NIE! Australák bol a stále je pracovným plemenom. Potrebuje v dostatočnej miere zamestnať nie len svoje svaly, ale aj mozog. Pokiaľ mu poskytnete vhodné zamestnanie, môže byť skvelým rodinným spoločníkom. Pokiaľ sa však bude u vás dlhé hodiny, dny a týždne nudiť, bude nešťastný a vy tiež. Nudiaci sa australák dokáže totiž vymyslieť neuveriteľne veci pre svoje pobavenie.... Pokiaľ však uspokojíte jeho pracovné potreby, bude po dobu vašej neprítomnosti v kľude odpočívať.


Dnes je spústa možností, ako zmysluplne aktívneho psa zabaviť. A dôležité je jediné - aby to vás i psa bavilo. Najhodnotnejší čas, ktorý so psom strávite, je ten, kedy je pes spokojný a nadšený zo spoločných činností s vami a je mu celkom jedno, či sa prezentujete na závodoch, skúškach, alebo sa len tak naháňate na lúke. Jak už pôvod tohto plemena napovedá, je australák veľmi vhodným spoločníkom ku koňom. Môžete sa venovať aj paseniu. Väčšinou sa nevyrovná najlepším ovčiakom - border kolii, ale svojich predkov nezaprie a pasenie ich veľmi baví. Väčšinou sú skvelými a vášnivými aportérmi, naviac radi robia páničkovi radosť a teší ich spolupracovať s ním. Predstaviteľov tohto plemena môžete vidieť pri agility, dogfrisbee, flyballu, dogdancingu, obedience, záchranárskom a klasickom výcviku. Je i veľmi vhodným psom pre využitie v canisterapii. Tento výpis možností ako zabaviť psa vás nemá vydesiť. Sú to len možnosti, ktoré človek môže a nemusí využiť. Dôležité je sa psíkovi venovať, tráviť s ním čas pre spokojnosť vás oboch, pretože austrálsky ovčiak vždy bol a je skvelým a neúnavným pracovným psom. A byť i aktívnym rodinným spoločníkom, to je podľa môjho názoru hlavné poslanie austrálskeho ovčiaka!


A malé varovanie na záver - kto si austrálskeho ovčiaka zaobstará, u jedného nezostane....


Autor: Ivana Šarochová, chovateľská stanica Svěží vítr

Pôvod: USA
Dátum publikovania platného štandardu: 21. 5. 2007
Použitie: farmársky pastiersky pes
Klasifikácia: 1. skupina ovčiarske a pastierske psy (s výnimkou švajčiarskych); 1. sekcia ovčiarske psy, bez skúšky
Krátky prehľad histórie: Aj keď existuje mnoho teórií o pôvode austrálskeho pastierskeho psa, plemeno, ako ho dnes poznáme, sa vyvinulo výlučne v USA. Austrálsky pastiersky pes dostal meno kvôli súvislosti s baskickými pastiermi, ktorí prišli do USA z Austrálie v 19. storočí. Popularita austrálskeho pastierskeho psa rástla nepretržite po 2. svetovej vojne s rozmachom westernového jazdenia, ktoré sa stalo známym širokej verejnosti prostredníctvom rodea, konských výstav, filmov a televíznych šou. Prirodzene flexibilná a ľahko ovládateľná povaha z neho robí neodmysliteľnú súčasť amerických fariem a statkov. Americkí dobytkári pokračovali vo vývoji plemena, zachovávajúc jeho mnohostrannosť, inteligenciu, silné inštinkty voči stádu a výrazný vzhľad, ktorý mu ako prvý zaručil obdiv.
Hoci každý jedinec je jedinečný sfarbením a znakmi, všetky austrálske pastierske psy sa vyznačujú absolútnou oddanosťou svojej rodine. Ich mnohé dobré vlastnosti im zaručili trvalú obľubu.
Celkový vzhľad: austrálsky pastiersky pes je dobre vyvážený, mierne predĺženého formátu, strednej mohutnosti a veľkosti, so sfarbením, ktoré je veľmi rôznorodé. Je pozorný, živý, pružný, aktívny, pevný a svalnatý bez hrubosti. Má srsť strednej dĺžky a štruktúry. Chvost je kupírovaný alebo vrodene kýpťovitý .
Dôležité proporcie: dĺžka trupu(od hrudnej kosti po sedacie hrbolce) je trochu väčšia ako výška v kohútiku. Austrálsky pastiersky pes je teda trochu dlhší ako vysoký.
Telesná stavba: robustný, s primerane silnými kosťami. Stavba psov je typická pre pohlavie, mohutná ale nie hrubá. Sučky sú jemnejšie, ale nemajú mať slabú kostru.
Povaha a správanie: austrálsky pastiersky pes je inteligentný pracovný pes so silnými inštinktami voči stádu a stráženiu. Je oddaný spoločník a má silu pracovať celý deň. Má vyváženú povahu, je dobromyseľný a zriedka hašterivý. Pri prvom stretnutí môže byť trocha zdržanlivý.
Každý náznak plachosti, bojazlivosti alebo agresivity sa musí tvrdo postihovať.

Túto fotku som fotila na Medzinárodnej výstave vo Veľkej Ide , pes sa volá Chester , vtedy vyhral aj súťaž o najkrajšie šteniatko :) Je to ozaj krásne plemeno :)
dalšie : - tie už niesu moje , škoda :/ :D

Ariégeois /Ariéžsky durič

8. října 2011 v 23:45 |  A


***Vzhľadom na to že som článok prekladala z angličtiny zo stránky www.digitaldog.com bola by som vám veľmi vdačná keby ste kopírovali zo zdrojom , dakujem :) **
**Všeobecné informácie** :
Skupina : duriče , farbiare
Hmotnosť : 35 - 45 kg
Výška : 18 - 23
Dĺžka života : 13 rokov
Farby : bielo - čierna so škvrnami , niekedy s nepravidelnými rôznofarebnými škvrnami)
Typy srsťi : krátkosrstý - hladkosrstý
Oficiálne uznané : FCI,UK,NCA a dalšie
Celkový vzhľad : stredne stavaný pes s pozoruhne svalnatými kosťami.Jeho predkovia sú zrejme farbiare - po nich zdedil dobrý sluch , pozornosť a dĺžku ňufáku.
**Povaha,správanie a trénink** :
Sila : nízka až stredná
Celková povaha : - k deťom : zvyčajne je láskavý,vľúdný - ak sa k nemu dobre správajú
Ostatné zvieratá : všeobecne bez problémov , ale menšie cicavce (napr: králiky) nemusia byť v bezpečí
Ostat . psy : bez problémov
Domáce(rodinné) prostredie : je v ňom veľmi šťastný , prisbôsobivý , vychutnáva si čas strávený s ľudmi vrátane športových aktivít ( tie ma veľmi rád :)
Temperament/povaha : láskavý , priateľský , hlasný (hlasno šteká) , ľahko sa rozruší ak niečo zavetrí ,pôvabný
Poznámka od trénera : nie je to náročný pes na výcvik , ale ak ničo zavetrí hned sa rozruší , je ochromený novým pachom - je to ťažké a nemožné privolať ho späť.
**Pôvod** :
Rok uznania : niekedy pred rokom 1900
Krajina pôvodu : Francúzsko
Pôvodné využitie : Farbiar , bol využívaný a vyšľachtený na lov zajacov
História : bol vyvinutý z kríženia Briquet a Chien D'Ordre. Ariégeois je však jemnejšej povahy a menšej verzie :)

**Fotky** :










Babezióza - psie ochorenie prenášané kliešťom

7. října 2011 v 19:09 |  Starostlivosť

Babezióza (tiež nazývaná aj Piroplazmóza) je ochorenie červených krviniek, ktoré je spôsobené jednobunkovým parazitom zvaným Babesia. Ľudská babezióza je spôsobená myšacou babéziou. Psia forma je na človeka neprenosná.

Pôvodci: Babesia canis, B. Microti-like, B. Gibsoni
Prenášač: kliešť rodu Dermacentor, Ripicephalus (tzv. nové druhy kliešťov na našom území) a v poslednej dobe sa predpokladá, že novým prenášačom je aj Ixodes, kliešť bežne sa vyskytujúci v našich zemepisných šírkach.

Výskyt: Masívny výskyt babeziózy v Európe bol v 50-tych rokoch minulého storočia, najmä u hovädzieho dobytka. Prvý výskyt babeziózy u psov bol na Slovensku zaznamenaný v roku 2001. Na našej klinike sme za posledný rok zaznamenali 5 prípadov, z toho 3 psy sa pohybovali len v Petržalke. Jedná sa hlavne o miesta zamorené kliešťami rodu Dermacentor.

Patogenéza: Kliešť sa nakazí od infikovaného jedinca saním krvi. Babézia, v nepohlavnej fáze rozmnožovania, preniká do jeho tráviaceho aparátu kliešťa, kde prekonáva ďalší vývoj. Hemolymfou sa dostane do slinných žliaž kliešťa, ktorý pri cicaní infikuje ďalšie jedince. Parazit v novom hostiteľovi, ktorým je v tomto prípade pes, infikuje červené krvinky, rozmnožuje sa v nich a následne spôsobuje ich rozpad.


Ako spoznáte na svojom psíkovi babeziózu? Medzi patognomické klinické príznaky (príznaky, ktoré poukazujú na vysokú pravdepodobnosť daného ochorenia) patrí tmavohnedé až čierne sfarbenie moča (pripomína kokakolu alebo čierny čaj) a vysoká horúčka (okolo 40 stupňov Celzia). Medzi ďalšie príznaky patria apatia, nechutenstvo a bolesti brucha. Neskôr sa k tomu môže pridružiť aj hnačka a vracanie. Sliznice a spojivky psíka časom nadobúdaju bledú a neskôr až žlto-oranžovú farbu. Táto choroba má 3 formy, ale z hľadiska ohrozenia života je najdôležitejšia forma akútna, ktorá sa prejavuje práve týmito príznakmi. Skrytá a chronická forma nie sú na našom území také časté,a najmä - nie sú také životu nebezpečné, ako už vyššie spomínaná akútna forma.

Čo robiť ? Apatia, nechutenstvo a horúčka patria medzi prvotné nešpecifické príznaky skoro každého ochorenia. Nie je nutné sa hneď obávať, že váš psík bol infikovaný babéziou. Navštívte čo najskôr svojho veterinárneho lekára pri každom podozrení z nejakeho ochorenia, medzi ktorými môže byť aj babézia. Netreba si hovoriť " Veď ešte chvíľu počkáme a uvidíme.", lebo potom už môže byť neskoro. Konkrétne toto ochorenie si vyžaduje okamžitú veterinárnu intervenciu.
U veterinára: Po základnom klinickom vyšetrení je dôležité vyšetriť moč, krv- biochemicky, hematologcky a posúdiť krvný náter, v ktorom je možné ( bohužiaľ, ale nie vždy) identifikovať pôvodcu ochorenia.

Liečba: Pri včasnom započatí správnej terapie je liečba väčšinou úspešná. Psíkovi sa aplikuje špeciálny typ antiparazitárneho prípravku a následne sa minimálne na 24 hod hospitalizuje. Sleduje sa hlavne jeho krvný obraz a biochemické parametre, kvôli hroziacemu zlyhaniu životne dôležitých orgánov. Kvôli tomu, že tento parazit " zabíja" červené krvinky, je často nutná aj transfúzia. Kvôli oslabeniu imunitného systému je dôležitá antibiotická terapia, proti sekundárnej bakteriálnej infekcii. Po hospitalizácii sa robia kontrolné odbery krvi a po dvoch týždňoch sa zopakuje injekčná antiparazitárna terapia.

Prevencia: Keďže tohoto parazita prenášajú kliešte, je pre Vás a hlavne Vášho psa najdôležitejšia ochrana proti kliešťom. Na našom trhu sú dnes rôzne prípravky, ktoré pôsobia repelentne proti klieštom. Sú to hlavne obojky a tzv. spot-on prípravky. Bližšie informácie o prevencii nájdete v našom článku o ektoparazitoch. Aj napriek tomu, by sme mali svojho štvornohého priteľa po každej prechádzke skontrolovať. Pri náleze kliešťa je dobré byť ostražitý a sledovať zdravotný stav svojho psíka. Dôležité je sledovať farbu moča, ale pri prvých príznakoch apatie a nechutenstva, je na mieste vyhľadať odbornú pomoc.

Klinický prípad:

Na našu kliniku bola dovezená paciantka Kyra, nekastrovaná samica, labradorský retríver, 8 rokov. Majitelia u nej zaznamenali nechuť do jedla, bolesti bruška a hnačku, všetko asi 12 hodín pred príchodom na našu kliniku. Kedže Kyra hárala, majitelia si zafarbenie moču do tmava nespojovali so žiadnou patológiou. Pri klinickom vyšetrení prejavovala Kyra bolesti brucha, apatiu, bledé zafarbenie slizníc a horúčku 40,1 stupňov Celzia. Vyšetrenie moča ukázalo tmavé zafarbenie, ale nie typické pre hárajúcu fenu. Pacientke sa ihneď urobilo biochemické a hematologické vyšetrenie krvi. Pri mikroskopickom vyšetrení krvného náteru sme diagnostikovali napadnutie Kyriných červených krviniek parazitom z rodu Babézia a následne nám to potvrdili výsledky zo Štátneho veterinárneho ústavu v Bratislave. Ihneď bola zahájená kauzálna (liečba pôvodcu ochorenia) aj symptomatická (terapia zameraná na zmiernenie klinických príznakov a už rozvinutých patologických zmien) liečba a Kyra bola hospitalizovaná na 24 hod na našej klinike. (Na základe našich skúseností sme s majiteľmi zabezpečili aj potencionálneho "darcu krvi" pre prípad transfúzie). Našťastie majitelia priviedli Kyru včas a podarilo sa ju zachrániť aj bez transfúzie. Nutná však bola intenzívna antibiotická a infúzna terapia a opakované kontrolné vyšetrenia krvi. Z hematologického hľadiska bolo u Kyry všetko v poriadku, ale biochemické parametre ukázali očakávanú zvýšenú aktivitu pečeňových enzýmov. Pri deštrukcii červených krviniek dochádza k hromadeniu odpadových látok v organizme a pečeň nemôže v tomto prípade dostatočne prečistiť krv a je preťažená. Pri poslednej kontrole boli pečeňové enzýmy po diéte v normále a Kyra sa vrátila zase vyvádzať na petržalske trávniky.

zdroj : http://www.vetpoint.sk/babezioza



Austrálsky dobytkársky pes / Australian Cattle dog

17. září 2011 v 18:19 |  A

Pôvod: Pôvodné austrálske plemeno, vznikajúce od začiatku minulého storočia krížením ovčiarskych psov anglického pôvodu (kólií, staroanglických ovčiakov a pod., neskôr vari aj dalmatínskych psov a bulteriérov) s dingami. Cieľom bolo vytvoriť nezvyčajne odolného a vytrvalého honeckého psa, schopného intenzívne pracovať aj v drsných podmienkach austrálskej prírody.

Popis: Stredne veľký, mocný a kompaktný pes. Hlava mocná, s mohutnými čeľusťami, širokou lebkou a plytkým stopom. Oči stredne veľké, tmavohnedé, s inteligentným výrazom. Uši stredne veľké, pri koreni široké, špicaté. Telo mierne obdĺžnikové, s rovným chrbtom, hlbokým hrudníkom a mocným zadkom. Nohy s hrubými kosťami, rovné, svalnaté: Chvost nízko nasadený, pri pohybe sa dvíha, ale nie nad zadok. Srsť krátka s hustou podsadou, odpudzujúca vodu. Farba: modrá s čiernymi alebo pálenými znakmi alebo bez nich. Veľkosť: kohútiková výška psov 46 - 51 cm, súk 43 - 48 cm. Hmotnosť 16 - 20 kg,

Charakteristika: Nesmierne pohyblivý, vytrvalý a energický pes, ktorý nepozná únavu. Nadšený a spoľahlivý robotník. Rýchlo chápe, ochotne sa učí všetko nové. K cudzím veľmi nedôverčivý, skvelý strážca.

Využitie: V Austrálii vyšľachtený sa dodnes používa na zaháňanie čried oviec a statku aj na veľké vzdialenosti. Teraz sa čoraz častejšie využíva pri najrozmanitejších psích športoch, ku ktorým je neobyčajne disponovaný.

Výskyt: V Austrálii bežný. V Európe donedávna veľmi vzácny, v ostatnom čase sa vďaka úspechom pri agility začína šíriť. U nás sa zatiaľ asi nevyskytuje.

Zvláštne nároky: Tento pes neznáša nečinnosť, musí byť neprestajne zamestnaný. Hodí sa viac na vidiek ako do mesta.

Možná zámena: S veľmi vzácnym austrálskym kelpiem, proti ktorému je pevnejší a robustnejší a od ktorého sa zväčša líši aj typickou modrou alebo červenou "fŕkanou" farbou.

Moje dodatky :
- na slovensku je toto plemeno veľmi "vzácne" t.j : je tu veľmi málo jedincov a možno jedna chovná stanica :/ , v čechách je stav týchto krásnych psov trošku lepší - majú asi 5 choviek - väčšina zástupcov tohto plemena u nás pochádza z čiech :)
-toto plemeno je známe svojou dlhovekosťou - v priemere sa doživa rokov :) , taktiež drží svetový rekord u psovitých šeliem a to pri veku 29,5 roka , wow :D
Fotka hore a dve fotky dole sú z ch.s. Abbey - http://www.abbey.estranky.cz/


















Anglický chrt / Greyhound

9. září 2011 v 23:00 |  A
Chrty na Slovensku, a najmä greyhound, nie sú hojne rozšíreným plemenom. U chovateľov sa tešia veľkej obľube najmä v Anglicku a Írsku, Kanade, USA a tiež u našich protinožcov, v Austrálii.
Anglický chrt - greyhound, i keď u nás málo známy, je veľmi staré plemeno psa, jeho korene siahajú do ďalekej histórie. Už v dávnych dobách ho ako loveckého psa využívali bohatí šľachtici na svojich poľovačkách. Na mnohých starých obrazoch sa vedľa postavy slávneho muža objavuje aj jeho miláčik a veľakrát je to práve vysoký, štíhly greyhound.

Greyhound je veľký, svalnatý pes, štíhlej atletickej postavy, s dlhými končatinami, úzkym telom a hlavou. Dosahuje výšku až 75 cm a váhu až 36 kg, sučky sú o niečo nižšie a majú menšiu hmotnosť. Telo má pokryté krátkou srsťou, ktorá sa dobre udržuje. Farba srsti môže byť rôzna, jednotná po celom tele alebo rozličné farebné kombinácie. Dožíva sa veku 13 až 15 rokov, najväčšiu športovú aktivitu prejavuje vo veku od 1,5 roka do štyroch rokov.

Povahovo je greyhound milý a veselý pes. Je pokojný, málo breše, je inteligentný a spoločenský, ale rád si zachováva odstup a nie vždy sa podriaďuje príkazom. K deťom je priateľský, no nečakajte od neho psa na hranie, na stráženie, ani život v búde na dvore. Hoci je zdravý a silný pes, potrebuje žiť v teplom a suchom prostredí.

Greyhound sa môže prezentovať ako výstavný chrt, ale viac je rozšírený chov dostihových chrtov. Stavba tela chrtov - športovcov je mohutnejšia, sú vyšší a silnejší. Vrodenou vlastnosťou greyhounda je beh a patrí k najrýchlejším psím plemenám na svete. Dokáže vyvinúť rýchlosť ktorou sa zaraďuje hneď za najrýchlejšie zviera planéty, za geparda. Potrebuje si vybiť svoju vnútornú silu a vždy beží naplno, nepozná pojem "len sa tak prebehnúť". Energiu, ktorú vydáva počas behu, doplňuje dlhým odpočinkom, má rád veľa spánku a preto sa niekedy zdá, že greyhound je lenivý.

Psi, ktorí skončia svoju dostihovú kariéru sa ponúkajú na adopciu do rodín a stávajú sa príjemným rodinným spoločníkom. Z hľadiska starostlivosti, greyhound nie je náročný a je veľmi čistotný. Majiteľ, ktorý si raz obľúbi greyhounda, zostáva navždy verný tomuto plemenu.

zdroj : http://molekova.blog.sme.sk/











Bikejöring - Cyklistika so psom

9. září 2011 v 15:49 |  športy

Ďalšie odvetvie ťažných športov obľúbené hlavne u tých, ktorí vlastnia len jedného psa a chcú sa venovať niektorému z rychlostných disciplín. Jazdci so psím záprahom v období, kedy nie je sneh, trénujú na kolieskových vozíkoch. Bikejöring sa vyvinul ako jedna z letných alternatív (okrem behu so psom a jazde na kolobežke so psom) pre tých, ktorí sa venovali zimným športom, napr. skijöringu. V našom miernom pásme býva, snáď okrem hôr, snehu skromne, a tak sa stal po čase samostatným športom.
Vhodné plemeno psa je rovnaké ako u iných ťažných športov. A tiež ako u nich začíname s plnou tréningovou záťažou až po ukončení telesného vývoja nášho psa. I keď je kondícia a zdravie jazdca veľmi dôležité, rovnako podstatné je zvládnutie techniky jazdy v nerovnom teréne.

Vybavenie

Pes potrebuje dobre padnúci postroj typu "sprint" alebo "turist" (ako stopovací). Psovod, teda jazdec musí mať výbavu obsiahlejšiu. Samozrejme bicykel s hrubou vzorkou, tomu odpovedá horský závodný. Na začiatok a na rekreačné jazdy nám postačí akýkoľvek starší, ale vo výbornom technickom stave. Tzn. dobré brzdy, pevný rám a zosilnené špice. Pes je s bicyklom spojený odpruženým ťažným lanom dlhým asi 3 m. Pre jazdca je na závodoch povinná cyklistická prilba, je však nemenej nutná i pri tréningoch. Ďalšími vhodnými doplnkami sú chrániče kolien a lakťov. Takisto správne zvolená športová obuv je ďalšou zárukou bezpečnej jazdy. Nie len že sa nesmie na pedáloch šmýkať, ale tiež v nej budeme niekedy i behať. Cyklocomputer nie je nutný, ale ak ho máme, poskytne nám mnoho užitočných údajov o výsledkoch tréningu (priemerná rýchlosť, doba jazdy, celková dĺžka prejdenej trate i najvyššia rýchlosť, ktorú sme krátkodobo dosiahli).

Tréning

Na bicykli snáď vie jazdiť každý alebo aspoň ten, ktorý sa o tento šport zaujíma. Pes potrebuje výcvik ako u canicrossu alebo skijöringu. Teda 100% ovládať všetky potrebné povely. Veľmi dôležitá je opäť výchova - zvykanie na zver, správanie sa k iným psom a pod. Najskôr postupne psa musíme navykať na pohyb bicykla za ním. Tu je najlepší pomocník, ktorý pri štarte psa podrží a pokiaľ to bude nutné (pes je neistý, otáča sa, ide do strany a pod.), chvíľu vedľa neho beží a spolu s jazdcom ho povzbudzujú. Pokiaľ však spoľahlivo zvláda beh so svojim psovodom, mal by reagovať na povel "go" i pred bicyklom. Dĺžku trasy postupne predlžujeme podľa kondície psa. Spoločným tréningom si zdokonaľujeme výdrž, obratnosť a techniku jazdy na rôznom povrchu. Na pevnom podklade (asfalt alebo betón) trénujeme len krátke prejazdy. Na asfaltovej ceste sa bude pohodlne jazdiť nám, ale psovi zničíme pohybový aparát i ďalšiu chuť behať. Pokiaľ takto ideme so psom po ceste, dopúšťame sa i dopravného priestupku. Takže jazdíme po lesných a poľných cestách - vždy s ohľadom na okolie (napr. v lese zbytočne nekričíme). Jazda so psom pred bicyklom je pomerne riskantná záležitosť. Počítame s tým, že bicykel má veľmi malú stabilitu. Musíme sa naučiť predvídať a veľmi rýchle hodnotiť situáciu. Za každou zákrutou môže byť niečo nečakaného. Príjemné prevezenie sa s ťažko ovládateľným psom môže zmeniť na bláznivú jazdu nezriedka končiacu nepríjemnú haváriu. A nemusí byť na vine ani pes. Stačí, keď sa budeme trebárs snažiť na klzkom povrchu niekoho alebo niečo obísť, stratíme trochu rovnováhu a úraz je tu. Preto musíme takisto neustále sledovať okolie i chovanie psa (to nám prezradí omnoho viac než čo sami vidíme). Trénovať musíme pravidelne a často (najlepšie denne). Pokiaľ si naivne myslíme, že vyraziť so psom raz za týždeň stačí, tak sme na veľkom omyle. Peszabúda povely, my zručnosť a jazda potom nebaví ani nás, ani psa. Dávame pozor, aby sme psovi nespôsobili úraz. Napr. prejsť mu labky, spadnúť na neho alebo to najhoršie, keď sa mu chvost zamotá do kolesa či reťaze. Za týranie môže byť považované naplno trénovať psa v príliš teplom počasí (nad +15°C).
Tréning vždy objektívne vyhodnotíme a podľa výsledkov sa zameriame na odhalené nedostatky.

Závody

Tento šport sa jazdí pri závodoch psích záprahoví (ak sú na kolieskových vozíkoch), či canicrossu podľa medzinárodných pravidiel zastrešujúcich organizácií. Majstrovstvo tejto disciplíny však môže byť vyhlásené i samostatne. Kategórie sa rozdeľujú na mužov a ženy, prípadne deti. Termíny závodov môžeme zistiť napr. na termínovej listine Slovenského zväzu psích záprahov. I v tomto športe máme skvelých reprezentantov, ktorí sa i na najvyšších súťažiach umiestňujú na predných miestach.

zdroj textu : e-psy.sk






Aljašský Malamut

8. září 2011 v 16:33 |  A

Originálny názov plemena : Alaskan Malamute

Krajina pôvodu : USA

Doba vzniku : Starovek

Pôvodné využitie : Saňový pes, lovec

Dnešné využitie : Spoločník, saňový pes, spoločník pre športy

Priemerná dĺžka života : 12 rokov

Hmotnosť : Pes 39 - 40 kg Fena 29 - 30 kg

Výška: Pes 63,5 cm Fena 58,4 cm
História
Aljašský malamut patrí medzi severské psy, ktoré sa podľa použitia delia na tri základné skupiny - saňové psy, severské lovecké psy a psy pastierske a ovčiarske. Aljašský malamut je jedným z najznámejších saňových psov. Jeho pôvodným domovom je severozápadná Aljaška, kde bol chovaný pôvodnými obyvateľmi Mahlemuty, ktorí týchto psov využívali na lov a na ťahanie nákladu. Do saní boli zapriahnutí psy po dvoch za sebou, pričom vodiaci pes bežal sám na čele záprahu. Mahlemuti sa, na rozdiel od iných eskimáckych osadníkov, starali o svojich psov dobre, pretože vedeli, že bez nich by nemohli prežiť. Psy, ktorí boli používaní na chov museli spĺňať veľmi prísne podmienky, a tak sa mohlo vyvinúť plemeno s charakteristickými rysmi vzhľadu i povahy. Koniec 19. storočia a s ním príchod bielych osadníkov a nástup zlatej horúčky na Aljaške znamenal pre toto plemeno začiatok zániku. Zlatokopovia totiž našli veľkú záľubu v závodoch psích záprahov, a miestni psy boli pre túto zábavu príliš pomalí. K závodom bol viacej využívaný rýchlejší sibírsky husky a začalo tiež kríženie rôznych plemien saňových psov. Záujem o aljašského malamuta upadal. Priaznivci tohto plemena ho však nenechali zaniknúť úplne, v 30. rokoch 20. storočia vyhľadali pôvodných psov a začali s čistokrvným chovom. Dnes je v Kanade i USA aljašský malamut veľmi obľúbeným rodinným spoločníkom, a obľubu si získal i v mnohých ďalších krajinách.
Typy
Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších varietách.
Všeobecný vzhľad
Aljašský malamut je veľký, silný a mohutne stavaný pes. Hlava je široká a hlboká, elegantného vzhľadu. Oči sú posadené šikmo, sú stredne veľké, mandľového tvaru a majú hnedú farbu. Nos, okraje pyskov a okraje očných viečok sú vždy čierne, iba u červených psov sú hnedé. Prípustné je takisto svetlejšie žíhanie ňufáka. Uši sú stredne veľké a majú trojuholníkový tvar s mierne zaoblenými špičkami. Pokiaľ sú vztýčené, ukazujú mierne vpred, pri práci bývajú niekedy zložené k lebke. Telo je kompaktné, nie príliš krátke, s dobre vyvinutým hrudníkom, rovným, dozadu mierne klesajúcim chrbtom a pevnými, dobre osvalenými bedrami. Chvost je nasadený v línii chrbtice, je dobre osrstený a je nesený nad chrbtom, nie však zatočený.
Srsť a farba srsti
Srsť sa skladá zo silnej krycej srsti, ktorá nesmie byť dlhá ani mäkká a husté, mastnej a vlnitej podsady. Na bokoch je srsť krátka až stredne krátka, dlhšia je na krku, pleciach, zadnej strane zadku a na zadnej strane stehien a chvosta. V období letných mesiacov je srsť obvykle kratšia a menej hustá. Aljašský malamut sa vyskytuje v rôznych odtieňoch šedej, od svetlo šedej, cez strednú šedú až po čiernu, vo farbe sobolej a jej odtieňoch až po červenú. Na okrajových častiach tela sú prípustné farebné kombinácie. Na spodnej strane tela, častiach končatín, labkách a tváre prevažuje farba biela. Na prednej strane hlavy je lysina, prípustný je limec alebo škvrny na šiji.
Povaha
Aljašský malamut je spoločenský, láskavý a priateľský pes. Je tiež veľmi hravý, i keď v dospelosti sa chová dôstojne. Dokáže byť takisto pomerne tvrdohlavý.
Spoločenská charakteristika
Svojmu pánovi i rodine je bezprostredne oddaný, nie je to pes jedného pána. Je priateľský a vyhľadáva častý kontakt s ľuďmi. Priateľsky sa väčšinou chová i k cudzím ľuďom. Od mlada je vhodné ho navykať na spoločnosť iných zvierat a ďalších psov. Vo vzťahu k cudzím psom však niekedy môžu nastať problémy, pretože dominantný pes môže rád vyvolávať bitky.
Vzťah k deťom
Pre svoju priateľskú povahu je malamut ideálnym spoločníkom detí. K ich divokejším hrám býva trpezlivý a tolerantný. Je však potrebné si uvedomiť, že je to veľký, silný pes, a malé deti by s ním nemali zostávať sami.
Výchova
U tohto psa je dôležitá včasná a dôsledná výchova. Obzvlášť dôležité je včas určiť vo "svorke" hierarchiu, pes musí pochopiť, že pánom ste vy. Výcvik vyžaduje skúseného chovateľa, ktorý dokáže odhadnúť povahu psa a zvoliť podľa nej najlepšiu výcvikovú metódu. Aljašský malamut nie je vhodný pre náročnejší služobný výcvik, mal by však zvládnuť základní výcvik poslušnosti. Výcvik pre prácu v záprahu zvládnutie základných prvkov poslušnosti vyžaduje, ale je vhodné ho so psom začať až vo veku okolo 12-tich mesiacov, kedy je dokončený fyzický vývoj.
Držanie
Aljašský malamut je pes veľmi spoločenský, ale má rád slobodu a rád býva na čerstvom vzduchu. Je pre neho vhodné celoročné ubytovanie vonku, potrebuje však častý kontakt s ľuďmi. Ideálne je umožniť mu voľný prístup do domu pri ubytovaní vonku. Koterec nemusí byť zateplený, ale musí psa dobre ochrániť pred vetrom a dažďom. Tento pes je veľmi rád, pokiaľ je chovaný vo svorke s ďalšími psami. Za určitých podmienok možno psa ubytovať i v byte. Tu vyhľadáva v teplom počasí chladné miesta, pokiaľ je však chladno, nepohrdne ani mäkkými vankúšmi. Majte na pamäti, že v dome, kde je tento pes ubytovaný, by nemalo byť horúco, pretože malamut neznáša suchý vzduch. Nikdy takisto nenechávajte psa v uzamknutej miestnosti bez možnosti výbehu, pokiaľ je teplé počasie.
Pracovné využitie
Toto plemeno má iba športové využitie. Najprirodzenejšia je pre nehoj práca v záprahu. Pretože skôr než rýchlosťou vyniká vytrvalosťou, sú pre neho vhodné predovšetkým závody na dlhé trate.
Pohyb
Aljašský malamut potrebuje veľmi mnoho pohybu, najlepšie v prirodzenom prostredí. Majiteľ tohto psa musí byť športovo založený a fyzicky zdatný. Je výborným spoločníkom pri jazde na bicykli alebo pri joggingu a rád pláva.
Starostlivosť
Srsť aljašského malamuta je potrebné pravidelne dôkladne prečesávať. Mimo obdobia pĺznutia postačí dôkladné vykefovanie jedenkrát do týždňa, v období pĺznutia je však nutné denne. Pri bežnom ušpinení, napr. blátom, nie je potrebné psa kúpať, postačí vykefovanie. V prípade potreby psa vykúpte a použite kvalitný šampón pre psov podľa druhu srsti. Srsť sa nestrihá ani netrimuje, iba strihaním odstráňte prerastené chlpy medzi vankúšikmi na tlapkách. Samozrejmosťou je udržovať pazúriky v správnej dĺžke, pravidelne kontrolovať stav tlapiek, čistotu uší a zdravie zubov. Na svetlej srsti v okolí očí sa môžu vytvárať tmavé stopy po slzách, venujte preto pozornosť takisto očiam. Pokiaľ sa už stopy vytvoria, možno ich odstrániť špeciálnymi prípravkami. Na starostlivosť o telo navykajte psa už od mlada, vyplatí sa to neskôr nielen na výstavách, ale i pri návšteve veterinárneho lekára.
Strážne využitie
Pre úlohu strážcu sa toto plemeno príliš nehodí. Nie je prirodzene ostrý, voči ľuďom je absolútne neagresívny a málo šteká.
Vhodné športy
Mushing, canicross, skijöring, bikejöring, pulka, weight pooling
Najčastejšie nemoci
Dysplazia panvového kĺbu, chondrodysplazia, progresívna atrofia sietnice, torzia žalúdku
Zvláštnosti plemena
Mnoho ľudí si pletie aljašského malamuta so sibírskym husky. Aljašský malamut je väčší a ťažší, sibírskeho husky možno tiež rozpoznať podľa modrých očí. Aljašský malamut je vhodný na ťahanie ťažkých saní, zatiaľ čo rýchlejší sibírsky husky sy hodí pre náklady ľahké.
Príprava na výstavu
Aby pes na výstave uspel, musí do výstavného kruhu vstúpiť vo vrcholovej kondícii, s výborným chovaním a čistou, upravenou srsťou. Výstavného psa naučte už v rannom veku stáť vo výstavnom postoji, chôdzu na vodítku pri ľavej nohe bez ťahania a takisto hoj navykajte na dotyky cudzej osoby, pretože rozhodca posudzuje psa nielen pohľadom, ale tiež pohmatom, kontroluje zuby a psom semenníky. Niekoľko dní pred výstavou môžete psa vykúpať. Prvým krokom bude dôkladné rozčesanie srsti, potom psa namočte a naneste šampón. Pre aljašského malamuta je možné použiť šampón pre bielych psov, ktorý tmavé chlpy neodfarbí, ale bielym dodá lesku. Šampón nenanášajte na srsť koncentrovaný, najskôr ho rozmiešajte s vodou. Kúpanie je dobrá príležitosť ku kontrole kože psa. Po dôkladnom zmytí šampónu naneste na srsť balzam, a nechajte hoj niekoľko minút pôsobiť, potom opäť dôkladne opláchnite. Psa vytrite a sušte fénom za súčasného prečesávania srsti v smere rastu. Pokiaľ je teplé počasie, môžete ísť s mokrým psom na prechádzku do miest, kde sa nemôže ušpiniť. Pred vstupom do výstavného kruhu môžete psa ešte upraviť suchým šampónom, pokiaľ je na nejakom mieste srsť znečistená, je dobré ju prečesať.
Výživa šteňaťa
Keď si šteňa odoberáte od chovateľa, informujte sa o tom, čím bolo doteraz kŕmené, a túto stravu nejaký čas neobmieňajte. Zmena v krmive by mala byť vždy postupná. Vyberte kvalitné kompletné suché krmivo určené šteňatám veľkých plemien, ktoré obsahuje všetky živiny dôležité pre správny vývoj kostry a svalstva. Pretože sú všetky prvky obsiahnuté v správnom pomere, nepridávajte už k tomuto krmivu žiadne vitamínové ani minerálne doplnky, aby ste nenarušili ich rovnováhu.
Výživa dospelého psa
Strava by mala byť vybraná podľa aktivít a živinových potrieb konkrétneho psa. Strava aktívne pracujúceho malamuta by mala byť bohatá na tuky (20%) a proteíny (30%). Psom, pracujúcim v záprahu hrozí odvodnenie organizmu, preto je potrebné im zaistiť stály prístup k čistej, čerstvej vode. Krmivo môže byť tiež podávané preliate vodou.
Výživa starého psa
Starší pes, ktorý už nie je toľko pohybovo aktívny a nie je už pre prácu v záprahu využívaný má nižšie energetické nároky. Je preto potrebné postupne prejsť na krmivo s nižším obsahom tukov a proteínov, s vyšším obsahom minerálnych látok. Na trhu je dostatok krmív určených psím seniorom, ktorých zloženie zodpovedá potrebám psa v staršom veku.
Dôvetok pre budúcich majiteľov
Predpokladom pre obstaranie aljašského malamuta by mal byť dostatok času, fyzická zdatnosť a športový duch budúceho majiteľa. Zvážte takisto dôkladne vaše možnosti ubytovania psa a nezaobstarajte si ho len preto, že sa vám páči.


Kam dál