Září 2009

Trickdogging

16. září 2009 v 18:24 | Adminka-Dajla |  športy

V zahraničí sa Trickdogging celkom rozbehol,tak dúfam, že čoskoro budú chodiť na súťaže aj Slováci.
Trickdogging,alebo po slovensky Psie triky, je ako ste si určite domysleli, predvádzanie rôznych trikov.
určitú výhodu majú v tomto tanečníci, no na svoje si prídu aj tí, čo sa necítia na vymýšľanie zostavy a jednoducho ich baví cvičiť všelijaké srandy.
Najbližšie od nás je to do Rakúska,kde sa nedávno začali organizovať súťaže.
Ja sama som sa začala o trickdogging začala súťažne zaujímať nedávno, takže pravidlá v iných krajinách príliš neovládam.
Väčšinou to však funguje tak, že organizátor zadá triky, ktoré súťažiaci musia predviesť ( ide o triky,ktoré by nemali byť ťažké ani pre veľkých,či zakrslých psov), okrem tohosa súťažiaci delia aj na začiatočníkov a pokročilých.
V Rakúsku sa bude konať súťaž 28.11. 2009, vo Viedni.
Dúfam, že sa nájdu prívrženci aj u nás, keďže ide skutočne o aktivitu pre všetkých,čo dokážu a baví ich pracovať spolu so psom.
:ahoj:

Dockdogs-psy skáču do vody :-)

16. září 2009 v 18:11 | Adminka-Dajla |  športy
Ahojte,je tu niekto kto sa tomuto športu venuje?U nás na SK ani súťaže tohto športu tuším nie sú.Pre tých čo nevedia,je to súťaž o najdlhší skok do vody.Proste majiteľ hodí do vody nejaký predmet,hračku,aby psa navnadil a tak sa pes z plošiny rozbehne a snaží sa doskočiť čo najďalej.Je to vhodné pre akékoľvek plemeno,ktoré sa nebojí vody a skoku do nej.Videá http://www.youtube.com/watch?v=lTMz-QzH ... playnext=1
http://www.youtube.com/watch?v=Sq0lj_KMRj8
Fotky Obrázok
Obrázok
Obrázok

Dôvody prečo sa so psom venovat Obedience =)

16. září 2009 v 18:07 | Adminka-Dajla |  športy
Odrážka

na cvičenie obedience nepotrebujete žiadne špeciálne pomôcky ani veľký výcvikový priestor
Odrážka

obedience je vhodná pre všetky plemená psov, aj pre také, ktoré nie sú predurčené na služobný výcvik,
či vrcholovú športovú kynológiu.
Odrážka
obedience ponúka nové prvky, pri ktorých je možné predviesť dokonalú súhru psa a psovoda. Keď sa obom darí, je na čo pozerať
Odrážka

obedience je pre všetkých, ktorí radi objavujú nové veci a výcvik psa považujú nielen za dril ale aj hru
Odrážka

obedience je vhodná alternatíva pre psov starších, alebo aj takých, u ktorých sa objavili zdravotné problémy, ale stále nestratili chuť pracovať
Odrážka
obedience je nová výzva vo svete psích športov

Diplom za poznaj plemeno 2.

16. září 2009 v 17:57 | Adminka-Dajla |  *OSTATNE*
Tentokrát diplom patrí slavuske =)

2.Co je to za plemeno psa?

14. září 2009 v 21:15 | Adminka-Dajla |  *OSTATNE*
Prvy clovek ktory to napise dobre dostane diplom =) - takze napiste co chcete na diplom =)
NAPOVEDA : B.G.

Môj 1.diplom =)

14. září 2009 v 20:03 | Adminka-Dajla |  *OSTATNE*
Juchuuu =), mam prvy diplom =) , je fakt uzasne ked dostanete diplom =) ani neviem preco :) vie to potesit


Prve fotky psov apod. =)

13. září 2009 v 14:17 | Adminka |  *OSTATNE*
Nemam co robit,mam take na ho*** kamosky tak som sa vybrala ist fotit,ale sama. Bez nikoho. Mobil samozrejme urobil nekvalitne fotky a par krat my aj zamrzol ale nic ine mi neostavalo. Rada fotim psov,oblohu,rastliny..vsetko mozne.Tesim sa na Vianoce ked budem dufat ze dostanem novy fotak.
Tu su tie slubovane fotky:

ako sa vam pacia na zaciatok??

Fotografujem-je to dobry napad?

13. září 2009 v 14:05 | Adminka DAJLA |  *OSTATNE*
Ja si myslim ze je to fajn napad,nemam sice fotak ale taky mobil na h**** ale myslim ze na zaciatok to staci =).. Co vy myslite? Je to dobry napad? Tiez fotite? Ako sa vam dari?

Diplom za poznaj plemeno

13. září 2009 v 13:57 | Adminka Dajla |  *OSTATNE*
Diplom pre Monču =)

Co je to za plemeno?

13. září 2009 v 13:29 | Adminka |  *OSTATNE*
Prvy clovek ktory to napise dobre dostane diplom =) - takze napiste co chcete na diplom =)
NAPOVEDA : R........R

Bleskovka č.1

13. září 2009 v 9:57 | Adminka |  *OSTATNE*
1.Co je to za za plemeno psa? (dolny obrazok)
2.Páči sa ti?
3.Kupuješ si psie časopisy?
4.Aké plemeno psa chceš na diplom? (ak nechceš psa čo iné chceš?)
Z............. L....

Belgický ovčiak-Laekenois

12. září 2009 v 20:16 | Adminka |  B

Spoločenská charakteristika: Svojmu pánovi je verný a oddaný, rovnako ako k jeho rodine. Potrebuje a stále vyhľadáva kontakt so svojimi ľuďmi. Je vždy pripravený bez váhania, húževnato, úporne a razantne brániť svojho pána. K cudzím ľuďom je vrodene nedôverčivý. Niekedy môže pôsobiť až plachým dojmom, ale vie aj neohrozene zasiahnuť. Vo vzťahu k ostatným psom sa môže niekedy prejavovať agresívne a kontaktu s nimi je nutné ho učiť odmalička.Hlavne v ranom veku máva problémy s inými psami, hlavne preto lebo je neústupčivý a tvrdošijný.
Originálny názov plemena: Belgický ovčiak-Laekenois
Krajina pôvodu: Belgicko
Doba vzniku: Stredovek
Pôvodné využitie: Pasenie a stráženie dobytka
Dnešné využitie: Spoločník
Priemerná dĺžka života: 12 - 13 rokov
Hmotnosť: 27,5 - 28,5 kg
Výška: 56 - 66 cm
História: Belgický ovčiak sa chová v nasledujúcich variáciach: Groenendael, Malinois, Laekenois, Tervueren. V 19. storočí bolo v Belgicku množstvo psov strážiacich stáda, ich typ aj farba srsti boli značne rozdielne. Aby sa do tohoto stavu vniesol určitý poriadok, milovníci psov sa spojili a nechali sa presvedčiť profesorom A. Reulem z Veterinárnej školy v Cureghemu, ktorého je možné považovať za skutočného zakladateľa tohto plemena. Pred rokom 1898 ešte nikto nehovoril o belgických ovčiakoch. Belgický ovčiak bol pred rokom 1891 úžitkovým psom pastierov a roľníkov. Plemeno sa však tvorilo oficiálne už od roku 1891 až 1897.V roku 1891 vznikol v Bruseli Klub belgického ovčiaka .V roku 1892 spísal Klub belgického ovčiaka prvý veľmi podrobný štandard plemena. Tento štandard definoval jedno plemeno s tromi možnými variantmi srsti a to čierna farba pre dlhosrstých, červenohnedá pre krátkosrstých a sivá pre hrubosrstých. Belgický ovčiak však aj tak zostával plemenom obyčajných ľudí. Prvé belgické ovčiaky boli zaregistrované v plemennej knihe belgického kynologického zväzu Société Royale Saint-Hubert (L.O.S.H.) až v roku 1901.Behom nasledujúcich rokov milovníci belgického ovčiaka neúnavne pracovali na zjednotení typu plemena a na odstránení jeho nedostatkov. Dá sa povedať, že okolo roku 1910 bol typ a povaha belgického ovčiaka ustálená . Ukázali sa úspechy chovných úsilí, z nerasových vidieckych psov sa stali elegantné plemenné psy, ktoré si svoje kvality uchovali aj ako služobné psy. Prvá svetová vojna sa však pre nádejne začínajúci chov belgických ovčiakov skončila skoro zánikom plemena. V roku 1920 stanovil klub uvoľnenie farebnosti a uznal opäť zmiešanie farby pod označením inofarebný. Chov sa spamätal. No po príchode druhej svetovej vojne sa situácia skoro zase zopakovala. V roku 1945 sa povolili zmiešané vrhy z roku 1920. Tieto ustanovenia boli však v roku 1973 vyhlásené za neplatné, kríženia medzi jedincami odlišujúcimi sa srsťou alebo farbou boli zakázané a inofarebnosť bola vyhlásená za neplatnú. V histórii belgického ovčiaka dochádzalo ku mnohým sporom týkajúcich sa rôznych variet a farieb. Na druhej strane však nikdy neexistovali spory týkajúce sa morfológie (stavby), povahy a pracovnej spôsobilosti plemena. História Laekenoisa začala od roku 1897, kedy bol prvý krát zaevidovaný. V rodine belgického ovčiaka zostal dlhé roky, akoby nevlastným dieťaťom rodiny. Neokúzlil ani atraktívnym zjavom, ani zvláštnymi výkonmi. Jeho neupravené srsť, napriek tomu zaujala kráľovnú Henrietu a stal sa jej obľúbeným miláčikom. Meno dostal podľa rezidencie, ktorú obýval a volala sa Château de Laeken. Záujem o neho nebol veľký čo možno zapríčinilo aj to, že jeho chovatelia hovorili len po flámsky a preto ťažko hľadali kontakt s valónskymi chovateľmi. Dodnes patrí u nás Laekenois ku zriedkavejším zjavom.
Typy: Belgické ovčiaky sa delia do štyroch typov: Groenendael- dlhosrstý, celočierny; Laekenois- hrubosrstý, plavý so stopami černastého nádychu; Malinois- krátkosrstý, plavý, s čiernymi koncami chlpov a s čiernou maskou v tvári; Tervueren- dlhosrstý, hrdzavo plavý s čiernym nádychom a tmavou maskou v tvári.
Všeobecný vzhľad: Laekenois je pes strednej veľkosti, kvadratického formátu, harmonicky stavaný s primerane veľkou hlavou. Hlava býva dlhá, pekne tvarovaná s plochými lícami. Dĺžka lebky a ňucháča je približne rovnaká. Oči sú strednej veľkosti, majú mandľový tvar, tmavé a odvážneho výzoru. Uši bývajú vysoko nasadené, vztýčené, trojuholníkového tvaru. Krk býva suchý, svalnatý, dlhý. Telo je svalnaté a atletické. Hrudník nie je príliš široký, ale hlboký, umožňujúci vytrvalý pohyb. Rovný chrbát, zadok široký a zvažujúci sa. Stredne dlhý chvost, býva obrastený huňatou srsťou. V pokoji býva spustený so zdvihnutým koncom, pri pozornosti sa dvíha a oblúk sa zvýrazňuje.
Srsť a farba srsti: Toto plemeno sa ľahko identifikuje a to hlavne podľa srsti. Srsť je hrubá, drsná, drôtovitá. Charakteristická je predovšetkým svojou tvrdosťou a suchými chlpami, ktoré sa javia ako zježené a rozcuchané. Je len zdanlivo kučeravá. Srsť je približne 6 cm dlhá po celom tele, srsť je kratšia na chrbte nosa, na čele a na končatinách. Ani srsť okolo očí ani srsť na papuli nie je dosť vyvinutá na to, aby zakrývala tvár hlavy. Osrstenie ňufáku je povinné. Srsť musí byť vždy hustá, uzavretá, dobrej štruktúry, a spolu s podsadou tvoriť vynikajúcu ochranu. Laekenois má jednotné žlté až žltohnedé sfarbenie. Na hrudi a prstoch môže mať bielu farbu, nie však veľa.
Povaha: Laekenois je pes živý, odvážny a veľmi aktívny, je tiež vytrvalý a odolný. Prekypuje vitalitou a vždy je pripravený k akcii. Je tiež veľmi pozorný a inteligentný.
Spoločenská charakteristika: Svojmu pánovi je verný a oddaný, rovnako ako k jeho rodine. Potrebuje a stále vyhľadáva kontakt so svojimi ľuďmi. Je vždy pripravený bez váhania, húževnato, úporne a razantne brániť svojho pána. K cudzím ľuďom je vrodene nedôverčivý. Niekedy môže pôsobiť až plachým dojmom, ale vie aj neohrozene zasiahnuť. Vo vzťahu k ostatným psom sa môže niekedy prejavovať agresívne a kontaktu s nimi je nutné ho učiť odmalička.Hlavne v ranom veku máva problémy s inými psami, hlavne preto lebo je neústupčivý a tvrdošijný.
Vzťah k deťom: Dobre vedený pes je výborným kamarátom a ochrancom detí. S deťmi vychádza dobre za predpokladu, že je s nimi v kontakte od malička. Deťom je však treba zavčas vysvetliť, že pes je živá bytosť a má aj svoje potreby, ktoré je nutné tolerovať. Iba zriedka sa stane, že niekoho pohryzie.
Výchova: Laekenois je pes silnej povahy, ktorá už od malička potrebuje výcvik. Je to ľahko vycvičiteľné plemeno. Pri výcviku musíte mať však na zreteli, že je to veľmi citlivý pes a neznáša tvrdé metódy výcviku. Výcvik musí byť dôsledný a spravodlivý. Nevhodné je psa trestať neprimeranými trestami. Výchova spočíva v dôslednosti, zrozumiteľnosti a musí byť láskyplná.
Držanie: Je vhodný ako pre chov v byte tak aj v koterci na záhrade. V byte by mal mať dostatočný priestor sám pre seba. Brlôžok s mäkkou podložkou, dostatočne veľký aby sa na ňom mohol natiahnuť. Na dedine by ml mať koterec dobre izolovaný pred vonkajšími vplyvmi, s možnosťou výbehu. V koterci by nemal byť stále sám, berte ho často so sebou domov a na vychádzky.
Pracovné využitie: Toto plemeno je dnes využívané ako strážca domu, uplatňuje sa aj ako strážny pes pri polícii a vojsku a ako dobrý a oddaný spoločník človeka. Stále sa však využíva aj na pasenie dobytka.
Pohyb: Laekenois je aktívne plemeno a aby bol šťastný a zdravý, vyžaduje veľa pohybu. Pre udržanie kondície sú vhodné dlhé prechádzky, možnosť voľného výbehu.
Starostlivosť:
Strážne využitie: Laekenois dogspsy-portál o psochOriginálny názov plemena: Belgický ovčiak-LaekenoisKrajina pôvodu: BelgickoDoba vzniku: StredovekPôvodné využitie: Pasenie a stráženie dobytkaDnešné využitie: SpoločníkPriemerná dĺžka života: 12 - 13 rokovHmotnosť: 27,5 - 28,5 kgVýška: 56 - 66 cm HistóriaBelgický ovčiak sa chová v nasledujúcich variáciach: Groenendael, Malinois, Laekenois, Tervueren. V 19. storočí bolo v Belgicku množstvo psov strážiacich stáda, ich typ aj farba srsti boli značne rozdielne. Aby sa do tohoto stavu vniesol určitý poriadok, milovníci psov sa spojili a nechali sa presvedčiť profesorom A. Reulem z Veterinárnej školy v Cureghemu, ktorého je možné považovať za skutočného zakladateľa tohto plemena. Pred rokom 1898 ešte nikto nehovoril o belgických ovčiakoch. Belgický ovčiak bol pred rokom 1891 úžitkovým psom pastierov a roľníkov. Plemeno sa však tvorilo oficiálne už od roku 1891 až 1897.V roku 1891 vznikol v Bruseli Klub belgického ovčiaka .V roku 1892 spísal Klub belgického ovčiaka prvý veľmi podrobný štandard plemena. Tento štandard definoval jedno plemeno s tromi možnými variantmi srsti a to čierna farba pre dlhosrstých, červenohnedá pre krátkosrstých a sivá pre hrubosrstých. Belgický ovčiak však aj tak zostával plemenom obyčajných ľudí. Prvé belgické ovčiaky boli zaregistrované v plemennej knihe belgického kynologického zväzu Société Royale Saint-Hubert (L.O.S.H.) až v roku 1901.Behom nasledujúcich rokov milovníci belgického ovčiaka neúnavne pracovali na zjednotení typu plemena a na odstránení jeho nedostatkov. Dá sa povedať, že okolo roku 1910 bol typ a povaha belgického ovčiaka ustálená . Ukázali sa úspechy chovných úsilí, z nerasových vidieckych psov sa stali elegantné plemenné psy, ktoré si svoje kvality uchovali aj ako služobné psy. Prvá svetová vojna sa však pre nádejne začínajúci chov belgických ovčiakov skončila skoro zánikom plemena. V roku 1920 stanovil klub uvoľnenie farebnosti a uznal opäť zmiešanie farby pod označením inofarebný. Chov sa spamätal. No po príchode druhej svetovej vojne sa situácia skoro zase zopakovala. V roku 1945 sa povolili zmiešané vrhy z roku 1920. Tieto ustanovenia boli však v roku 1973 vyhlásené za neplatné, kríženia medzi jedincami odlišujúcimi sa srsťou alebo farbou boli zakázané a inofarebnosť bola vyhlásená za neplatnú. V histórii belgického ovčiaka dochádzalo ku mnohým sporom týkajúcich sa rôznych variet a farieb. Na druhej strane však nikdy neexistovali spory týkajúce sa morfológie (stavby), povahy a pracovnej spôsobilosti plemena. História Laekenoisa začala od roku 1897, kedy bol prvý krát zaevidovaný. V rodine belgického ovčiaka zostal dlhé roky, akoby nevlastným dieťaťom rodiny. Neokúzlil ani atraktívnym zjavom, ani zvláštnymi výkonmi. Jeho neupravené srsť, napriek tomu zaujala kráľovnú Henrietu a stal sa jej obľúbeným miláčikom. Meno dostal podľa rezidencie, ktorú obýval a volala sa Château de Laeken. Záujem o neho nebol veľký čo možno zapríčinilo aj to, že jeho chovatelia hovorili len po flámsky a preto ťažko hľadali kontakt s valónskymi chovateľmi. Dodnes patrí u nás Laekenois ku zriedkavejším zjavom. TypyBelgické ovčiaky sa delia do štyroch typov: Groenendael- dlhosrstý, celočierny; Laekenois- hrubosrstý, plavý so stopami černastého nádychu; Malinois- krátkosrstý, plavý, s čiernymi koncami chlpov a s čiernou maskou v tvári; Tervueren- dlhosrstý, hrdzavo plavý s čiernym nádychom a tmavou maskou v tvári.Všeobecný vzhľadLaekenois je pes strednej veľkosti, kvadratického formátu, harmonicky stavaný s primerane veľkou hlavou. Hlava býva dlhá, pekne tvarovaná s plochými lícami. Dĺžka lebky a ňucháča je približne rovnaká. Oči sú strednej veľkosti, majú mandľový tvar, tmavé a odvážneho výzoru. Uši bývajú vysoko nasadené, vztýčené, trojuholníkového tvaru. Krk býva suchý, svalnatý, dlhý. Telo je svalnaté a atletické. Hrudník nie je príliš široký, ale hlboký, umožňujúci vytrvalý pohyb. Rovný chrbát, zadok široký a zvažujúci sa. Stredne dlhý chvost, býva obrastený huňatou srsťou. V pokoji býva spustený so zdvihnutým koncom, pri pozornosti sa dvíha a oblúk sa zvýrazňuje.Srsť a farba srstiToto plemeno sa ľahko identifikuje a to hlavne podľa srsti. Srsť je hrubá, drsná, drôtovitá. Charakteristická je predovšetkým svojou tvrdosťou a suchými chlpami, ktoré sa javia ako zježené a rozcuchané. Je len zdanlivo kučeravá. Srsť je približne 6 cm dlhá po celom tele, srsť je kratšia na chrbte nosa, na čele a na končatinách. Ani srsť okolo očí ani srsť na papuli nie je dosť vyvinutá na to, aby zakrývala tvár hlavy. Osrstenie ňufáku je povinné. Srsť musí byť vždy hustá, uzavretá, dobrej štruktúry, a spolu s podsadou tvoriť vynikajúcu ochranu. Laekenois má jednotné žlté až žltohnedé sfarbenie. Na hrudi a prstoch môže mať bielu farbu, nie však veľa.PovahaLaekenois je pes živý, odvážny a veľmi aktívny, je tiež vytrvalý a odolný. Prekypuje vitalitou a vždy je pripravený k akcii. Je tiež veľmi pozorný a inteligentný.Spoločenská charakteristikaSvojmu pánovi je verný a oddaný, rovnako ako k jeho rodine. Potrebuje a stále vyhľadáva kontakt so svojimi ľuďmi. Je vždy pripravený bez váhania, húževnato, úporne a razantne brániť svojho pána. K cudzím ľuďom je vrodene nedôverčivý. Niekedy môže pôsobiť až plachým dojmom, ale vie aj neohrozene zasiahnuť. Vo vzťahu k ostatným psom sa môže niekedy prejavovať agresívne a kontaktu s nimi je nutné ho učiť odmalička.Hlavne v ranom veku máva problémy s inými psami, hlavne preto lebo je neústupčivý a tvrdošijný. Vzťah k deťomDobre vedený pes je výborným kamarátom a ochrancom detí. S deťmi vychádza dobre za predpokladu, že je s nimi v kontakte od malička. Deťom je však treba zavčas vysvetliť, že pes je živá bytosť a má aj svoje potreby, ktoré je nutné tolerovať. Iba zriedka sa stane, že niekoho pohryzie. VýchovaLaekenois je pes silnej povahy, ktorá už od malička potrebuje výcvik. Je to ľahko vycvičiteľné plemeno. Pri výcviku musíte mať však na zreteli, že je to veľmi citlivý pes a neznáša tvrdé metódy výcviku. Výcvik musí byť dôsledný a spravodlivý. Nevhodné je psa trestať neprimeranými trestami. Výchova spočíva v dôslednosti, zrozumiteľnosti a musí byť láskyplná.DržanieJe vhodný ako pre chov v byte tak aj v koterci na záhrade. V byte by mal mať dostatočný priestor sám pre seba. Brlôžok s mäkkou podložkou, dostatočne veľký aby sa na ňom mohol natiahnuť. Na dedine by ml mať koterec dobre izolovaný pred vonkajšími vplyvmi, s možnosťou výbehu. V koterci by nemal byť stále sám, berte ho často so sebou domov a na vychádzky. Pracovné využitieToto plemeno je dnes využívané ako strážca domu, uplatňuje sa aj ako strážny pes pri polícii a vojsku a ako dobrý a oddaný spoločník človeka. Stále sa však využíva aj na pasenie dobytka. PohybLaekenois je aktívne plemeno a aby bol šťastný a zdravý, vyžaduje veľa pohybu. Pre udržanie kondície sú vhodné dlhé prechádzky, možnosť voľného výbehu. StarostlivosťSrsť tohto plemena si vyžaduje každodenné česanie. Je nutné k odstráneniu uvoľnenej srsti, ku stimulácii jeho prirodzeného premasťovania a k odstráneniu prachu a lupín. Pri kúpaní používajte len vysoko kvalitné prípravky , ktoré sú určené pre psy. Dôležité je tiež čistenie uší, chrupu. Nesmiete zabudnúť aj na pazúriky, ktoré musia byť krátke.
Kynológia: Vďaka svojej rýchlosti sa výborne uplatňuje aj pri súťažiach agility.
Najčastejšie choroby:
Zvláštnosti plemena: aekenois dogspsy-portál o psochOriginálny názov plemena: Belgický ovčiak-LaekenoisKrajina pôvodu: BelgickoDoba vzniku: StredovekPôvodné využitie: Pasenie a stráženie dobytkaDnešné využitie: SpoločníkPriemerná dĺžka života: 12 - 13 rokovHmotnosť: 27,5 - 28,5 kgVýška: 56 - 66 cm HistóriaBelgický ovčiak sa chová v nasledujúcich variáciach: Groenendael, Malinois, Laekenois, Tervueren. V 19. storočí bolo v Belgicku množstvo psov strážiacich stáda, ich typ aj farba srsti boli značne rozdielne. Aby sa do tohoto stavu vniesol určitý poriadok, milovníci psov sa spojili a nechali sa presvedčiť profesorom A. Reulem z Veterinárnej školy v Cureghemu, ktorého je možné považovať za skutočného zakladateľa tohto plemena. Pred rokom 1898 ešte nikto nehovoril o belgických ovčiakoch. Belgický ovčiak bol pred rokom 1891 úžitkovým psom pastierov a roľníkov. Plemeno sa však tvorilo oficiálne už od roku 1891 až 1897.V roku 1891 vznikol v Bruseli Klub belgického ovčiaka .V roku 1892 spísal Klub belgického ovčiaka prvý veľmi podrobný štandard plemena. Tento štandard definoval jedno plemeno s tromi možnými variantmi srsti a to čierna farba pre dlhosrstých, červenohnedá pre krátkosrstých a sivá pre hrubosrstých. Belgický ovčiak však aj tak zostával plemenom obyčajných ľudí. Prvé belgické ovčiaky boli zaregistrované v plemennej knihe belgického kynologického zväzu Société Royale Saint-Hubert (L.O.S.H.) až v roku 1901.Behom nasledujúcich rokov milovníci belgického ovčiaka neúnavne pracovali na zjednotení typu plemena a na odstránení jeho nedostatkov. Dá sa povedať, že okolo roku 1910 bol typ a povaha belgického ovčiaka ustálená . Ukázali sa úspechy chovných úsilí, z nerasových vidieckych psov sa stali elegantné plemenné psy, ktoré si svoje kvality uchovali aj ako služobné psy. Prvá svetová vojna sa však pre nádejne začínajúci chov belgických ovčiakov skončila skoro zánikom plemena. V roku 1920 stanovil klub uvoľnenie farebnosti a uznal opäť zmiešanie farby pod označením inofarebný. Chov sa spamätal. No po príchode druhej svetovej vojne sa situácia skoro zase zopakovala. V roku 1945 sa povolili zmiešané vrhy z roku 1920. Tieto ustanovenia boli však v roku 1973 vyhlásené za neplatné, kríženia medzi jedincami odlišujúcimi sa srsťou alebo farbou boli zakázané a inofarebnosť bola vyhlásená za neplatnú. V histórii belgického ovčiaka dochádzalo ku mnohým sporom týkajúcich sa rôznych variet a farieb. Na druhej strane však nikdy neexistovali spory týkajúce sa morfológie (stavby), povahy a pracovnej spôsobilosti plemena. História Laekenoisa začala od roku 1897, kedy bol prvý krát zaevidovaný. V rodine belgického ovčiaka zostal dlhé roky, akoby nevlastným dieťaťom rodiny. Neokúzlil ani atraktívnym zjavom, ani zvláštnymi výkonmi. Jeho neupravené srsť, napriek tomu zaujala kráľovnú Henrietu a stal sa jej obľúbeným miláčikom. Meno dostal podľa rezidencie, ktorú obýval a volala sa Château de Laeken. Záujem o neho nebol veľký čo možno zapríčinilo aj to, že jeho chovatelia hovorili len po flámsky a preto ťažko hľadali kontakt s valónskymi chovateľmi. Dodnes patrí u nás Laekenois ku zriedkavejším zjavom. TypyBelgické ovčiaky sa delia do štyroch typov: Groenendael- dlhosrstý, celočierny; Laekenois- hrubosrstý, plavý so stopami černastého nádychu; Malinois- krátkosrstý, plavý, s čiernymi koncami chlpov a s čiernou maskou v tvári; Tervueren- dlhosrstý, hrdzavo plavý s čiernym nádychom a tmavou maskou v tvári.Všeobecný vzhľadLaekenois je pes strednej veľkosti, kvadratického formátu, harmonicky stavaný s primerane veľkou hlavou. Hlava býva dlhá, pekne tvarovaná s plochými lícami. Dĺžka lebky a ňucháča je približne rovnaká. Oči sú strednej veľkosti, majú mandľový tvar, tmavé a odvážneho výzoru. Uši bývajú vysoko nasadené, vztýčené, trojuholníkového tvaru. Krk býva suchý, svalnatý, dlhý. Telo je svalnaté a atletické. Hrudník nie je príliš široký, ale hlboký, umožňujúci vytrvalý pohyb. Rovný chrbát, zadok široký a zvažujúci sa. Stredne dlhý chvost, býva obrastený huňatou srsťou. V pokoji býva spustený so zdvihnutým koncom, pri pozornosti sa dvíha a oblúk sa zvýrazňuje.Srsť a farba srstiToto plemeno sa ľahko identifikuje a to hlavne podľa srsti. Srsť je hrubá, drsná, drôtovitá. Charakteristická je predovšetkým svojou tvrdosťou a suchými chlpami, ktoré sa javia ako zježené a rozcuchané. Je len zdanlivo kučeravá. Srsť je približne 6 cm dlhá po celom tele, srsť je kratšia na chrbte nosa, na čele a na končatinách. Ani srsť okolo očí ani srsť na papuli nie je dosť vyvinutá na to, aby zakrývala tvár hlavy. Osrstenie ňufáku je povinné. Srsť musí byť vždy hustá, uzavretá, dobrej štruktúry, a spolu s podsadou tvoriť vynikajúcu ochranu. Laekenois má jednotné žlté až žltohnedé sfarbenie. Na hrudi a prstoch môže mať bielu farbu, nie však veľa.PovahaLaekenois je pes živý, odvážny a veľmi aktívny, je tiež vytrvalý a odolný. Prekypuje vitalitou a vždy je pripravený k akcii. Je tiež veľmi pozorný a inteligentný.Spoločenská charakteristikaSvojmu pánovi je verný a oddaný, rovnako ako k jeho rodine. Potrebuje a stále vyhľadáva kontakt so svojimi ľuďmi. Je vždy pripravený bez váhania, húževnato, úporne a razantne brániť svojho pána. K cudzím ľuďom je vrodene nedôverčivý. Niekedy môže pôsobiť až plachým dojmom, ale vie aj neohrozene zasiahnuť. Vo vzťahu k ostatným psom sa môže niekedy prejavovať agresívne a kontaktu s nimi je nutné ho učiť odmalička.Hlavne v ranom veku máva problémy s inými psami, hlavne preto lebo je neústupčivý a tvrdošijný. Vzťah k deťomDobre vedený pes je výborným kamarátom a ochrancom detí. S deťmi vychádza dobre za predpokladu, že je s nimi v kontakte od malička. Deťom je však treba zavčas vysvetliť, že pes je živá bytosť a má aj svoje potreby, ktoré je nutné tolerovať. Iba zriedka sa stane, že niekoho pohryzie. VýchovaLaekenois je pes silnej povahy, ktorá už od malička potrebuje výcvik. Je to ľahko vycvičiteľné plemeno. Pri výcviku musíte mať však na zreteli, že je to veľmi citlivý pes a neznáša tvrdé metódy výcviku. Výcvik musí byť dôsledný a spravodlivý. Nevhodné je psa trestať neprimeranými trestami. Výchova spočíva v dôslednosti, zrozumiteľnosti a musí byť láskyplná.DržanieJe vhodný ako pre chov v byte tak aj v koterci na záhrade. V byte by mal mať dostatočný priestor sám pre seba. Brlôžok s mäkkou podložkou, dostatočne veľký aby sa na ňom mohol natiahnuť. Na dedine by ml mať koterec dobre izolovaný pred vonkajšími vplyvmi, s možnosťou výbehu. V koterci by nemal byť stále sám, berte ho často so sebou domov a na vychádzky. Pracovné využitieToto plemeno je dnes využívané ako strážca domu, uplatňuje sa aj ako strážny pes pri polícii a vojsku a ako dobrý a oddaný spoločník človeka. Stále sa však využíva aj na pasenie dobytka. PohybLaekenois je aktívne plemeno a aby bol šťastný a zdravý, vyžaduje veľa pohybu. Pre udržanie kondície sú vhodné dlhé prechádzky, možnosť voľného výbehu. StarostlivosťSrsť tohto plemena si vyžaduje každodenné česanie. Je nutné k odstráneniu uvoľnenej srsti, ku stimulácii jeho prirodzeného premasťovania a k odstráneniu prachu a lupín. Pri kúpaní používajte len vysoko kvalitné prípravky , ktoré sú určené pre psy. Dôležité je tiež čistenie uší, chrupu. Nesmiete zabudnúť aj na pazúriky, ktoré musia byť krátke. KynológiaVďaka svojej rýchlosti sa výborne uplatňuje aj pri súťažiach agility. Najčastejšie chorobyPredkus, podkus, skrížený skus
Príprava na výstavu: Ak sa rozhodnete svojho psa vystavovať musíte ho najskôr naučiť ako sa má správať. Musíte ho naučiť stáť vo výstavnom postoji, v ňom sa ukazujú všetky jeho prednosti. Rozhodca pozoruje stavbu tela psa, robí prehliadku zubov a skus u samcov tiež semenníky. Najdôležitejší je krásna vzhľad psa, udržovaná srsť ale taktiež chovanie psa. Ak chcete získať zo svojim psom ocenenie musíte splniť všetky predpoklady, aby ste boli úspešný.O výstavách, termínoch a príprave psa na túto udalosť čítajte tu
Výživa šteňaťa: Šteňa do jedného roku po odstavení by malo byť kŕmené len kvalitnou stravou. Pretože v tomto období rastie najrýchlejšie je preňho zloženie potravy veľmi dôležité. Musí obsahovať dostatok živín, vitamínov a minerálov.
Výživa dospelého psa: Krmivo je nutné vybrať čo najvhodnejšieho zloženia, pretože zloženie má vplyv na zdravie, temperament, kvalitu srsti a ďalší vývoj psa. Pohybovo aktívny psy môžu mať iné nároky na krmivo, než psy, ktorí nemajú toho pohybu príliš veľa.
Výživa starého psa: Starší pes má iné nároky na výživu ako pohybovo aktívny pes. Starší pes už viacej spí a menej sa pohybuje, preto mu nie je vhodné podávať krmivo, pre pohybovo aktívne psy. A to z toho dôvodu, že začne priberať na váhe. Na stravu pre seniori je nutné prechádzať pozvoľna. Psovi môžeme podávať stravu častejšie a v menších dávkach, ktorá mu lepšie trávi.
Rady / doporučujeme: Aj keď tento pes nie je veľmi atraktívny kvôli svojmu vzhľadu, iste vás zaujme, tak ako zaujal niekedy aj belgickú kráľovnú Henrietu.


http://data.mojezoo.cz/ir/mojezoo/images/Gallery2Module/EncyclopediaModule/Races/hafici.cz/00/00/00/36/belgicky_ov_laekenois10-igallery-image0000661.igallery.image0000012--320x320--logo--server-haficicz.jpg

http://www.ifauna.cz/atlas/foto_plem/33.jpg

http://www.psi-plemena.cz/wp-content/uploads/2008/08/chien-de-berger-belge-laekenois.jpg

Bradáč malý

12. září 2009 v 19:56 | Adminka |  B
Spoločenská charakteristika: V okruhu rodiny si svojho pána obvykle vyberá sám, a býva na ňom citovo veľmi závislý. K cudzím ľuďom sa však chová veľmi zdržanlivo a nedôverčivo. Pokiaľ sa pes už vo šteňacom veku zoznámi s mačkou alebo inými domácimi zvieratami, býva obvykle súžitie bez problémov. Tento pes nebýva agresívny alebo útočný, inými psami sa však ľahko nechá zlákať ku bitke.
Originálny názov plemena: Zwergschnauzer
Krajina pôvodu: Nemecko
Doba vzniku: 15. storočie
Pôvodné využitie: Lov potkanov
Dnešné využitie: Spoločník
Priemerná dĺžka života: 14 rokov
Hmotnosť: 6-7 kg
Výška: 30-35 cm
História: Psy podobné bradáčovi sa objavovali už začiatkom 16. storočia v Bavorsku a Württembersku. Hovorilo sa im opičí pinčovia. Tieto psy, spolu s malým hladkosrstým pinčom, ovplyvnili vzhľad dnešného malého bradáča. Zámerom šľachtenia bolo vytvoriť zmenšený a čo najvernejší obraz bradáča, a ten bol korunovaný úspechom. Predkovia malého bradáča boli nasadzovaní do stajní a stodôl, aby tu chytali myši a potkany. Dnes sa z nich stalo vyslovene spoločenské plemeno.
Typy: Bradáč sa vyskytuje ešte vo veľkosti strednej a veľkej. Tieto variety bradáča sa vyvíjali úplne samostatne, každé má svoj vlastný chovný štandard a nájdete ich pod názvami bradáč stredný a bradáč veľký.
Všeobecný vzhľad: Malý bradáč má silné, statné, skôr zavalité a svalnaté, než štíhle telo. Hlava je pretiahnutá s oválnymi očami, ktoré musia mať tmavé sfarbenie. Nad očami je dlhé, husté obočie. Uši majú tvar písmena V a sú buď preklopené dopredu alebo kupírované vzpriamené. Kupírovanie uší je však v mnohých krajinách zakázané a preferuje sa prirodzený vzhľad ucha. Chvost je skracovaný a je nesený vodorovne.
Srsť a farba srsti: Srsť malého bradáča je tvrdá a drôtovitá, s hustou, krátkou a jemnou podsadou. Na tele je srsť krátka, na ňufáku a na nohách je dlhá. Farba srsti je čierna, korenie a soľ, čiernostrieborná alebo čisto biela.
Povaha: Malý bradáč je veľmi inteligentný a pozorný pes, ktorý však býva dosť zanovitý a svojhlavý. Je veľmi živý a temperamentný, je ostražitý a neúplatný strážca.
Spoločenská charakteristika: V okruhu rodiny si svojho pána obvykle vyberá sám, a býva na ňom citovo veľmi závislý. K cudzím ľuďom sa však chová veľmi zdržanlivo a nedôverčivo. Pokiaľ sa pes už vo šteňacom veku zoznámi s mačkou alebo inými domácimi zvieratami, býva obvykle súžitie bez problémov. Tento pes nebýva agresívny alebo útočný, inými psami sa však ľahko nechá zlákať ku bitke.
Vzťah k deťom: Pokiaľ má malý bradáč s deťmi dobré skúsenosti z mladosti, vychádza s nimi veľmi dobre a je im výborným kamarátom.
Výchova: Malý bradáč je elegantný pes, ktorý má však v sebe mnoho temperamentu. Preto je pri jeho výchove nutná dôslednosť. Pokiaľ je dobre vedený k poslušnosti, vyrastie z neho pes, ktorý je prítulný a láskyplný, a je vďačným a šťastným členom svojej ľudskej rodiny. Pre bradáčov je vhodný aj výcvik na cvičisku, kde sa pes výborne zamestná a vybije si svoju energiu. Výcvik však vzhľadom k jeho tvrdohlavosti vyžaduje mnoho trpezlivosti.
Držanie: Malý bradáč je vhodný pre chov v byte. Ku spokojnému životu nepotrebuje príliš veľký priestor, ale skôr prítomnosť svojho pána a kontakt s ním.
Pracovné využitie: Prv boli bradáči chovaní ako vynikajúce pracovné psy. Malý bradáč je však dnes využívaný skôr ako spoločník, aj keď si stále udržal vlastnosti výborných pracovných psov. Je schopný výcviku aj skúšok, má schopnosť zvládnuť aj cviky služobného výcviku, samozrejme s ohľadom na jeho veľkosť. Malý bradáč sa dobre uplatní pri vyhľadávaní drog na colniciach.
Pohyb: Tento pes má veľmi mnoho energie a potrebuje dostatok pohybu na čerstvom vzduchu. V kondícii ho udržia dlhé vychádzky alebo voľný pohyb v prírode.
Starostlivosť: Srsť psa je nutné pravidelne kartáčovať, najlepšie hustým kartáčom z prírodných materiálov a prečesávať kovovým hrebeňom. Každý deň prečesávame fúzy a obočie. Niekoľkokrát do roka je taktiež nutné trimovanie. Občas je také potrebné vystrihať psovi prebytočné chlpy medzi vankúšikmi na tlapkách. Psa nie je nutné často kúpať, pokiaľ tak činíme, je nutné použiť kvalitný šampón, určený pre hrubosrsté plemená. Vnútorný zvukovod psa udržujeme čistý a suchý, občas psovi prehliadneme zuby, či sa na nich netvorí zubný kameň a pazúriky udržujeme krátke.
Strážne využitie: Prefíkanosť, nebojácnosť a ostražitosť robia z malého bradáča veľmi dobrého strážcu, a príchod každého hosťa vám hlasito oznámi.
Kynológia: Agility; obratnosť
Najčastejšie choroby: Progresívna atrofia sietnice (dedičné); luxácia jabĺčka (dedičné, úraz); dysplázia stehenného kĺbu (dedičné, nesprávna výživa alebo nadmerné zaťažovanie v šteňacom veku)
Zvláštnosti plemena: Pri správnej starostlivosti môže byť bradáč hravý, veselý a aktívny spoločník až do vysokého veku.
Príprava na výstavu: Účasti na výstave by mal predchádzať výstavný tréning, pretože pri tejto udalosti nie je dôležitý len bezchybný exteriér, ale taktiež správne predvedenie, ktoré ukáže prednosti psa. Už vo veku šteňaťa by sa mal pes naučiť stáť vo výstavnom postoji, a musí vedieť tolerovať dotyk cudzej osoby, pretože rozhodca okrem vonkajšku kontroluje taktiež napríklad zuby a semenníky. V neposlednej rade je posúdenie pohybu, keď by sa mal pes vo výstavnom kruhu pohybovať ladne a elegantne.
Výživa šteňaťa: Šteňa vyžaduje vo svojej potrave veľký prísun živín a obdobie rastu je na kvalitu krmiva najnáročnejšie. Pre správny vývoj psa je kvalitná a vyvážená strava úplnou nevyhnutnosťou.
Výživa dospelého psa: Zloženie stravy má vplyv na zdravotný stav psa, na jeho kondíciu a taktiež na kvalitu jeho srsti. Krmivo by sme mali vyberať podľa potrieb psa. Pohybovo aktívny pes má väčšie nároky na príjem energie v potrave ako pes, ktorý na pohyb nie je príliš zvyknutý.
Výživa starého psa: Starší pes, ktorý sa už menej pohybuje a častejšie spí už nemá tak veľké nároky na množstvo prijímanej potravy, a nepotrebuje už taký príjem energie ako pes vo vrcholnej kondícii.
Rady / doporučujeme: Pre svoju malú veľkosť, elegantný vzhľad a prítulnú povahu je dnes malý bradáč veľmi obľúbeným domácim priateľom. Pokiaľ sa rozhodnete pre chov tohoto plemena, isto prinesie mnoho radosti a lásky aj vám.


http://www.dogsk.sk/kynologia/revue/foto2005/bradac09_05b.jpg

http://www.images.dogforum.sk/files/d8lf53eakovt72hzo5lk.jpg

http://www.fortuna-schnauzer.sk/images/onas2.jpg

Americký kokeršpaniel

12. září 2009 v 19:44 | Adminka |  A
Spoločenská charakteristika: Americký kokeršpaniel potrebuje tesný kontakt so svojim pánom, ktorému je veľmi oddaný, niekedy je na ňom až citovo závislý. Celej rodine býva veľmi príjemným a veselým priateľom a ideálnym kamarátom. Miluje ľudí, a aj k cudzím ľuďom sa chová väčšinou pekne a disciplinovane. Je to veľmi spoločenský pes a súžitie s ostatnými psami alebo inými domácimi zvieratami býva bez problémov.
Originálny názov plemena: American Cocker Spaniel
Krajina pôvodu: USA
Doba vzniku: 19. storočie
Pôvodné využitie: Lov na bažanty a jarabice
Dnešné využitie: Spoločník
Priemerná dĺžka života: 13-14 rokov
Hmotnosť: 11-13 kg
Výška: 34-39 cm
História: Americkí aj anglickí kokeršpanieli majú rovnaký pôvod. V dávnej histórii boli všetci španieli považovaný za jedno plemeno. V roku 1570 dr. Caius, lekár kráľovnej Alžbety II., popísal vo svojej knihe dve plemená španielov - poľovného psa, ktorý bol silnejší a väčší, a malého španiela, ktorý bol skôr prítulným maznáčikom. Menší a väčší španieli sa začali rozlišovať až v polovici 19. storočia, kedy psy vážiace viac ako 11 kg boli označované ako poľné, a tie menšie ako kokeri. V dnešnej dobe poznáme dve plemená kokeršpanielov - amerického a anglického. Americký kokeršpaniel je najmenším zástupcom týchto poľovných psov, ako samostatné plemeno bol uznaný v roku 1946, kedy AKC pristúpil na rozličné hodnotenie oboch typov kokeršpanielov, a tieto medzi sebou chovatelia prestali krížiť. Americký kokeršpaniel je pomerne moderné plemeno, a preto sa stále ešte vyvíja. Toto plemeno je v USA a Kanade veľmi obľúbené, a získalo si svojich priaznivcov aj inde vo svete.
Typy: Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších varietach.
Všeobecný vzhľad: Americký koker pôsobí ako dobre osvalený pes s inteligentným a pozorným výrazom. Hlava je zaoblená, s guľatými, plnými očami, ktoré majú ľahko mandľový výraz. Farba očí je tmavohnedá až čierna u tmavých psov, u svetlých jedincov musí byť aspoň oriešková, všeobecne však platí, čím sú oči tmavšie, tým lepšie. Uši sú previsnuté, dlhé a dobre osrstené rovnou alebo jemne vlnitou srsťou. Telo je kompaktné s hlbokým hrudníkom a širokým, dobre osvaleným zadkom. Chvost je u týchto psov kupírovaný a je nesený v línii chrbta.Štandard plemena si môžete prečítať tu
Srsť a farba srsti: Srsť je na hlave jemná a krátka, na trupe strednej dĺžky s hustou podsadou. Srsť má byť lesklá, rovná alebo mierne vlnitá. Farba srsti je čierna, čierna s pálením, svetlo krémová až temne červená, hnedá, hnedá s pálením alebo viacfarebná. U jednofarebných psov sú povolené biele znaky na hrudi alebo hrdle, inde na tele sú neprípustné. Viacfarebné psy musia mať dve alebo viac farieb od sebe zreteľne ohraničené, jedna z týchto farieb musí byť biela. Odchýlky vo farebnosti sa na výstavách penalizujú alebo diskvalifikujú. Presná farebnosť je uvedená v chovnom štandarde tohoto plemena.
Povaha: Americký kokeršpaniel je dobre vychovateľný, inteligentný a milý pes. Jeho povaha je vyrovnaná a veselá, je veľmi temperamentný a živý, nikdy nebýva nudný. Je to príjemný spoločník a kamarát.
Spoločenská charakteristika: Americký kokeršpaniel potrebuje tesný kontakt so svojim pánom, ktorému je veľmi oddaný, niekedy je na ňom až citovo závislý. Celej rodine býva veľmi príjemným a veselým priateľom a ideálnym kamarátom. Miluje ľudí, a aj k cudzím ľuďom sa chová väčšinou pekne a disciplinovane. Je to veľmi spoločenský pes a súžitie s ostatnými psami alebo inými domácimi zvieratami býva bez problémov.
Vzťah k deťom: Americký kokeršpaniel miluje aj deti, je im výborným spoločníkom pri ich hrách. Je však nutné ho uchrániť pred príliš divokým vystrájaním detí, pretože nemá rád hrubé zaobchádzanie a nenechá si to páčiť. Pokiaľ deti tolerujú potreby psa, býva ich vzťah veľmi priateľský a pekný.
Výchova: Výchova amerického kokeršpaniela nebýva zložitá. Má dobrú schopnosť rýchlo sa učiť a veľmi dobre reaguje na tón hlasu. Jeho výchova by mala byť mierna a zrozumiteľná, ale taktiež dôsledná.O výcvikových pomôckach sa dočítate viac tu
Držanie: Americký kokeršpaniel sa ľahko prispôsobí tak životu v meste, ako aj na vidieku. Je vhodný do mestského bytu, a aj na dedine by mal byť držaný doma, pretože potrebuje neustály blízky kontakt so svojim pánom a celou rodinou.O výcvikových pomôckach sa dočítate viac tu
Pracovné využitie: Americký kokeršpaniel si dnes získal najväčšiu obľubu ako maznáčik a priateľ rodiny, môže byť však rovnako vhodný ako poľovný pes. Dnes sa však ako lovec využíva minimálne, je chovaný skôr pre výstavné účely, a náročná úprava jeho srsti taktiež poľovníkom príliš nevyhovuje.
Pohyb: Tento pes je veľmi aktívny a potrebuje veľmi veľa pohybu, aj keď sa tiež rád povaľuje trebárs na gauči. V tom by sa však nemal príliš podporovať a je treba dopriať mu veľa pohybu na dlhých prechádzkach a aj možnosť voľného výbehu. Kondíciu psa možno taktiež udržovať účasťou na rôznych psích súťažiach.
Starostlivosť: Srsť amerického kokeršpaniela vyžaduje značné množstvo starostlivosti, musí sa pravidelne kartáčovať a trimovať. Starostlivosť o srsť výstavného psa je náročnejšia. Nutné je dôkladné prečesanie najmenej každý druhý deň a trimovanie asi po šiestich týždňoch. Taktiež je nevyhnutné častejšie kúpanie. Dôležitá je pravidelná kontrola čistoty uší, zuby je dobré občas prehliadnuť, či sa na nich netvorí zubný kameň, pazúriky psa je nutné udržovať krátke. Prebytočné chlpy medzi vankúšikmi na tlapkách a vo zvukovode sa musia odstrániť zastrihnutím. O pomôckach, potrebných ku starostlivosti o psa, sa dozviete viac tu
Strážne využitie: Pre svoju priateľskú povahu k ľuďom nie je americký kokeršpaniel príliš vhodný ku stráženiu.
Kynológia: Agility; aportovanie; lov;O tom, čo ktorý šport obnáša, čítajte tu
Najčastejšie choroby: Šedý zákal; progresívna atrofia sietnice; dysplázia sietniceViac o chorobách sa dozviete tu
Zvláštnosti plemena: Vzhľadom k tomu, že americký kokeršpaniel sa v poslednej dobe stal veľmi módnym plemenom, môžu sa vyskytnúť chovatelia, ktorí sa zameriavajú skôr na zisk než na produkciu kvalitných šteniat. V chove amerického kokeršpaniela sa môžu vyskytnúť jedinci s agresívnou povahou, ktorá je spravidla vrodená, preto je potrebné so zaobstaraním šteňaťa sa príliš neponáhľať, ale vybrať si dôveryhodného chovateľa a poznať aj matku vybraného šteňaťa.
Príprava na výstavu: Na túto udalosť by mal byť pes veľmi dobre pripravený. Americký kokeršpaniel sa vo výstavnom kruhu väčšinou chová perfektne, musí však poznať atmosféru výstav. Pes by mal na výstave byť vo vrcholnej kondícii, musí vedieť stáť vo výstavnom postoji, musí sa vedieť ladne pohybovať vo výstavnom kruhu a musí byť pripravený na dotyky rozhodcu. Je nutné počítať s prehliadkou chrupu, prípadný zubný kameň musí byť teda odstránený už pred výstavou, a s prehliadkou semenníkov u psov. Srsť psa by mala byť dokonale upravená a trimovaná. O výstavách, termínoch a príprave psa na túto udalosť čítajte tu
Výživa šteňaťa: V prvých mesiacoch svojho života šteňa rastie najrýchlejšie, a pre správny vývoj jeho kostry a svalstva je v tomto období veľmi dôležitá vyvážená strava obsahujúca aj vitamíny a minerálne látky.
Výživa dospelého psa: Kvalita krmiva má vplyv nielen na zdravie a kondíciu psa, ale taktiež na kvalitu jeho srsti. Krmivo pre dospelého psa je nutné vybrať tak, aby zodpovedalo potrebám psa. Aktívny pes potrebuje energeticky výdatnejšiu stravu ako pes, ktorý nemá príliš pohybu.
Výživa starého psa: Starý pes, ktorý už nie je príliš pohybovo aktívny potrebuje iné zloženie stravy než pes v aktívnom veku. Aby sa predišlo jeho obezite, je dobré postupne prejsť na odľahčenú stravu pre seniorov, ktorá obsahuje všetky prvky, ktoré pes v tomto veku potrebuje.Podrobné informácie o výžive psa hľadajte tu
Rady / doporučujeme: Pokiaľ sa rozhodnete pre chov tohoto psa, odmení sa vám za vašu starostlivosť a lásku svojou krásou a oddanosťou, a nájdete v ňom rodinného priateľa, maznáčika a bezstarostného a veselého spoločníka. Stále v ňom pretrváva lovecký duch jeho predkov, preto mu musíme dopriať dostatok pohybu.Chovateľské stanice


http://www.salonschonez.cz/fotogalerie/ami1_pred.jpg

http://mikiehamistu.ic.cz/root/mikinek.jpg

http://www.celysvet.cz/fotky/americky-kokrspanel_5.jpg

Nemecký špic malý

12. září 2009 v 19:32 | Adminka |  N
Spoločenská charakteristika: Charakteristickým rysom povahy špica je jeho absolútna závislosť na svojom pánovi. Celú svoju ľudskú rodinu veľmi miluje a chová sa veľmi prítulne a priateľsky. K cudzím ľuďom je však nedôverčivý, a je potrebné ho s priateľmi rodiny citlivo zoznámiť, aby dôveru získal. Pri stretnutiach s cudzími psami alebo inými domácimi zvieratami nebývajú problémy, ale je samozrejme potrebné ich s nimi už od mladosti zoznamovať.
Originálny názov plemena: Deutscher Spitz - Kleinspitz
Krajina pôvodu: Nemecko
Doba vzniku: Starovek/19. storočie
Pôvodné využitie: Spoločník
Dnešné využitie: Spoločník
Priemerná dĺžka života: 14 - 15 rokov
Hmotnosť: 8 - 10 kg
Výška: 23 - 29 cm
História: Špicovité psy sa vyskytovali na zemi už vo veľmi dávnych dobách a mali veľa podôb. Líšili sa od sebe miestom výskytu, veľkosťou aj farbou srsti a nie je celkom isté, či medzi nimi existujú blízke príbuzenské vzťahy. Spojovali ich však určité znaky, ako malé stojaté uši, zavalitejšie telo a chvost zatočený nad chrbtom. Boli chované ako domáce psy, ako strážcovia dvorov a polí, ako strážiace psy, a v niektorých oblastiach ako psy lovecké. V týchto dobách však neprebiehal žiadny riadený chov. O nemeckých špicoch sa traduje, že sú potomkami psa rašelinného z doby kamennej, a že sú najstarším plemenom Strednej Európy. Zo špicov povstalo mnoho ďalších plemien. V Nemecku bol špic používaný ako doprovod veľkých nákladných povozov a k ničeniu myší a krysí v stajniach. O čistokrvnom chovu sa dá hovoriť až od konce 19. storočia. V roku 1910 bol založený Klub pre nemecké špice, ktorý vznikol spojením Spolku pre nemecké špice v Elbersfeldu a Frankfurtského klubu špicov. Šľachtenie veľkostí a farebných rázov začalo až na počiatku 20. storočia.
Typy: Nemecký špic sa vyskytuje v piatich veľkostiach - trpasličí špic, malý špic, stredný špic, veľký špic a vlčí špic.
Všeobecný vzhľad: Malý nemecký špic je roztomilý malý psík, pre ktorého je charakteristická, rovnako ako u iných veľkostných rázov špicov, bohatá srsť odstávajúca od tela. Hlava s miernym stopom je stredne veľká, s nie príliš dlhým ňufákom a čiernym alebo u hnedých psov tmavohnedým nosom. Tmavé oči sú uložené mierne šikmo a majú mandľový tvar. Uši sú nasadené pomerne blízko u seba, nesené sú vzpriamene a majú tvar trojuholníku. Telo má krátky, rovný chrbát, hlboký, dobre klenutý hrudník a krátke, široké a silné bedrá. Chvost je nasadený vysoko, je strednej dĺžky, a je nesený stočený nahor cez chrbát. Prípustná je dvojitá osmička na jeho konci.
Srsť a farba srsti: Srsť sa skladá z dlhej a rovnej krycej srsti, ktorá odstáva od tela a podsady, ktorá je krátka, vatovitá a veľmi hustá. Na hlave, ušiach a predných stranách končatín je srsť krátka a hustá, na ostatnom tele je osrstenie dlhé a bohaté. Na krku vytvára srsť bohatú hrivu, veľmi bohato je taktiež osrstený chvost. Na zadnej strane hrudných končatín srsť tvorí prápory a na zadnej strane panvových končatín bohaté nohavičky. Sfarbenie srsti špica býva čierne, hnedé, biele, oranžové alebo vlkošedé a vyskytujú sa aj ďalšie odtiene , ako krémová, creme sable, orange sable, black and tan a strakoš, jeho základná farba musí byť biela a škvrny musia byť rovnomerne rozložené po celom tele.
Povaha: Špic je veľmi živý a temperamentný pes, je milý a prítulný. Býva veľmi fixovaný na svojho pána. Je taktiež veľmi ostražitý a veľmi rád a hlasito šteká. Nebýva bojazlivý ani agresívny.
Spoločenská charakteristika: Charakteristickým rysom povahy špica je jeho absolútna závislosť na svojom pánovi. Celú svoju ľudskú rodinu veľmi miluje a chová sa veľmi prítulne a priateľsky. K cudzím ľuďom je však nedôverčivý, a je potrebné ho s priateľmi rodiny citlivo zoznámiť, aby dôveru získal. Pri stretnutiach s cudzími psami alebo inými domácimi zvieratami nebývajú problémy, ale je samozrejme potrebné ich s nimi už od mladosti zoznamovať.
Vzťah k deťom: Odrastenejším deťom je špic veľmi dobrým kamarátom. Malé deti môžu so psom zaobchádzať niekedy hrubo, preto je dôležité poučiť obe strany, ako sa k sebe majú vzájomne chovať.
Výchova: Rovnako ako ostatné psy, potrebuje i tento dôslednú výchovu. Výchova špica nie je príliš náročná, pretože sa dobre a rád učí všetkému novému. Pretože sa rád a často prejavuje prenikavým štekaním, je pre dobré susedské vzťahy vhodné tieto prejavy výchovou usmerniť. Dôsledný základný výcvik poslušnosti a citlivé zaobchádzanie urobia so špica príjemného a priateľského člena rodiny.
Držanie: Malý špic je rodinný pes, je fixovaný na pána a rodinu, je preto samozrejmosťou chovať ho v byte. Vyžaduje neustálu pozornosť členov rodiny, a potrebuje byť prítomný pri všetkom dianí v rodine. Brlôžok mu preto pripravte na najčastejšie navštevovanom mieste v byte. Mal by byť pohodlný, a dostatočne veľký, aby sa v ňom mohol pes natiahnuť a odpočívať. Malé plemená uprednostňujú brlôžky zo troch strán kryté, kde sa cítia bezpečne.
Pracovné využitie: Malý nemecký špic nemá žiadne pracovné využitie, je človeku spoločníkom a priateľom.
Pohyb: Špic je veľmi temperamentný pes a potrebuje teda i dostatok pohybu. Má rád dlhšie prechádzky a potrebuje i dostatok voľného pohybu na čerstvom vzduchu.
Starostlivosť: U psov, ktorý nie sú chovaný pre výstavné účely nie je úprava srsti príliš náročná. Jeden krát týždenne je však potrebné venovať nejaký čas jeho vyčesávaniu. Aspoň jeden krát za mesiac je nutné prečesať srsť dôkladnejšie, i s podsadou, k tomu použite hrebeň s dlhými, primerane ostrými hrotmi. Srsť prečesávajte kúsok po kúsku po celom povrchu tela, a to tzv. proti srsti, od chvostu k hlave. Nezabúdajte na prečesávanie srsti na chvoste, na zadných partiách, na práporce predných končatín a zvýšenú pozornosť venujte srsti za ušami. Kúpanie za pomoci šampónov prevádzajte iba dvakrát či trikrát za rok, inokedy stačí osprchovať znečistené partie čistou vodou. Srsť nie je potrebné upravovať strihaním, iba u labiek zastrihujte prerastenú srsť doguľata. Pazúriky psa je nutné udržovať krátke a jeden krát za čas skontrolujte psovi uši, či sú zdravé a netvorí sa v nich príliš mazu. Potom je potrebné ich vyčistiť. K starostlivosti o psa patrí taktiež pravidelná kontrola chrupu, pokiaľ sa vytvára zubný kameň, je potrebné ho odstrániť.
Strážne využitie: Pre svoj nedôverčivý postoj k cudzím ľuďom sa špic osvedčuje ako veľmi dobrý strážca. Malého špica však nie je možné pre jeho malý vzrast považovať za naozajstného strážiaceho psa, nevítanú návštevu vám však vždy ohlási prenikavým štekaním.
Kynológia: Agility
Najčastejšie choroby: Luxácia jabĺčka, neuzatvorená fontanela, problémy so zubami, malý počet šteniat vo vrhu
Zvláštnosti plemena: U každého jedinca plemena špicov, ktorý bude predvedený na bonitácii, bude od tohoto roku prevádzaná kontrola luxácie jabĺčka a jeho celkový zdravotný stav. Výsledok vyšetrení bude zapisovaný do bonitačných kariet a bude slúžiť poradcom chovu pre ich kontrolu.
Príprava na výstavu: Na výstave je pes posudzovaný v kľude a pohybe. K posúdeniu v kľude je nutné ho naučiť výstavnému postoju, pre posudzovanie v pohybe je potrebné naučiť psa výbornej ovládateľnosti na vodítku. Pripravte taktiež psa na dotyky cudzích osôb, lebo rozhodca kontroluje taktiež stav chrupu a psom semenníky. K dobrému ohodnoteniu prispieva okrem vyššie popísaného a dobrého chovania taktiež perfektná úprava srsti. Tú prevádzajte asi 14 dní pred termínom výstavy. Výstavná úprava srsti malých špicov spočíva v strihovej úprave hrivy psa a partií hlavy, ktoré by mali byť upravené do oblého tvaru, prápory predných končatín sa musia veľmi starostlivo vyčesať a zadná strana zadných končatín rovno zastrihnúť od päty smerom dole. Pred vstupom do výstavného kruhu je vhodné psa ešte prečesať. Tesne pred výstavou sa môže kúpať len pes, ktorý má veľmi bohatú srsť aj podsadu. Psa, ktorý má menšie množstvo podsady vykúpte asi tri týždne pred plánovanou výstavou.
Výživa šteňaťa: Pre rast a vývoj šteňaťa je správna výživa veľmi dôležitá. Strava musí obsahovať nie len všetky dôležité živiny, ale taktiež vitamíny a minerálne látky. Dnes je už v špecializovaných predajniach k výberu dostatok kompletných krmív, ktoré sú určené práve šteňatám.
Výživa dospelého psa: V dospelosti má strava veľký vplyv na zdravie, kondíciu a taktiež kvalitu srsti psa. Vyberte také krmivo, ktoré je prispôsobené veku, zdravotnému stavu a veľkosti psa, a taktiež jeho aktivite.
Výživa starého psa: Starý pes, ktorý sa už príliš nepohybuje, má sklony k tlstnutiu, preto je dobré mu v potrave znížiť príjem energie. V špecializovaných predajniach sú k dostatiu rôzne druhy krmív pre staré psy, ktoré plne vyhovujú potrebám psa v tomto veku.
Rady / doporučujeme: Tomuto plemenu je potrebné venovať veľmi veľa lásky, pozornosti a času. Pokiaľ mu toto dokážete poskytnúť, prinesie do vášho života veľa šťastia a radosti a stane sa vám výborným priateľom, spoločníkom a maznáčikom. dogspsy odporúča:Neviete ako správne vychovať svojho psa? Navštivte našu sekciu "výchova a výcvik psa".rady pre chovateľov:Každý pes je iný, každý má svoju osobnosť, tak ako človek. Čo jeden zvládne hravo, nemusí sa druhému vôbec dariť. Pokiaľ teda nie ste pri výcviku úspešní, skúste inú metódu.


http://images04.olx.cz/ui/2/37/40/39123740_1.jpg

http://www.webrodeo.cz/Images2/3096n1.jpg


http://www.spicove.cz/img_f/fnmbt0012.jpg


Pražský potkaniarik

12. září 2009 v 19:24 | Adminka |  P
Spoločenská charakteristika: Tento pes je najšťastnejší v spoločnosti svojho pána. K celej rodine sa chová veľmi dobrosrdečne a prítulne, ale k cudzím ľuďom býva trochu nedôverčivý. Má rád aj spoločnosť ostatných psov a nevyvoláva medzi nimi konflikty. Súžitie s inými domácimi zvieratami býva tiež bez problémov.
Originálny názov plemena: Pražský krysařík
Krajina pôvodu: Česká republika
Doba vzniku: Stredovek
Pôvodné využitie: Spoločník, neskôr lovec potkanov
Dnešné využitie: Spoločník
Priemerná dĺžka života: 14 rokov
Hmotnosť: 2-2,2 kg
Výška: 17-23 cm
História: História pražského potkaniarika siaha hlboko do dejín českého národa. V rannom stredoveku bolo bežné dávať symbolické darčeky, medzi ktorými boli aj tieto psíky, a tak ho dostal od panujúceho českého kniežaťa už Karol Veľký (742-814), ako posolstvo mieru a priateľstva medzi oboma krajinami. Potkaniariky boli obľúbencami mnohých českých panovníkov, ako napríklad Vladislava II., Karola IV alebo Václava IV., ale ich najväčším milovníkom bol Rudolf II., ktorý ich hojne rozmnožoval a neskôr aj rozdával. Tieto psíky boli ozdobou mnohých hradov a zámkov, a bývali často hosťami na hostinách, kde pôsobili ako ochutnávači. Po bitke na Bielej hore došlo k útlmu rozvoja pražského potkaniarika, dostal sa medzi chudobný ľud, kde bol používaný k loveniu hlodavcov, a z tejto doby sa o ňom nezachovali žiadne údaje. Na tohto psíka sa takmer zabudlo. Zmienky o ňom sa objavili až ku koncu 19. storočia. Na jeho popularizácii mal vtedy najväčšiu zásluhu časopis Svět zvířat, ktorý uverejňoval tak inzeráty na jeho predaj, ako aj odborné články. V tomto období bol tento pes známy pod názvom ratlík, a bol radený do jednej skupiny s ostatnými pinčmi. Od 30. rokov 20. storočia sa pražský potkaniarik začal objavovať na výstavách, a začal byť chápaný ako samostatne sa utvárajúce plemeno. Ku trvalému rozkvetu tohoto plemena však došlo až v roku 1980, kedy bol pražský potkaniarik uznaný ako české národné plemeno, boli vydané preukazy pôvodu a stanovený jeho chovný štandard. V roku 1990 bol založený Klub priateľov psov Pražských potkaniarikov. Toto plemeno si u nás aj v zahraničí získava stále väčšiu obľubu.
Typy: Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších varietach.
Všeobecný vzhľad: Pražský potkaniarik je malý, temperamentný psík. Má pravidelnú hlavu hruškovitého tvaru s čiernym nosom, u plavo sfarbených psov môže byť nos zafarbený mäsovo, a vystúpenými, stredne veľkými očami tmavej farby. Uši sú vztýčené alebo polosklopené, sú veľké, na konci zaoblené a majú tvar písmena V. Telo má mierne široký, hlboký hrudník, rovný, krátky a pevný chrbát a pevné bedrá. Chvost je nasadený vysoko a je nesený nahor. U tohoto psíka sa chvost obvykle kupíruje, kupírovanie chvosta však nie je povinné.
Srsť a farba srsti: Srsť je na celom tele krátka, lesklá a dokonale prilieha k telu. Na hlave je srsť o niečo redšia a kratšia. Pražský potkaniarik sa vyskytuje vo sfarbení black and tan, čo je čierne zafarbenie so sýto žltými znakmi alebo vo sfarbení plavom.
Povaha: Pražský potkaniarik je inteligentný, milý a prítulný psík. Je tiež veľmi temperamentný a čulý. Je veľmi jemný a krehký, ale je nenáročný a spoločenský.
Spoločenská charakteristika: Tento pes je najšťastnejší v spoločnosti svojho pána. K celej rodine sa chová veľmi dobrosrdečne a prítulne, ale k cudzím ľuďom býva trochu nedôverčivý. Má rád aj spoločnosť ostatných psov a nevyvoláva medzi nimi konflikty. Súžitie s inými domácimi zvieratami býva tiež bez problémov.
Vzťah k deťom: Pražský potkaniarik má veľmi rád deti a rád s nimi dlho šantí. Tento pes je však viac vhodný k odrastenejším deťom, pretože je veľmi krehký a deti by ho mohli pri hre alebo pri neopatrnej manipulácii zraniť.
Výchova: Výchova tohoto psíka nie je náročná, pretože je inteligentný a bystrý, ale rovnako ako u každého iného psa by mala byť dôsledná. Musí sa však vychovávať mierne a zrozumiteľne, nie sú vhodné žiadne tvrdé tresty.
Držanie: Pražský potkaniarik je pre svoju veľkosť a prítulnú povahu ideálny psík do bytu. Ku spokojnému životu nepotrebuje žiadny veľký priestor. Stačí mu malý pelech, najlepšie so strieškou, kde sa bude cítiť bezpečne, a kde bude môcť v kľude odpočívať.
Pracovné využitie: Prv sa tento psík pre svoj výborný čuch a malú veľkosť využíval k loveniu hlodavcov, dnes je pre svoju prítulnú povahu chovaný len ako spoločník človeka.
Pohyb: Pražský potkaniarik je veľmi temperamentný a vrtký psík a potrebuje pomerne mnoho pohybu. Veľmi rýchlo a rád behá a tiež výborne pláva. Je to vytrvalý športovec.
Starostlivosť: Starostlivosť o jeho krátku srsť nie je náročná, stačí občasné vykartáčovanie a otieranie od prachu vlhkou handričkou alebo gumovou rukavicou. Tohoto psa možno kúpať podľa potreby, ale vždy za použitia kvalitného šampónu pre psov. U tohoto plemena je veľmi dôležité pravidelné zastrihávanie pazúrikov, pretože pre svoju nízku váhu si ich pri chôdzi takmer neobrusuje. Potrebná je tiež pravidelná kontrola čistoty uší.
Strážne využitie: Pražský potkaniarik je výborný strážca, je neohrozený a nebojácny, každú návštevu veľmi hlasito a opakovane ohlási. Pre svoju trpasličiu veľkosť však nemôže byť považovaný za skutočného strážneho psa.
Kynológia: Agility
Najčastejšie choroby: Úrazy
Zvláštnosti plemena: Toto plemeno doposiaľ nepatrí medzi plemená medzinárodne uznávané FCI, aj tak jeho obľuba v zahraničí je značná. Pred pár desiatkami rokov sa zdalo, že u nás dôjde k jeho vymiznutiu, ale popularita, ktorej sa teší dnes, dokazuje opak. Pražský potkaniarik si získava v našich rodinách stále väčšiu obľubu.
Príprava na výstavu: Pokiaľ predpokladáte, že budete v budúcnosti svojho psa vystavovať, venujte sa príprave na túto udalosť už psovi vo veku šteňaťa. Pred prvou výstavou je dobré navštíviť so psom inú výstavu ako pozorovateľ. Pes si musí navyknúť na ruch, ktorý na výstave panuje a na prítomnosť mnohých ďalších psov a ľudí, a nemal by sa prejaviť bojazlivo. Rozhodca posudzuje psa ako v kľude, tak aj v pohybe, preto by sa pes mal naučiť stáť vo výstavnom postoji a tiež by mal byť dobre ovládateľný na vodítku. Tiež by mal byť pripravený na dotyky rozhodcu, ktorý posudzuje chrup a u samcov semenníky.
Výživa šteňaťa: V období rastu psa je na správnu výživu kladený veľký dôraz. Strava pre šteňatá by mala byť vyvážená a okrem ostatných živín, potrebných pre správny vývoj psa, by mala obsahovať tiež vitamíny a minerálne látky.
Výživa dospelého psa: Aj v dospelosti má strava psa svoj veľký význam. Pôsobí na jeho zdravie, fyzickú kondíciu a kvalitu srsti. Mala by byť vybraná tak podľa chuti psa, ako tiež podľa jeho potrieb, pohybovo aktívnejší pes by mal dostávať stravu energeticky výdatnejšiu.
Výživa starého psa: Starý pes, ktorý už nevyvíja takú aktivitu ako pes v dospelom veku, nepotrebuje prijímať v strave toľko energie, pretože ju už nevydáva pohybom. Dostať rôzne druhy odľahčeného krmiva pre psov-seniorov, ktoré plne uspokoja potreby psa v tomto veku.
Rady / doporučujeme: Tento malý, prítulný psík vám bude skutočne výborným spoločníkom ako pri odpočinku, tak pri vašich športových aktivitách alebo na cestách. Pokiaľ mu venujete mnoho lásky a pozornosti, nikdy vám nebude na obtiaž a vždy bude vaším verným priateľom a ochrancom.


http://img2.ceskatelevize.cz/program/porady/1095970013/foto/KRYSARIK.jpg

http://www.greatdogsite.com/admin/uploaded_files/1198059333prasky_krysarik.jpg

http://www.images.dogforum.sk/files/g5yh23ybdd8wylhb65dk.jpg

Lhasa apso

12. září 2009 v 15:34 | Adminka |  L
Spoločenská charakteristika: Lhasa apso je typický spoločenský pes. Má priateľskú a veselú povahu, k cudzím ľuďom sa však chová veľmi nedôverčivo a odmietavo, nemá rád ich dotyky. Svojho pána však oddane miluje, býva na ňom až citovo závislý. Voči ostatným psom nevystupuje útočne, nevyhľadáva konflikt, a spolužitie s ostatnými domácimi zvieratami býva bez problémov.
Originálny názov plemena: Lhasa apso
Krajina pôvodu: Tibet
Doba vzniku: Starovek
Pôvodné využitie: Spoločník
Dnešné využitie: Spoločník
Priemerná dĺžka života: 13 - 15 rokov
Hmotnosť: 6 - 7 kg
Výška: 25,4 cm
História: Pravlasťou lhasa apso je Tibet, kde bol chovaný najmenej dvetisíc rokov, bez toho že by sa dostal do inej zemi. Bol chovaný výhradne v chrámoch a kláštoroch v okolí hlavného mesta Lhasy, a v paláci dalajlámu. Bol považovaný za svätého a mal nosiť svojmu majiteľovi šťastie. Tento pes sa nedal kúpiť, získať ho bolo možné iba darom. Pôvodne bol používaný ako strážny a pastevný pes. Do USA sa dostal prvý exemplár po prvej svetovej vojne ako dar dalajlámu, odtiaľ bol neskôr prevezený do Anglicka, kde bol ďalej šľachtený. Po určité obdobie bol lhasa apso omylom priradený do skupiny spoločne so shi-tzu. Ako samostatné plemeno bol uznaný až v roku 1934.
Typy: Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších variáciách.
Všeobecný vzhľad: Lhasa apso má veľmi bohato osrstenú hlavu s úzkou lebkou a čiernym ňufákom. Oči sú stredne veľké, tmavé, a sú celkom zakryté srsťou. Uši sú previsnuté, s dlhými prápory srsti. Telo je súmerné a kompaktné, je dlhšie než je výška v kohútiku, s dobre klenutým hrudníkom, rovným chrbtom a silnými bedrami. Chvost je bohato pokrytý dlhou srsťou, je nesený nad chrbtom a špička chvostu tvorí uzol.
Srsť a farba srsti: Srsť je zložená z jemnej podsady a veľmi dlhej, až na zem siahajúcej krycej srsti. Chlpy sú rovné a hrubé, srsť na chrbte je rozdelená cestičkou. Lhasa apso je chovaný v mnohých farebných odtieňoch. Sfarbenie môže byť biele, pieskové, medové, zlaté, tmavošedé, hnedé, čierne alebo rôznofarebné.
Povaha: Lhasu apso je možné charakterizovať ako tvrdého, sebavedomého psa, jeho povaha je však k členom rodiny priateľská a maznavá. Je veľmi inteligentný a temperamentný.
Spoločenská charakteristika: Lhasa apso je typický spoločenský pes. Má priateľskú a veselú povahu, k cudzím ľuďom sa však chová veľmi nedôverčivo a odmietavo, nemá rád ich dotyky. Svojho pána však oddane miluje, býva na ňom až citovo závislý. Voči ostatným psom nevystupuje útočne, nevyhľadáva konflikt, a spolužitie s ostatnými domácimi zvieratami býva bez problémov.
Vzťah k deťom: Ku známym deťom sa chová veľmi nežne a ohľaduplne, dokáže im byť dobrým kamarátom a spoločníkom pri hrách. Nemá však príliš rád rozšantené a ukričané deti.
Výchova: Výchova tohoto spoločenského psa nie je nijako zložitá, ako u ostatných plemien je však nutná dôslednosť, trpezlivosť a citlivý prístup. I keď sa tento pes nehodí pre náročnejší výcvik, mal by v každom prípade zvládnuť základný výcvik poslušnosti.
Držanie: Lhasa apso je typický bytový pes, nie je ho možné chovať v koterci. V byte mu pripravte brlôžok na kľudnom mieste bez prievanu, kde bude môcť nerušene odpočívať. Lhasa apso má veľmi rád pohodlie, ale miluje taktiež dlhé vychádzky. Prispôsobí sa však životnému štýlu rodiny, nie je to pes, ktorý by si vynucoval vašu pozornosť.
Pracovné využitie: Toto plemeno nemá dnes žiadne pracovné využitie.
Pohyb: Lhasa apso môže byť chovaný aj v malom byte, má však veľa temperamentu, ktorý je potrebný vybiť na dlhých vychádzkach. Má veľkú potrebu dostatku pohybu.
Starostlivosť: Jeho dlhá srsť vyžaduje pravidelnú starostlivosť, inak splstnatie. Nutnosťou je každodenné kartáčovanie a prečesávanie. Jeho zakryté oči je potrebné pravidelne čistiť, a po kŕmení zbaviť fúzy zbytkov jedla. K starostlivosti o srsť psa pripravujte už vo veku šteňaťa. Srsť prečesávajte od labiek dole prameň po prameni, pri česaní môžete srsť zvlhčovať rozprašovaním vhodného prípravku. Zámotky v srsti najprv rozmotajte rukami, až potom rozčešte. Pri česaní používajte jemný kovový hrebeň alebo jemný hrebeň. Pokiaľ psa vystavujete, je v období medzi výstavami nutné správne ošetrenie srsti. U tohoto plemena sa používa technika tzv. balíčkovanie srsti, kedy sa srsť po naolejovaní jojobovým alebo norkovým olejom vyväzuje do balíčkov alebo sa vytvárajú postupne sa spojujúce copy
Strážne využitie: Po svojich predkoch zdedil vlastnosti strážneho psa, je veľmi odvážny, sebavedomý a ostražitý, ale nie je uštekaný. I cez svoju malú veľkosť sa vie postaviť na obranu svojho pána.
Kynológia: Agility
Najčastejšie choroby: Toto plemeno nie je zaťažené žiadnymi dedičnými chorobami.
Zvláštnosti plemena: Hovorí sa, že lhasa apso má mačaciu povahu. Toto plemeno má mačky v obľube a naozaj má aj niektoré podobné charakterové vlastnosti. Chráni si svoje obľúbené miesto, na ktorom neznesie, aby mu niekto prekážal. Nedonútite ho k činnostiam, ktoré proste nemá rád. Za lásku a starostlivosť sa ale odmení prítulnosťou a nežnosťou a odhalí vám svoj pravý charakter.
Príprava na výstavu: Na výstavu je nutné pripravovať psa už od mladosti. Avšak nie len dokonalý výstavný postoj a vynikajúcim predvedením rozhodcovi prispeje k výbornému ohodnoteniu. U tohoto plemena je veľmi dôležitá krásna srsť, na ktorej je vidieť pravidelná starostlivosť majiteľa. Psa je potrebné pred výstavou vykúpať, akú dlhú dobu pred termínom je však individuálne. Pokiaľ kúpete psa niekoľko dní pred výstavou, je nutné srsť vyviazať. Avšak i v prípade, že kúpete psa tesne pred výstavným dňom, vyviažte aspoň srsť na hlave. Pri výstavnej úprave nepoužívajte olej. Vyviazanie uvolnite až pred vstupom do výstavného kruhu a srsť dôkladne prečešte. Potom starostlivo vytvorte cestičku od hlavy až k chvostu a srsť jemne prestriekajte lakom. Ofinu upravte pomocou tužidla.
Výživa šteňaťa: V období rastu je zloženie a kvalita stravy veľmi dôležitá pre správny vývoj kostry a svalstva. Kvalitné kompletné suché krmivá garantovaných výrobcov zaručujú pri správnom výbere odpovedajúce zloženie, vrátane minerálnych látok a vitamínov.
Výživa dospelého psa: Strava psa v dospelosti má vplyv na jeho zdravotný stav, na jeho kondíciu a taktiež na kvalitu jeho srsti, preto by malo byť vybrané kvalitné krmivo pre malé plemená, ktoré bude odpovedať jeho potrebám a aktivite. Použitie suchého krmiva je u tohoto plemena nie len pohodlné, ale taktiež vám zaručí, že si psík nebude toľko znečisťovať svoju dlhú srsť.
Výživa starého psa: Starší pes už nemá také nároky na množstvo stravy ani na príjem energie v potrave, pretože sa znížil jeho výdaj pohybom. V tomto období je dobré pozvoľna prejsť na odľahčenú stravu pre psy seniori, ktorá bude psovi maximálne vyhovovať a uspokojí jeho nároky.
Rady / doporučujeme: Lhasa apso bude v strede pozornosti vašej rodiny tým najšťastnejším psom. Môžete s ním prežiť veľa veselých a šťastných chvíľ a po vašom boku bude stáť ako váš verný priateľ a neochvejný ochranca.


http://www.dogbreedinfo.com/images18/LhasaApsoAbby8MonthsOld.JPG

http://puppydogweb.com/gallery/lhasaapsos/lhasaapso_smith.jpg

http://cdn-www.dailypuppy.com/media/dogs/anonymous/teddy_lhasa_apso_terrier_mix_04.jpg_w450.jpg

Ši-tzu

12. září 2009 v 15:29 | Adminka |  S
Spoločenská charakteristika: Celej rodine je veľmi oddaný, svojho pána, ktorého si väčšinou v rodine vyberie sám, nado všetko miluje. K cudzím ľuďom sa však chová zdržanlivo, akoby arogantne, nie je to žiadny ľudomil. Pred ostatnými psami sa rád vystavuje a predvádza. Spolužitie s inými domácimi zvieratami býva bezproblémové.
Originálny názov plemena: Shih Tzu
Krajina pôvodu: Tibet
Doba vzniku: 17. storočie
Pôvodné využitie: Strážny pes
Dnešné využitie: Spoločník
Priemerná dĺžka života: 13-14 rokov
Hmotnosť: 4,5-8 kg
Výška: 25-27 cm
História: Predkov tohoto psa je nutné hľadať v Tibete, kde boli chované v kláštoroch. Súdiac podľa dochovaných historických artefaktov boli tieto chrámové psíky veľmi podobné dnešnému shi-tzu. Tieto psy boli dávané darom hosťom čínskeho dvora, a tak sa dostali do Číny. Tu z nich boli pravdepodobne vyšľachtené psy s krátkym nosom tak, ako ich poznáme dnes. Okolo roku 1930 sa dostali do Anglicka, a tu sa ešte ďalej vyvíjali. Kedysi slúžil shi-tzu ako strážca stád a ochranca človeka, dnes je zaradený medzi spoločenské plemená a zastáva po boku človeka len úlohu domáceho maznáčika.
Typy: Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších varietach.
Všeobecný vzhľad: -tzu má širokú, guľatú hlavu s veľkými, guľatými očami. Farba očí je tmavá, u pečeňovo zafarbených jedincov môžu byť svetlejšie. Uši sú veľké, bohato osrstené dlhými závesmi srsti. Telo je dlhšie ako jeho kohútiková výška, má široký, hlboký hrudník a rovný chrbát. Chvost je nasadený vysoko, dlhá srsť na ňom vytvára bohatý chochol, ktorý je nesený nad chrbtom.
Srsť a farba srsti: Srsť je dlhá a hustá, môže byť mierne zvlnená, s hustou podsadou. U tohoto plemena je povolené akékoľvek sfarbenie srsti, u dvojfarebných psov je žiadúca biela lysina na čele a biely konček chvosta.
Povaha: Ši-tzu má veľmi priateľskú, ale nezávislú povahu. Je prítulný a láskavý, ale zároveň veľmi hrdý a sebavedomý. Rád sa zúčastňuje všetkého, čo sa okolo neho deje, je veselý a hravý. Občas môže byť tvrdohlavý.
Spoločenská charakteristika: Celej rodine je veľmi oddaný, svojho pána, ktorého si väčšinou v rodine vyberie sám, nado všetko miluje. K cudzím ľuďom sa však chová zdržanlivo, akoby arogantne, nie je to žiadny ľudomil. Pred ostatnými psami sa rád vystavuje a predvádza. Spolužitie s inými domácimi zvieratami býva bezproblémové.
Vzťah k deťom: S deťmi Ši-tzu vychádza spravidla veľmi dobre, deti ho však musia akceptovať a pokiaľ nemá akurát náladu na hranie alebo maznanie, nechať ho odpočívať. Nie je to vyslovene ideálny pes do rodiny s malými deťmi.
Výchova: Ši-tzu je inteligentný psík, jeho výchova ku poslušnosti nie je náročná. Všetci členovia rodiny by mali používať rovnaký spôsob výchovy, to znamená používať rovnaké povely a intonáciu hlasu. Tento pes by mal zvládnuť príchod na zavolanie, musí si navyknúť na obojok a vodítko a vykonávať svoju potrebu vonku.
Držanie: Je to ideálny pes pre chov v byte, nie je príliš náročný na pohyb, ale má rád prechádzky. V byte by mal mať pelech na teplom, suchom mieste bez prievanu, kde bude mať kľud a nebude rušený pri odpočinku.
Pracovné využitie: Tohoto psíka možno využiť len ako spoločníka.
Pohyb: Je to veľmi temperamentný pes, ktorý sa rád hrá. Vie byť dobrým a vytrvalým bežcom. Veľmi rád leňoší, ale nie je dobré ho v tom podporovať.
Starostlivosť: O srsť je potrebné sa starať už od šteňacieho veku, aby si pes na každodennú úpravu navykol. Srsť potrebuje intenzívnu starostlivosť, nutné je denné kartáčovanie a česanie, raz mesačne je vhodné psa vykúpať. Pred česaním je praktické srsť postriekať norkovým alebo mandľovým olejom, stane sa tak poddajnejšou. U tohoto plemena sa tiež srsť balíčkuje, čo je natáčanie srsti do špeciálneho papiera za použitia oleja. Aby dlhá srsť nezakrývala oči, zväzuje sa na vrcholku hlavy gumičkou. Oči a uši vyžadujú tiež denné čistenie.
Strážne využitie: Ši-tzu síce nie je k cudzím ľuďom zvlášť prívetivý, ale ako strážcu ho nemožno využiť, aj preto, že nie je príliš uštekaný.
Kynológia: Tento psík sa nehodí na žiadne psie športy, ku športovému vyžitiu mu postačia rôzne hry.
Najčastejšie choroby: Luxácia jabĺčka; fontanellen persistenz - neuzavretie lebečného švu; prietrž; nadmerné slzenie očí; zákaly šošovky; entropia; renálna kortikálna hypoplázia
Zvláštnosti plemena: Krása tohoto psa vynikne len vtedy, ak je krásna jeho srsť. Ši-tzu by si nemal zaobstarávať nikto, kto nebude mať čas alebo chuť starať sa o jeho srsť, pretože jej udržovanie je veľmi potrebné a pomerne zložité.
Príprava na výstavu: Na výstavu je nutné psa pripraviť tak, aby bol v čo najlepšej kondícii. Kúpanie je vhodné najlepšie večer pred výstavným dňom. V tejto chvíli sa už nepoužíva žiadny olej, iba kondicionér. Pokiaľ má pes zubný kameň, mal by byť odstránený ešte pred výstavou. Pazúriky musia byť zastrihnuté nakrátko.
Výživa šteňaťa: Pre vývoj šteňaťa je dôležitá správna plnohodnotná výživa.
Výživa dospelého psa: Kvalitná výživa má významný vplyv na zdravie psa a jeho kondícii, a tiež na kvalitu jeho srsti.
Výživa starého psa: Starší pes potrebuje potravu, ktorá je primeraná jeho veku a potrebám.
Rady / doporučujeme: Napriek svojmu arogantnému výrazu je Ši-tzu okúzľujúci a atraktívny spoločník. Je priateľským a nežným maznáčikom každému, kto mu vytvorí šťastný domov plný lásky a starostlivosti.


http://www.webrodeo.cz/Images2/8854n1.jpg

http://www.dkimages.com/discover/previews/794/85023598.JPG

http://www.images.dogforum.sk/files/e0viikeg62f3fwcuu157.jpg

Americký pitbullteriér

12. září 2009 v 15:18 | Adminka |  A
Spoločenská charakteristika: Americký pitbulterér je spoločenský pes, ktorý miluje ľudí, a má k nim veľmi priateľský vzťah. Svojmu pánovi je bezhranične oddaný a vyžaduje jeho spoločnosť a pozornosť. Známe návštevy nadšene víta. K cudzím ľuďom býva spočiatku trochu nedôverčivý, je nutné dobré zoznámenie sa, aby získal dôveru. Pri kontakte s inými psami môžu nastať problémy, pokiaľ je napadnutý, väčšinou v ňom zvíťazí duch bojovníka. Nie je však agresívny, bezdôvodne nezaútočí ani na iného psa, nieto na človeka.
Originálny názov plemena: American Pit Bull Terrier
Krajina pôvodu: U.S.A.
Doba vzniku: 19. storočie
Pôvodné využitie: Psie zápasy
Dnešné využitie: Všestranné, spoločník
Priemerná dĺžka života: 12 rokov
Hmotnosť: 14-30 kg
Výška: 46-56 cm
História: Neexistujú žiadne písomné záznamy o pôvode tohoto plemena. Časť prívržencov tohto psa sa domnieva, že pochádza zo staffordšírskeho bulteriéra, iní si myslia, že je modernou obdobou pôvodného anglického buldoga. Nemožno s istotou určiť ani pôvodný domov, pretože do Ameriky bol dovážaný z rôznych európskych krajín. Napriek tomu treba uznať, že predovšetkým vďaka chovateľom z U.S.A. sa dnes môžeme tešiť z vynikajúcich pitbulov.
Typy: Možno rozoznať viac druhov pitbulov, ktorí sa od seba líšia veľkosťou a mohutnosťou kostry. Pes v pracovnej forme je menší, s drobnejšou kostrou, pitbulteriéri strážneho typu bývajú väčší ako pracovný a sú celkove mohutnejší.
Všeobecný vzhľad: Pitbulteriér bol od samého počiatku existencie tohto plemena šľachtený nie pre vzhľad, ale pre povahu, preto sa mnohí jedinci od seba napohľad veľmi líšia. Všeobecne platí, že má hranatú hlavu s výraznými lícami a rovnako hranatým, širokým ňufákom. Telo je pevné a svalnaté. Oči sú guľaté, ďaleko od seba, prípustná je akákoľvek farba. Uši môžu byť kupírované aj nekupírované, mnohí však preferujú prirodzený vzhľad psa. Váha a výška nie sú dôležité.
Srsť a farba srsti: Srsť je krátka, lesklá a na dotyk tvrdá. Farba srsti je prípustná akákoľvek s akýmikoľvek znakmi.
Povaha: Pitbul je spoločenský a priateľský, svojmu pánovi je nesmierne oddaný. Je veľmi odvážny a silný, je to pravý bojovník, nie je však agresívny. Je to veľmi vyrovnaný a inteligentný pes.
Spoločenská charakteristika: Americký pitbulterér je spoločenský pes, ktorý miluje ľudí, a má k nim veľmi priateľský vzťah. Svojmu pánovi je bezhranične oddaný a vyžaduje jeho spoločnosť a pozornosť. Známe návštevy nadšene víta. K cudzím ľuďom býva spočiatku trochu nedôverčivý, je nutné dobré zoznámenie sa, aby získal dôveru. Pri kontakte s inými psami môžu nastať problémy, pokiaľ je napadnutý, väčšinou v ňom zvíťazí duch bojovníka. Nie je však agresívny, bezdôvodne nezaútočí ani na iného psa, nieto na človeka.
Vzťah k deťom: Deti pitbulteriér miluje a je im dobrým a trpezlivým kamarátom. Pri styku s veľmi malými deťmi je však, ako aj u iných psov, nutný dohľad dospelej osoby. Je ideálny do rodiny s odrastenejšími deťmi.
Výchova: Pitbulterier potrebuje dominantného, spravodlivého a pevného pána. Výcvik poslušnosti by mal začať medzi 13. a 16. týždňom veku šteňaťa. V neskoršom veku má pes pomalšiu schopnosť učiť sa, ale pokiaľ majiteľ vynaloží dostatok trpezlivosti, možno dosiahnuť takmer rovnakých výsledkov, ako pri výchove od šteňacieho veku. Každý pes kladne odpovedá na povzbudzovanie a úprimnú pochvalu. Ako šteňa pitbul potrebuje veľa styku s ľuďmi aj ostatnými zvieratami, a mnoho lásky a pozornosti.O výcvikových pomôckach sa dočítate viac tu
Držanie: Amerického pitbulteriéra je možné chovať tak vo veľkom dome s oplotenou záhradou, ako aj v menšom byte. Dobre sa cíti aj v mestskom byte, dôležité však je, aby väčšinu času bol niekto doma, a psovi sa venoval.O výcvikových pomôckach sa dočítate viac tu
Pracovné využitie: Americký pitbulteriér je, možno povedať, všestranne využiteľný pes. Je to najskúsenejší bojový pes, aký bol kedy vyšľachtený. Je tiež známa jeho dobrá využiteľnosť na pastvinách, kde dokáže dostihnúť a zadržať dobytok, bez toho aby ho akokoľvek poranil. Pitbula je možné využiť k ochrane osôb a majetku, to však predovšetkým vďaka jeho vzhľadu a povesti. V tomto prípade pravdepodobne vystraší votrelca štekotom a prudkým výpadom proti nemu, útok však nemusí doviesť do konca. Je tiež využiteľný ako domáci strážnik, kde oddane chráni svojho pána a jeho majetok.
Pohyb: Pitbul je aktívny, hravý pes, ktorého je nutné udržovať v kondícii. Sú nutné každodenné dlhé vychádzky vo svižnom tempe. Tieto psy sa hodia ku cvičeniam, ktoré vyžadujú silu a vytrvalosť.
Starostlivosť: Starostlivosť o srsť tohto psa nie je náročná. K pravidelnému kartáčovaniu stačí kefa z prírodných štetín alebo gumová kefa. Krátkosrstého psa nie je potrebné príliš často kúpať, stačí otrenie srsti od prachu vlhkou handričkou. Pokiaľ sa rozhodnete psa vykúpať, použite kvalitný šampón, určený pre psov. Pri šampónovaní psovi prezrite kožu a potom ho veľmi starostlivo vysprchujte. Psovi je nutné pravidelne prezerať a čistiť uši. Pozornosť venujte aj pazúrom, pokiaľ sú prerastené, je nutné ich ostrihať.O pomôckach, potrebných ku starostlivosti o psa, sa dozviete viac tu
Strážne využitie: Pre svoju vrodenú lásku k ľuďom nie je tento pes príliš využiteľný ako strážca, aj keď si svoje teritórium dobre ochráni a rozpozná, ktorý návštevník je vítaný, a ktorý nie.
Kynológia: Agility, duatlon, frisbee, frenchring, mondioring, obratnosť, triatlon, vis na mechu, výskok na mech, weight pooling O tom, čo ktorý šport obnáša, čítajte tu
Najčastejšie choroby: Rázštepy podnebia a pyskov; katarakty; entropium; kožné problémy; dysplázia panvového kĺbu u pracovných psovViac o chorobách sa dozviete tu
Zvláštnosti plemena: Toto plemeno je v poslednej dobe veľmi kritizované pre svoj bojový pôvod. Je však skôr obeťou médií než predchádzajúceho šľachtenia na bojovníka. V skorších dobách sa využíval tento pes k zápasom. Išlo však vždy výhradne o boj medzi psami, a to takmer výhradne medzi pitbulmi. Tento pes je vytrvalý a silný bojovník, nie je však agresívny. (Ako všade, aj tu môžu samozrejme existovať výnimky, zlá výchova môže mať veľmi zlé následky). Agresivita je väčšinou prejavom strachu psa, a kvalitný pitbul je vyrovnaný a statočný pes, ktorý nemá potrebu si svoju silu dokazovať. Incidenty, ku ktorým došlo vďaka agresívnosti psov, a ktoré boli často nepodložene prisudzované tomuto plemenu, by mali byť vždy jasne vyšetrené a doložené. Agresívny pes je vždy dôsledkom zlej výchovy majiteľa a v súčasnej dobe je záujem zameraný na ustanovenie zákona, ktorý by zodpovednosť za psa preniesol na majiteľa.
Príprava na výstavu: Svojho psa môžete predviesť na výstave, ktorá je zameraná len na toto plemeno. Na výstave by váš pes mal byť v dobrej kondícii, a dôležité je, aby sa vedel pohybovať medzi ostatnými psami, bez toho aby vyvolával zbytočné konflikty. Na výstave sa pes hodnotí bodovaním, najvyšší počet možných dosiahnuteľných bodov je 100, z čoho celkový vzhľad, osobnosť a poslušnosť činia max. 20 bodov, hlava, ňufák, oči a uši max. 25 bodov, krk, ramená a hrudník max. 15 bodov, telo max. 15 bodov, nohy a tlapy max. 15 bodov a chvost, srsť a farba max. 10 bodov.O výstavách, termínoch a príprave psa na túto udalosť čítajte tu
Výživa šteňaťa: Šteňa kŕmime spočiatku stravou, na ktorú je zvyknutý od chovateľa. Ten by mal budúcemu majiteľovi poskytnúť niekoľkodennú dávku. K vývoju kostí a svaloviny potrebuje pitbul dostatok proteínov, nemožno ho kŕmiť zbytkami od stola.
Výživa dospelého psa: Pitbul nie je vyberavý pes, a nemá veľké nároky na množstvo stravy. Je však potrebné, aby bol správne živený, pri zlej výžive by mohli vzniknúť problémy s kožou.
Výživa starého psa: Každému staršiemu psovi vyhovuje iná diéta, niektorým vyhovuje ľahké krmivo pre seniorov.Podrobné informácie o výžive psa hľadajte tu
Rady / doporučujeme: Pokiaľ tomuto psovi dáte dostatok lásky, povediete dobre jeho výcvik a ste schopní venovať mu dostatok času a priestoru k jeho aktivitám, bude vám tým najlepším psím priateľom a spoločníkom.Chovateľské stanice


dsc02869.jpg


http://www.pejskar.cz/foto/clanky/resized/22-2-americky-pitbulterier.jpg

http://www.puppysites.com/deluxe/tripled.jpg

Čivava

12. září 2009 v 15:12 | Adminka |  C
Spoločenská charakteristika: Čivava je najšťastnejšia schúlená v lone svojho pána. K celej rodine je veľmi prítulná a k jednotlivým členom silne priľne. K ostatným psom sa chová dobre, ale je odvážna a nezľakne sa ani väčších psov, prednosť však dáva spoločnosti jedincov svojho plemena. Súžitie s inými domácimi zvieratami býva bez problémov, čivava sa s nimi ochotne a rada priatelí.
Originálny názov plemena: Chihuahua
Krajina pôvodu: Mexiko
Doba vzniku: 19. storočie
Pôvodné využitie: Spoločník
Dnešné využitie: Spoločník
Priemerná dĺžka života: 12-14 rokov
Hmotnosť: 0,5-2,7 kg
Výška: 15-23 cm
História: Dávna história čivavy je zahalená rúškom tajomstva. O jej vzniku existuje niekoľko teórií. Najpravdepodobnejšou z nich je tá, ktorá tvrdí, že čivava je potomkom väčších a zavalitejších psov, zvaných tečiči. Títo boli veľmi obľúbení u stredoamerických indiánov, ktorí ich považovali za posvätné a chovali ich na náboženské účely. Dnešnú podobu získal tento pes vďaka šľachteniu chovateľov z USA. Štandard tohoto plemena bol uznaný FCI v roku 1942.
Typy: Toto plemeno sa objavuje vo dvoch varietach - krátkosrsté a dlhosrsté.
Všeobecný vzhľad: Čivava je najmenším zástupcom psov na svete. Jej hlava je mierne zaoblená, s predĺženým temenom a lebka má výrazný tvar jabĺčka. Oči sú veľké a guľaté, majú tmavú alebo rubínovú farbu, u svetlých jedincov môže byť farba očí aj svetlá. Uši sú pomerne veľké a nápadné, a sú vztýčené. Telo je krátke, s rovným chrbtom. Chvost je stredne dlhý, je vysoko nasadený, nesený nahor do oblúka alebo zatočený špičkou k bedrám.
Srsť a farba srsti: Toto plemeno sa objavuje vo dvoch varietach - krátkosrsté a dlhosrsté. U krátkosrstých psov je srsť na celom tele krátka a priliehajúca, na krku a na chvoste môže byť dlhšia. Je mäkká a lesklá a nesmú sa tvoriť ostrovčeky chýbajúcej srsti. Srsť dlhosrstých jedincov je jemná a hodvábna, rovná alebo mierne vlnitá s nepríliš hustou podsadou. Na ušiach, zadnej strane končatín a na chvoste tvorí lemovku. Prípustné sú všetky farby srsti v rôznych odtieňoch a kombináciách.
Povaha: Napriek svojej trpaslíčej veľkosti je čivava veľmi odvážna a ostražitá. Je to inteligentný psík s roztomilým a priateľským chovaním. Má milú a prítulnú povahu.
Spoločenská charakteristika: Čivava je najšťastnejšia schúlená v lone svojho pána. K celej rodine je veľmi prítulná a k jednotlivým členom silne priľne. K ostatným psom sa chová dobre, ale je odvážna a nezľakne sa ani väčších psov, prednosť však dáva spoločnosti jedincov svojho plemena. Súžitie s inými domácimi zvieratami býva bez problémov, čivava sa s nimi ochotne a rada priatelí.
Vzťah k deťom: Aj keď je najmenší zo všetkých psov, nie je to žiadna hračka pre deti. Tento psík je veľmi hravý a má rád deti, ale hodí sa skôr k deťom odrastenejším, ktoré chápu, ako sa k nemu majú chovať a pri hre mu neublížia.
Výchova: Tento pes, rovnako ako každý iný, by mal byť vychovávaný k poslušnosti. Veľmi dobre sa učí, a je zvedavý a sebavedomý. Jeho výchova však musí byť dôsledná, pretože agresívna a nevychovaná čivava nie je dobrou ozdobou svojho pána.
Držanie: Čivava je spokojná aj v malom byte, jej nároky na priestor sú veľmi malé. Jej ležovisko by malo byť umiestené tak, aby z neho psík mal čo najbližšie k pánovi a ostatným členom rodiny. Tento pes by nemal byť zatváraný v inej miestnosti, ako sa nachádza jeho ľudská rodina, pretože je na všetkých jej členoch veľmi závislý.
Pracovné využitie: Čivava je typický spoločenský psík a nie je nijako pracovne využiteľný.
Pohyb: Čivava nemá veľké nároky na pohyb. Pretože je malá, má dosť pohybu doma. Stačí jej jedna prechádzka denne a možno ju privyknúť aj na mačací záchod.
Starostlivosť: Starostlivosť o srsť krátkosrstých čivav nie je nijako náročná, stačí občasné vykartáčovanie gumovým kartáčom. Srsť u dlhosrstých psov je nutné pravidelne kartáčovať a kúpať. Nutné je pravidelné čistenie okolia očí, pretože im zostávajú nepekné stopy po slzách. Občas psovi skontrolujte chrup, či sa netvorí zubný kameň, zvukovod je potrebné udržovať čistý a pazúriky sa musia strihaním udržovať krátke, pretože čivava je príliš ľahká a pri chôdzi nevyvíjajú na pazúriky dostatočný tlak, aby sa samy obrusovali. Tento psík je citlivý na zimu, vlhkosť a prievan, preto ju pred nepriaznivým počasím chráňte trebárs slušivým psím kabátikom.
Strážne využitie: K cudzím osobám je čivava nedôverčivá a svojho pána dobre stráži. Každú návštevu vám veľmi hlasite ohlási. Pre svoju trpaslíčiu veľkosť však nemôže byť považovaná za skutočného strážneho psa.
Kynológia: Agility
Najčastejšie choroby: Neuzavretá fontanella v dospelosti; luxácia kolenného jabĺčka; skorá strata zubov.
Zvláštnosti plemena: Chov týchto psíkov býva značne problematický, čo by si mal uvedomiť každý chovateľ ešte predtým, než nechá svoju fenku spáriť. Vo vrhu bývajú obvykle asi 2 alebo 3 šteňatá, ktoré sa však rodia pomerne veľké, a preto často prichádzajú na svet cisárskym rezom. Ďalším problémom býva neuzavretá fontanella , ktorá sa v dospelosti u väčšiny psov uzavrie, u šteniat však môže viesť k predpôrodným poraneniam, čo môže mať za následok tzv. vodnateľnost hlavy. Každý, kto má záujem o zaobstaranie čivavy si musí uvedomiť, že je to pes, ako každý iný, ktorý má svoje potreby, a nie hračka.
Príprava na výstavu: Každý pes by sa na svoju výstavu mal začať pripravovať už ako šteňa. K dobrému ohodnoteniu je potrebné, aby vedel stáť v kľude vo výstavnom postoji a vedel sa ladne pohybovať na vodítku vo výstavnom kruhu. Pes by nemal pôsobiť bojazlivo, preto je dobré absolvovať najprv výstavu ako pozorovateľ. Psík tu navykne na rušnú atmosféru a prítomnosť mnohých ďalších ľudí a psov. Taktiež by mal byť pripravený na dotyk cudzej osoby, pretože rozhodca môže kontrolovať chrup psa aj semenníky u samcov.
Výživa šteňaťa: Ku svojmu správnemu rastu potrebuje šteňa vyváženú a plnohodnotnú stravu, obohatenú o vitamíny a minerálne látky.
Výživa dospelého psa: Strava u dospelého psa má významný vplyv na jeho zdravie, kondíciu aj kvalitu srsti. V špecializovaných predajniach je dostať viac druhov kvalitného, kompletného krmiva pre malé plemená, ktoré budú psovi vyhovovať podľa chuti a taktiež uspokoja jeho potreby.
Výživa starého psa: Starý pes má už iné nároky na stravu ako pes, ktorý je v aktívnom dospelom veku. V špecializovaných predajniach nájdete aj stravu pre psích seniorov, ktorá plne uspokojí potreby psa v tomto veku.
Rady / doporučujeme: Čivava je skutočný psí maznáčik. Za vašu lásku a starostlivosť sa vám odmení svojou prítulnosťou a nežnosťou, a bude vám statočným ochrancom a skutočným psím priateľom.


http://www.svet-zvirat.cz/image-magazin/civava-1.jpg

http://www.cokl.cz/public/Image/sekce-data-313/chihuahua2.jpg

http://www.celysvet.cz/fotky/civava_1.jpg