Září 2009

Americký staffordšírsky teriér

12. září 2009 v 15:06 | Adminka |  A
Spoločenská charakteristika: Toto plemeno nie je vhodné pre každého. Bude verným spoločníkom aktívnym, pevným ľuďom. Tento pes sa musí naučiť rešpektovať nielen svojho pána, ale aj celú jeho rodinu. Nevychovaný a dominantný pes môže byť veľmi nebezpečný. Pri správnej výchove je svojmu pánovi oddaným spoločníkom, a pokiaľ je k nemu dôsledná, rešpektuje aj celú jeho rodinu. K cudzím ľuďom je nedôverčivý, ku známym návštevám sa chová priateľsky. Problémy môžu nastať pri stretnutí s inými psami, voči ktorým sa tento pes chová dominantne a bojovne.
Originálny názov plemena: American Staffordshire Terrier
Krajina pôvodu: U.S.A.
Doba vzniku: 20. storočie
Pôvodné využitie: Zápasy so psami
Dnešné využitie: spoločník
Priemerná dĺžka života: 12 rokov
Hmotnosť: Až 35 kg
Výška: 44-49 cm
História: Americký staffordšírsky teriér má rovnakých predkov s americkým pitbulteriérom, a v podstate ide o dve línie jedného plemena. Tento pes je pravdepodobne modernou obdobou pôvodného anglického buldoga s primiešaním krvi bieleho anglického teriéra. Americký staffordšírsky teriér vznikol šľachtením amerického pitbulteriéra, a to tak, že americká organizácia AKC odmietla tieto psy zaregistrovať pod svojim pôvodným menom (americký pitbulteriér alebo americký bulteriér), a ako nové plemeno ho v roku 1936 zaregistrovala pod menom staffordšírsky teriér, neskôr americký staffordšírsky teriér, a bol prijatý jeho chovný štandard. Chovatelia z AKC zamerali svoju pozornosť na súťaženie psa nie v bojovej aréne, ale v predvádzacom kruhu. Takto sa začal prehlbovať rozdiel medzi americkým pitbulteriérom, kde sa pri chove ďalej kládol dôraz len na pracovnú formu a povahu psa, a americkým staffordšírskym teriérom, kde sa chovatelia snažili produkovať psov, ktorý by dokonale zodpovedali chovnému štandardu a uspeli na výstavách.
Typy: Americký staffordšírsky teriér sa nevyskytuje v žiadnych ďalších varietach.
Všeobecný vzhľad: AmStaf pôsobí dojmom podsaditého, mohutného a silného psa, je však taktiež veľmi čulý a pohyblivý. Hlava je stredne dlhá, široká, veľmi zreteľne osvalená, oči musia mať tmavú farbu, okraje očných viečok nesmú byť ružové. Uši môžu byť kupírované aj nekupírované, prednosť sa však dáva ušiam nekupírovaným. Telo je silné, dobre osvalené, so širokými lopatkami, hrudník je široký a hlboký. Končatiny nesmú byť príliš dlhé.Štandard plemena si môžete prečítať tu
Srsť a farba srsti: Srsť je na celom tele krátka a lesklá. Farba srsti je prípustná akákoľvek s akýmikoľvek znakmi, okrem jednotne bielej, bielej viac ako z 80%, trieslovej a pečeňovej. Najčastejšie sa vyskytuje sfarbenie žíhané, červené a béžové.
Povaha: AmStaf je veľmi odvážny a ochranársky pes, ku svojej rodine prítulný a priateľský, svojmu pánovi verný. Je to búrlivý pes, sám k sebe je veľmi tvrdý, je vytrvalý a silný, je dobrým strážcom.
Spoločenská charakteristika: Toto plemeno nie je vhodné pre každého. Bude verným spoločníkom aktívnym, pevným ľuďom. Tento pes sa musí naučiť rešpektovať nielen svojho pána, ale aj celú jeho rodinu. Nevychovaný a dominantný pes môže byť veľmi nebezpečný. Pri správnej výchove je svojmu pánovi oddaným spoločníkom, a pokiaľ je k nemu dôsledná, rešpektuje aj celú jeho rodinu. K cudzím ľuďom je nedôverčivý, ku známym návštevám sa chová priateľsky. Problémy môžu nastať pri stretnutí s inými psami, voči ktorým sa tento pes chová dominantne a bojovne.
Vzťah k deťom: Americký staffordšírsky teriér sa k deťom chová väčšinou milo a kamarátsky, pri styku s malými deťmi je však nutný dohľad. Deti by ho mali rešpektovať a nerušiť a nezlostiť psa pri odpočinku.
Výchova: Toto plemeno nie je príliš vhodné pre ľudí, ktorí nemajú žiadne skúsenosti so psami. Jeho výchova vyžaduje veľa trpezlivosti a dôslednosti. Americký staffordšírsky teriér máva sklon k agresivite, niekedy môže reagovať aj na malé podnety útokom, pokiaľ je vydráždený, zaútočí veľmi tvrdo. Pri jeho výchove je preto nutné tento sklon k agresívnemu chovaniu tlmiť a potláčať, čo vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti, pretože je to pes veľmi silný a búrlivý. Pri správnej výchove sa môže mnohému naučiť, a stáva sa psom prítulným a poslušným.O výcvikových pomôckach sa dočítate viac tu
Držanie: Toto plemeno je vhodné chovať v byte, kde je mu umožnený neustály kontakt s jeho pánom. Pretože je to pes veľmi aktívny, doporučuje sa po dobu neprítomnosti pána alebo v noci držať ho v klietke, pretože by mohol z nudy poškodiť zariadenie bytu. Pokiaľ je celoročne umiestnený vonku v koterci, potrebuje zateplenú, najlepšie mierne vyhrievanú búdu, pretože pomerne zle znáša umiestnenie v chladných priestoroch.O výcvikových pomôckach sa dočítate viac tu
Pracovné využitie: AmStaf nie je klasickým služobným plemenom. Vyhovujú mu krátke, silové výkony. Je preto vynikajúci pri ochrane majetku, zadržaní útočníka a uplatní sa aj pri vyhľadávaní drog. Je výborný obranár.
Pohyb: Tento pes je veľmi temperamentný, a je nutné dopriať mu dlhé vychádzky a taktiež dostatok voľného pohybu. V dobrej kondícii ho udrží behanie vedľa bicykla, radi taktiež aportujú alebo sa hrajú s loptou.
Starostlivosť: Starostlivosť o krátku srsť tohto psa nie je nijako náročná, na odstránenie uvoľnených a odumretých chlpov stačí gumová kefa. Kúpanie nie je nutné príliš často, pritom je vždy nutné použiť kvalitný šampón, určený špeciálne pre psov. V čase medzi kúpaním postačí psa otrieť od prachu vlhkou handričkou. Už v mladosti je potrebné naučiť psa, aby si nechal prehliadnuť uši, ktoré sa musia udržovať v čistote, a pazúriky, ktoré musia byť krátke.O pomôckach, potrebných ku starostlivosti o psa, sa dozviete viac tu
Strážne využitie: Dobre vychovaný pes je veľmi dobrým strážcom a ochrancom majetku.
Kynológia: Agility; aportovanie; duatlon; frisbee; mondioring; triatlon; výskok a vis na mechu; weight poolingO tom, čo ktorý šport obnáša, čítajte tu
Najčastejšie choroby: Dysplázia stehenného kĺbu; kožné ochorenia; ochorenia obličiek a močových ciest; hypersenzitívne reakcie na krmivo a atópia; katarakty; entropium; rozštepy podnebia a pyskuViac o chorobách sa dozviete tu
Zvláštnosti plemena: Každý, kto uvažuje o kúpe amerického staffordšírskeho teriéra by si mal rozmyslieť, či je schopný sa o tohoto psa postarať po celý jeho život, pretože jeho povaha nedovoľuje premiestnenie dospelého psa k cudzej osobe. V tomto prípade by mohli nastať veľké problémy. Tie môžu nastať aj vtedy, ak majiteľ psa dlhodobo ochorie alebo odcestuje, a zbytok rodiny nebol zmierený s prítomnosťou psa a nepodieľal sa na jeho výchove. Toto je nutné si uvedomiť ešte pred zaobstaraním si psa, a prekonzultovať kúpu so všetkými členmi rodiny.
Príprava na výstavu: Pokiaľ predpokladáte, že s vaším AmStaf budete v budúcnosti chodiť na výstavy, je potrebné už od mladosti učiť psa stáť vo výstavnom postoji a dopredu taktiež nacvičiť pohyb vo výstavnom kruhu. Veľmi dôležité je, aby pes nerobil problémy pri kontrole skusu. Pes na výstave by mal celkovo byť vo vrcholnej kondícii, prípadný zubný kameň by mal byť odstránený ešte pred výstavou, čisté uši a krátke pazúriky by mali byť samozrejmosťou.O výstavách, termínoch a príprave psa na túto udalosť čítajte tu
Výživa šteňaťa: Šteňa AmStaf má veľké nároky na kvalitu potravy. Pre dobrý vývoj kostí a svalov potrebuje veľké množstvo bielkovín a minerálov. Asi v 7. mesiaci života možno ubrať z potravy bielkovín a pridať energetické zložky so zachovaním vysokého množstva minerálov.
Výživa dospelého psa: V dospelosti už neovplyvníme stravou vývoj kostry, preto psa kŕmime podľa jeho potreby. Pracovne vyťažený pes potrebuje vysoko energetickú stravu vo väčšom množstve.
Výživa starého psa: Pokiaľ je pes chovaný v teplom prostredí, nemá už vysoké nároky na potravu.Podrobné informácie o výžive psa hľadajte tu
Rady / doporučujeme: Pri správnej výchove, pokiaľ je vedený k poslušnosti a je mu dopriatej veľa lásky v ňom nájdete oddaného a verného spoločníka a priateľa.Chovateľské stanice dogspsy odporúča:Neviete ako správne vychovať svojho psa? Navštivte našu sekciu "výchova a výcvik psa".Už ste to počuli ?:Šteňa, ktoré si vyberáte by síce malo vypadať dobre kŕmené, ale nemalo by mať nafúknuté bruško. Mohlo by to znamenať začervenie alebo nesprávny spôsob kŕmenia. Telo šteniatka by malo byť pevné, koža ružová a srsť čistá, bez známok parazitov. Ritný otvor musí byť takisto čistý, neznečistený stolicou.


http://www.cz-pes.cz/atlas/ast/american-staffordshire-terrier-03.jpg

http://new.psi-kocky.cz/files/images/16.09.06%20116e.preview.jpg

http://img.blesk.cz/img/1/gallery/205140_americky-stafordsirsky-terier-pes.jpg

Bernský šalasnický pes

12. září 2009 v 14:59 | Adminka |  B

Spoločenská charakteristika: Voči všetkým dôverne známym osobám sa chová veľmi prítulne a mierumilovne a je dobre ovládateľný. K cudzím ľuďom je spočiatku nedôverčivý a udržuje si od nich odstup, nikdy sa však neprejavuje agresívne. V spoločnosti ostatných psov je kľudný a priateľský, nevyvoláva bitky. K ďalším domácim zvieratám je veľmi tolerantný a nemá žiadne sklony ich loviť.
Originálny názov plemena: Berner Sennenhund
Krajina pôvodu: Švajčiarsko
Doba vzniku: 20. storočie
Pôvodné využitie: Pastiersky pes, ťažný pes
Dnešné využitie: Spoločník, pracovný pes
Priemerná dĺžka života: 10 - 12 rokov
Hmotnosť: Pes: cca 55 kg Fena: cca 45 kg
Výška: Psy: 64 - 70 cm, ideálna výška je 66 - 68 cm Feny: 58 - 66 cm, ideálna výška je 60 - 63 cm
História: Bernský salašnícky pes sa radí medzi ostatných švajčiarskych pastierskych psov. Jeho bezprostredným predkom je bernský domáci pes, ktorého pôvod a zmeny, ktorými prechádzal, nie sú bohužiaľ známe. Na území dnešného Švajčiarska žijú psy už asi 4000 rokov, je teda pravdepodobné, že toto plemeno vzniklo na tomto území. V predhorí Álp v okolí Bernu pásli svoje stáda kráv a dobytka salašníci, ktorí svojich psov využívali k doprevádzania stád a vozíkov s proviantom, títo psy udržovali stádo pohromade, vyhľadávali zabehnuté kusy a pôsobili tiež ako jeho ochrancovia. Pastierske psy bačov sa však po storočia krížili s domácimi psami hospodárov v údolí, s ktorými salašníci hojne spolupracovali. Tieto psy boli pravdepodobne jedného a rovnakého typu, preto má dnešný bernský salašnícky pes vlastnosti ako domácich, tak pastierskych psov. Neskôr, keď práca pastierov stratila zmysel, dostali nové úlohy takisto psy. Boli zapriahaní do vozíka a dopravovali mlieko do syrárne. Svoje pôvodné meno - dürrbächler - získal tento veľký, dlhosrstý, trojfarebný pes podľa názvu osady Dürrbach, kde bol používaný na ťahanie, stráženie stád a tiež sedliackych statkov. Cieľavedomý chov začal až na prelome 20. storočia. V roku 1902 bol na Švajčiarskej prehliadke psov v tzv. pokusnej triede predstavený "Dürrbächler". Nebol však zapísaný do Švajčiarskej plemennej knihy psov. O to, aby toto plemeno bolo uznané, sa zaslúžil Fritéz Probst, ktorý bol v roku 1904 rozhodcom na Medzinárodnej výstave psov v Berne a štyroch psov tu vyznamenal cenami, na základe čoho boli zapísaní do Švajčiarskej plemennej knihy psov. Úspechom na tejto výstave získali dürrbächleri nielen prvé verejné uznanie kynologického sveta, ale takisto priazeň mnohých chovateľov, ktorí chceli začať jeho chov. O formovanie plemena sa veľkou mierou zasadil prof. Albert Heim, ktorý tieto psy síce sám nikdy nechoval, ale od roku 1907 až do dvadsiatich rokov ich ako rozhodca posudzoval, v tomto plemene našiel záľubu a dokázal nájsť ľudí, zapálených pre rovnakú vec. Na jeho popud získalo plemeno v roku 1913 svoje dnešné meno - bernský salašnícky pes. Dnes je tento pes rozšíreným a obľúbeným nielen vo Švajčiarsku, ale takisto po celej Európe, a i na iných kontinentoch.
Typy: Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších varietách.
Všeobecný vzhľad: Bernský salašnícky pes je dlhosrstý, trojfarebný veľký pes, harmonického a vyrovnaného vzhľadu a ladných pohybov. Lebka je z profilu i spredu mierne klenutá, stop je vyznačený, ale nie príliš výrazný, papuľa je silná, stredne dlhá a rovná. Oči majú mandľový tvar a sú tmavohnedé, ňufák je čierny. Vysoko nasadené uši sú trojuholníkového tvaru, stredne veľké, ľahko zaoblené a priliehajúce. Telo je silné a kompaktné, hrudník široký, chrbát pevný a rovný, bedrá široké a silné, zadok mierne zaoblený. Chvost dosahuje aspoň k pätovému kĺbu, je husto osrstený, v kľude zvesený, pri pohybe nesený na úrovni chrbta nebo mierne nad ním.
Srsť a farba srsti: Srsť je dlhá, rovno splývavá alebo ľahko zvlnená. Základná farba je čierna, so sýtym hnedočerveným pálením na lícach, nad očami, na všetkých nohách a na hrudi, a s bielymi znakmi na hlave, na hrdle a na hrudi. Biela lysina na hlave sa obojstranne rozširuje do bieleho zafarbenia papule a nesmie zasahovať k hnedočerveným škvrnám nad očami, od tých musí byť oddelená prúžkom čiernej srsti. Žiadúce sú tiež biele labky a biela špička chvosta.
Povaha: Bernský salašnícky pes je priateľský, sebaistý pes, je dobrosrdečný a prítulný, pomerne temperamentný, ale je takisto veľmi ostražitý a nebojácny, istý a ostražitý.
Spoločenská charakteristika: Voči všetkým dôverne známym osobám sa chová veľmi prítulne a mierumilovne a je dobre ovládateľný. K cudzím ľuďom je spočiatku nedôverčivý a udržuje si od nich odstup, nikdy sa však neprejavuje agresívne. V spoločnosti ostatných psov je kľudný a priateľský, nevyvoláva bitky. K ďalším domácim zvieratám je veľmi tolerantný a nemá žiadne sklony ich loviť.
Vzťah k deťom: Toto plemeno je veľmi vhodným spoločníkom detí. Má ich veľmi rád a je im dobrým kamarátom. Pre jeho veľkosť, silu a ochranárske pudy však nie je vhodné, aby ho malé dieťa samo viedlo na vodítku.
Výchova: Ak keď je berňáčik mierumilovný, rodinný pes, i tento potrebuje výchovu a výcvik základnej poslušnosti. A rovnako ako u iných plemien, je i u tohto nutná dôslednosť. Prístup by však mal byť priateľský a citlivý, akýkoľvek dril či nevhodné zachádzanie by tohto psa mohlo negatívne poznamenať. Bernský salašnícky pes je dobre ovládateľný a výchova nebýva zložitá, pretože sa veľmi rád a dobre učí. Možný je i špeciálny výcvik, mnoho príslušníkov tohto plemena má zložené rôzne pracovné skúšky, či už ide o klasický kynologický výcvik alebo napríklad výcvik záchranársky.
Držanie: Bernský salašnícky pes môže byť celoročne držaný vonku s podmienkou, že bude mať k dispozícii zateplenú búdu. Pre toto plemeno je takisto veľmi dôležitá spoločnosť človeka, potrebuje ku svojmu zdarenému vývoju vašu blízkosť. Búda pre psa by mala byť tak veľká, aby sa v nej dospelý pes mohol postaviť, otočiť a pohodlne natiahnuť. Podľa plemenného štandardu dosahuje bernský salašnícky pes v dospelosti až 70 cm v kohútiku. Búda by mala byť zateplená, v zimných mesiacoch naviac kryte vchod napr. dekou. Deku alebo matrac umiestnite tiež dovnútra búdy, poprípade môžete vnútrajšok vystlať slamou, slamu je vhodné pridať hlavne v zimných mesiacoch. Búda by mala mať odnímateľnú strechu, aby sa dala pohodlne vyčistiť a mala by byť postavená na nôžkach, čo zabráni styku podlahy so zemou, ktorý môže zapríčiniť hnitie dreva. Koterec veľkosťou prispôsobte veľkosti psa. Mal by stáť na tienistom mieste a byť bezpečne oplotený. Väčšinou je krytý z troch strán stenami, prednú stranu tvorí oplotenie s vchodom. Podlaha býva drevená. Búda vo vnútri koterca zodpovedá popisu vyššie. Pamätajte však na to, že ani najväčší koterec nenahradí psovi voľný pohyb a kontakt s vami.
Pracovné využitie: Bernský salašnícky pes je mnohostranný pracovný pes. Pracuje rád, rád plní zadané úlohy a veľmi dobre sa učí. V dnešných podmienkach sa uplatní napríklad ako záchranársky pes či pri mnohých psích športoch.
Pohyb: V rámci svojho teritória potrebuje berňáčik slobodu a voľnosť, nie je vhodné, aby bol po celý deň uzatvorený v koterci. Tento pes pohyb miluje, a i keď je chovaný na záhrade, potrebuje pravidelné vychádzky. Väčšina príslušníkov tohto plemena miluje vodu a rada pláva. Šteňatá a mladí psy však nemôžu byť vystavovaní prílišnej záťaži.
Starostlivosť: Napriek tomu, že ide o dlhosrsté plemeno, starostlivosť o jeho srsť nie je nijako náročná. Nevyhnutné je prečesávanie a kartáčovanie, postačí však jedenkrát do týždňa. V období pĺznutia by sa mal pes prečesávať denne. Kúpanie postačí 3 - 4 krát do roka, avšak je nutné použiť kvalitný šampón určený špeciálne pre psov. V prípade zablatenia postačí osprchovanie labiek a brucha čistou vodou bez použití šampónu. Srsť nepotrebuje žiadne úpravy strihaním. Občas prehliadnite psovi zuby, či sa na nich netvorí zubný kameň, ktorý by bolo potrebné odstrániť, a skontrolujte čistotu uší. Okolie očí udržujte takisto v čistote. Pokiaľ si pes neobrusuje pazúriky pohybom vonku, napríklad v zime, je potrebné ich zastrihnúť.
Strážne využitie: Bernský salašnícky pes má napriek svojej priateľskej a mierumilovnej povahe prirodzený strážny inštinkt, a pokiaľ je potrebné, dokáže i tvrdo zasiahnuť. Podmienkou však je, aby mal vytvorenú silnú citovú väzbu na svoj domov a svojich ľudí. Pokiaľ si tohto psa obstaráte ako strážcu, ktorého zatvoríte na záhrade a nebudete sa mu venovať, pravdepodobne strážiť nebude, má totiž silný sklon chrániť majetok len osobám jemu veľmi blízkym.
Kynológia: Agility, športový tréning pre ťažných psov
Najčastejšie choroby: Dysplázia panvového kĺbuViac o chorobách sa dozviete tu
Zvláštnosti plemena: V roku 1914 prehlásil o tomto plemene profesor Albert Heim toto: "Zdá sa mi, že bernský salašnícky pes je pre svoju súmernosť a svoje nádherné zafarbenie pravdepodobne ten najkrásnejší pes, ktorého som kedy videl. Iné plemená sú zaujímavé svojim vlastným charakterom a tým i krásne. Bernský salašnícky pes sa mi zdal krásnym práve preto, že je normálny. Od praveku známemu "domácemu psovi" sa podľa môjho názoru nepodobá žiadne plemeno viac než bernský salašnícky pes."
Príprava na výstavu: Príprava psa na výstavu vyžaduje mnoho času, preto ho na túto udalosť musíte pripraviť už dlho pred plánovanou účasťou na výstave. Posudzovanie psa prebieha najskôr v kľude, kedy rozhodca kontroluje psovi úplnosť chrupu a skus, na čo by mal byť pes dobre pripravený. U samcov prebieha takisto kontrola semenníkov. Posudzuje sa tiež kvalita srsti, a dôležité je i chovanie psa pri styku s cudzím človekom. Z výstavy sú vylúčené psy, ktoré prejavujú agresivitu voči ľuďom alebo ostatným psom. Potom je pes predvedený vo výstavnom postoji, ktorý môže vyzdvihnúť všetky jeho prednosti, poprípade skryť exteriérové nedostatky. Posledná časť je hodnotenie psa v pohybe, v kluse a kroku. Pes musí byť výborne ovládateľný na vodítku, kľudne bežať pri ľavej nohe vystavovateľa, nesmie ťahať, predbiehať alebo naopak dobiehať. Pri predvádzaní by sa pes mal chovať prirodzene, kľudne a sebavedome.
Výživa šteňaťa: Šteňatá bernského salašníckeho psa rastú rýchlo, preto majú zvláštne nároky na výživu. Strava musí mať správne zloženie, obsahovať všetky potrebné živiny, vrátane minerálnych látok a vitamínov, a musí byť podávaná tiež v správnom množstve. Suché kompletné krmivo pre šteňatá veľkých plemien zaručí, aby šteňa dostalo všetko to, čo potrebuje a v správnom pomere.
Výživa dospelého psa: Strava v dospelosti má veľký vplyv na telesnú kondíciu, zdravie a tiež na kvalitu srsti. Výhodou ako pre psa, tak pre majiteľa je podávanie suchej kompletnej stravy od renomovaných výrobcov. Vyberte krmivo, ktoré zodpovedá veku psa a jeho vyťaženosti. Pokiaľ je pes celoročne ubytovaný vonku, berte ohľad takisto na ročné obdobie, v zime je dobré zvýšiť v krmnej dávke psa podiel tuku.
Výživa starého psa: Staršiemu psovi, ktorý už nebýva príliš aktívny je potrebné dodávať krmivo chudobnejšie na množstvo živín, ale obohatené o vitamíny. V strave je nutné znížiť podiel bielkovín, aby neboli zaťažované obličky a predišlo sa chorobám močových orgánov. Starý pes by takisto nemal dostávať kosti. Pokiaľ je pes obézny, je nutné i zo zdravotných dôvodov obmedzovaním kŕmnej dávky znížiť jeho váhu na optimum.
Rady / doporučujeme: Oddaného, prítulného a nebojácneho priateľa v tomto psovi získate, pokiaľ ste ochotní venovať mu lásku a čas vo vašej spoločnosti a nájsť mu náhradnú činnosť za jeho pôvodné zamestnanie.





Afgánsky chrt

12. září 2009 v 14:49 | Adminka |  A
Spoločenská charakteristika: Je to veľmi hrdý pes, ktorý sa sám nikdy nebude uchádzať o náklonnosť človeka. Pokiaľ je dobre vychovávaný a je pochopená jeho nezávislá povaha, stáva sa svojmu majiteľovi dobrým priateľom. Voči cudzím ľuďom je zdržanlivý a nedôverčivý, až odmietavý. Niektorý jedinci sa môžu k ostatným psom chovať dominantne. V jeho povahe je zakorenená vlastnosť jeho predkov - prenasledovať všetky rýchlo sa pohybujúce objekty, preto by súžitie s inými domácimi maznáčikmi mohlo priniesť problémy.
Originálny názov plemena: Afghan Hound
Krajina pôvodu: Afganistan
Doba vzniku: Starovek
Pôvodné využitie: Lov drobnej aj veľkej zveri
Dnešné využitie: Spoločník, závodný pes
Priemerná dĺžka života: 12 - 14 rokov
Hmotnosť: 23 - 27 kg
Výška: Feny: 63 - 69 cm Psy: 68 - 74 cm
História: Toto plemeno pochádza z Afganistanu, a podľa archeologických nálezov sa dá súdiť, že je jedným z najstarších plemien, a možno najstarším plemenom vôbec. Ako dôkaz poslúžia napríklad jaskynné kresby, ktoré pochádzajú z obdobia 3000 rokov pred n. l. Pre svoju vytrvalosť a rýchlosť bol používaný ako lovec vlkov, líšiek a vysokej zvery. V Afganistane existuje viacej variácií týchto psov, z nich najznámejší je ghazni, horský typ, ktorý je viacej osrstený a nížinný typ, bell murray. Dnešný afganský chrt je pravdepodobne zmiešaninou obidvoch typov. Do Veľkej Británie sa dostal koncom 19. storočia, kde bol začiatok jeho šľachtenia pre krásny vzhľad, a Veľká Británie má dodnes nad týmto plemenom patronát. V európskej civilizácii už afganský chrt neplní svoje pôvodné poslanie, je mu tu prisúdená nová roľa spoločníka a lahodí oku na závodných dráhach pri chrtích dostihoch.
Typy: Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších variáciách.
Všeobecný vzhľad: Afgánsky chrt je dôstojne vyzerajúci pes s hrdo nesenou, dlhou hlavou. Ňufák je čierny, u svetlých psov môže mať sfarbenie pečeňové. Oči sú uložené mierne šikmo, majú takmer trojuholníkovitý tvar a sú tmavé alebo zlaté. Uši sú dlhé, zvesené, tesne priliehajúce k hlave, a sú pokryté dlhou, hodvábnou srsťou. Dobre osvalené telo je vysoké, stredne dlhé, s rovným chrbtom a rovnými, krátkymi bedrami. Chvost je nasadený nízko, je stredne dlhý, na konci zatočený a pri pohybu je nesený vysoko.Štandard plemena si môžete prečítať tu
Srsť a farba srsti: Srsť je veľmi dlhá a hodvábna, s výnimkou chrbtu a tvári, kde je srsť krátka, veľmi hustá a priliehavá. Sfarbenie srsti je prípustné akejkoľvek, afgansky chrt sa však najčastejšie vyskytuje vo farbe červenej alebo rôznych odtieňoch béžovej, často s tmavou maskou na tvári.
Povaha: Afgansky chrt je inteligentný, nezávislý a samostatne uvažujúci pes. Je taktiež veľmi ostražitý a odvážny. Pri dobrej výchove je však priateľský, oddaný a prítulný, i keď si stále zachováva svoju dôstojnosť.
Spoločenská charakteristika: Je to veľmi hrdý pes, ktorý sa sám nikdy nebude uchádzať o náklonnosť človeka. Pokiaľ je dobre vychovávaný a je pochopená jeho nezávislá povaha, stáva sa svojmu majiteľovi dobrým priateľom. Voči cudzím ľuďom je zdržanlivý a nedôverčivý, až odmietavý. Niektorý jedinci sa môžu k ostatným psom chovať dominantne. V jeho povahe je zakorenená vlastnosť jeho predkov - prenasledovať všetky rýchlo sa pohybujúce objekty, preto by súžitie s inými domácimi maznáčikmi mohlo priniesť problémy.
Vzťah k deťom: K deťom sa chová pekne, ale nemá príliš rád ich zabávanie a krik, preto je vhodnejší do rodiny s odrastenejšími deťmi, ktoré ho budú rešpektovať.
Výchova: Afgánsky chrt nie je vhodným plemenom pre človeka, ktorý nemá žiadne skúsenosti s chovom a výcvikom psov. Je to sebaistý a tvrdohlavý pes, jeho výchova nie je jednoduchá, je ťažko ovládateľný a nikdy nebude perfektne poslúchať. Jeho výchova vyžaduje veľa trpezlivosti a dôslednosti, na vynucovanie reaguje podráždením, pokiaľ je však vychovávaný pevnou rukou, ale s citom a porozumením, môže sa hocičomu naučiť.O výcvikových pomôckach sa dočítate viac tu
Držanie: Afgánsky chrt je vhodný pre chov v byte, ale je nutné zaistiť mu veľa pohybu. O výcvikových pomôckach sa dočítate viac tu
Pracovné využitie: Toto plemeno nemá dnes žiadne pracovné využitie, po boku človeka je jeho priateľom a spoločníkom.
Pohyb: Afganský chrt potrebuje veľmi veľa voľného pohybu. Vo voľnej prírode však loví všetko, čo sa hýbe, preto predpokladom pre voľný výbeh je dokonale zvládnutý výcvik poslušnosti. Vzhľadom k tejto vlastnosti by nemal byť tento pes nikdy pustený na voľno na ulicu, pretože pod vplyvom svojich inštinktov by mohol vbehnúť do cesty a spôsobiť zranenie sebe alebo iným. Radosť z pohybu mu doprajete, pokiaľ sa s ním zúčastníte napr. chrtích dostihov.
Starostlivosť: Starostlivosť o jeho nádhernú, dlhú srsť je náročná a nákladná. Dôkladné prečesávanie pramienku po pramienku je nutné najmenej dvakrát do týždňa. K rozčesávaniu používajte kovový mäkký hrebeň. Polepenú srsť najskôr rozdeľte prstami, až potom rozčešte. Za dva mesiace by sa mal pes vykúpať pri použití kvalitného šampónu, ktorý nevysušuje kožu. Venujte pozornosť taktiež čistote okolo očí, čistote uší a zubov. V prípade, že vo vnútornom zvukovode sú nečistoty, je potrebné ucho vyčistiť. Pokiaľ sa na zuboch objaví zubný kameň, je potrebné ho odstrániť. pazúriky psa udržujte krátke.O pomôckach, potrebných ku starostlivosti o psa, sa dozviete viac tu
Strážne využitie: Väčšina chrtov je ostražitá, ale nie je vhodné ich používať k ochrane osôb a majetkov.
Kynológia: Coursing, klasické dostihyO tom, čo ktorý šport obnáša, čítajte tu
Najčastejšie choroby: Dysplázia panvového a lakťového kĺbu, znížená funkcia štítnej žľazy, nekrotická myelopatiaViac o chorobách sa dozviete tu
Zvláštnosti plemena: Na rôznych rebríčkoch inteligencie býva afganský chrt umiesťovaný až na poslednom mieste a hovorí sa o ňom, že je hlúpy. Pohľad ľudí, ktorý tohoto psa chovajú, je však iný. Tento pes má zvláštnu povahu, a na tomto základe vznikli pravdepodobne fámy o jeho nie príliš veľkej inteligencii. V minulosti boli tieto psy využívané k loveniu, zaisťovali svojim majiteľom stravu a to tak, že boli privedený pred stádo, a ďalej sa museli samostatne, bez príkazov človeka, rozhodovať a loviť celkom samostatne. Neboli nikdy nútený k žiadnej poslušnosti. I keď sa od tých dôb veľa zmenilo, predsa len im niečo po predkoch zostalo v krvi dodnes. Afganský chrt vás poslúchne, až keď to sám uzná za vhodné. Nikdy nebude slepo plniť príkazy, čo by si mal každý budúci alebo stávajúci sa majiteľ takéhoto psa uvedomiť.
Príprava na výstavu: Pri zaobstarávaní afganského chrta by sa mal každý nový majiteľ rozhodnúť, či chce tohoto psa využívať k chrtím dostihom alebo k výstavným účelom. Dobrý chovateľ väčšinou by vám mal povedať, k čomu má ktoré šteňa predpoklady. U výstavných psov je, okrem iného, veľmi dôležitá kvalita srsti. Vo výstavnom kruhu musí byť vidieť, že srsť je dokonalá a pravidelne udržovaná. Vyžaduje to síce veľa trpezlivosti a času, ale odmenou vám bude krásny vzhľad vášho psa. Od útlej mladosti by sa mal pes učiť ladnému poklusu, ktorý na výstave využijete pri predvádzaní psa v pohybe. Taktiež ho naučte výstavnému postoju, kedy predné končatiny musia byť zvislé a rovnobežné, chrbtová línia rovná a zadné končatiny v správnom uhle. K dobrému umiesteniu na výstave prispeje taktiež dobré chovanie psa.O výstavách, termínoch a príprave psa na túto udalosť čítajte tu
Výživa šteňaťa: Šteňaťu a mladému rastúcemu psovi je nutné zaistiť stravu, ktorá okrem dôležitých základných živín obsahuje taktiež vitamíny a minerálne látky. Všetky tieto požiadavky splní niektoré z kompletných suchých krmív garantovaných výrobcov, ktoré sa dajú zakúpiť v špecializovaných predajniach. K týmto krmivám už nie je nutné pridávať ďalšie doplnky.
Výživa dospelého psa: Pokiaľ chcete u psa v aktívnom veku udržovať dobrý zdravotný stav, vynikajúcu fyzickú kondíciu a krásnu srsť, musíte vybrať kvalitné krmivo. V špecializovaných predajniach sú k dostatiu krmivá, ktoré uspokoja potreby vášho pohybovo aktívneho psa zvýšeným príjmom energie.
Výživa starého psa: Pes, ktorý už dosiahol vyššieho veku, sa menej pohybuje a viacej spí. V tomto období je dobré postupne prejsť na odľahčenú stravu pre psy seniori, ktorá nezaťažuje organizmus psa, je ľahko stráviteľná a dodá všetky živiny, ktoré pes potrebuje. I takéto krmivá sú v podobe kompletných suchých krmných zmesí k dostatiu v špecializovaných predajniach.Podrobné informácie o výžive psa hľadajte tu
Rady / doporučujeme: Pokiaľ nemáte žiadne skúsenosti s výchovou a výcvikom psov, alebo čas či chuť starať sa o srsť tohoto psa, nezaobstarávajte si afganského chrta. Ten prinesie uspokojenie a radosť len naozajstným milovníkom tohoto plemena, ktorý sa o neho budú starať s láskou, a pochopia jeho zložitú psiu povahu.Chovateľské stanice Vstúpiť do CHATu dogdpsy odporúča:Chcete poradiť, aké krmivo je najlepšie pre vášho psa? Navštivte časť nazvanú "výživa psa".Už ste to počuli?V dobe, kedy šteňa učíte čistotnosti, nikdy ho nenoste na miesto, kde ho chcete vyvenčiť. Vezmite ho na vodítko, a za častého povzbudzovania ho tam doveďte.

http://www.cokl.cz/public/Image/sekce-data-331/5eebaeb04962b156d3f7a007a11e62c2.jpg


http://www.netspace.sk/chrty/webs/vystavy/2007/nitra6/fabio.jpg

Boloňský psík

12. září 2009 v 14:44 | Adminka |  B

Spoločenská charakteristika: Svojmu pánovi je bezmedzne oddaný, ale voči cudzím ľuďom je skôr nedôverčivý a odmietavý, je rozvážny pri nadväzovaní nových kontaktov. Boloňáčik je veľmi maznavý a nežný pes, je vynikajúcim spoločníkom aj pre osamelého človeka. Je tiež vhodný pre tých, ktorí nechcú mať doma príliš temperamentného psa. S ostatnými psami a domácimi zvieratami vychádza spravidla veľmi dobre.
Originálny názov plemena: Bolognese
Krajina pôvodu: Taliansko
Doba vzniku: Stredovek
Pôvodné využitie: Spoločník
Dnešné využitie: Spoločník
Priemerná dĺžka života: 13-15 rokov
Hmotnosť: 3-5 kg
Výška: 25-30 cm
História: Bolonský psík patrí do skupiny bišónov, čo je jedno z najstarších psích plemien. Neskôr sa bišóni začali deliť na maltezáčikov, bišóna, bolonského psíka, havanského psíka a levíčka, a každé z týchto plemien bolo šľachtené samostatne. Títo psíci bývali v minulosti chovaný predovšetkým bohatými, vznešenými dámami ako luxusný módny doplnok. Bolonský psík pochádza pravdepodobne z Talianska, jeho meno bolo odvodené od názvu talianskeho mesta Bologna. Jeho prvý písomný popis pochádza už z 13. storočia. Vznikol pravdepodobne krížením maltezáčika a trpasličieho pudla. Dnes sú najpočetnejšie chovy tohoto plemena vo Švajčiarsku a Taliansku, ale aj u nás si získava stále viac priaznivcov.
Typy: Tento pes patrí do skupiny bišónov a môže byť zamieňaný napríklad za maltézskeho psíka alebo bišóna, ktorým je veľmi podobný. Je to však samostatné plemeno, ktoré sa samostatne vyvíja a má svoj zvláštny štandard.
Všeobecný vzhľad: Bolonský psík je veľmi podobný maltezáčikovi, jeho telo je však celkove mohutnejšie a vyššie, a rozdielna je aj jeho srsť. Boloňáčikovu tvár oživujú guľaté, tmavé oči s živým, inteligentným výrazom a čierny nos. Uši sú polostojaté, vysoko nasadené, zvesené a dlhé s bohatou srsťou. Telo je kvadratické, s rovným chrbtom. Chvost je zatočený a hrdo nesený nad chrbtom.
Srsť a farba srsti: Srsť je pomerne dlhá a chumáčikovitá, pokrýva rovnomerne celé telo. Len na nose je srsť kratšia. Srsť nie je hladká ani kučeravá, má vločkovitú štruktúru a ľahko odstáva od tela. Farba srsti musí byť čisto biela.
Povaha: Boloňáčik má veľmi kľudnú povahu, je skôr vážny a zdržanlivý, ale vie byť aj veselý a bezprostredný. Je krehký a citlivý, ale taktiež hravý a inteligentný. Je tiež prítulný a ostražitý.
Spoločenská charakteristika: Svojmu pánovi je bezmedzne oddaný, ale voči cudzím ľuďom je skôr nedôverčivý a odmietavý, je rozvážny pri nadväzovaní nových kontaktov. Boloňáčik je veľmi maznavý a nežný pes, je vynikajúcim spoločníkom aj pre osamelého človeka. Je tiež vhodný pre tých, ktorí nechcú mať doma príliš temperamentného psa. S ostatnými psami a domácimi zvieratami vychádza spravidla veľmi dobre.
Vzťah k deťom: Deti boloňáčik miluje a je vždy ochotný zúčastniť sa na ich hrách. Aj tak by ho deti nemali považovať za hračku, pretože je veľmi krehký a citlivý a neznesie hrubé zaobchádzanie.
Výchova: Je dobre vychovávateľný, je inteligentný a rýchlo sa učí. Nie je to pes vhodný ku náročnejšiemu výcviku, ale výchova k poslušnosti je nutná, ako u každého iného plemena. Výchova by mala byť dôsledná, ale veľmi mierna.
Držanie: Je to ideálny pes pre chov v byte, ale potrebuje byť stále v kontakte sa svojim pánom a jeho rodinou. Nie je preto vhodný pre ľudí, ktorí trávia väčšinu času mimo domu. Ležovisko je dobré mu pripraviť na kľudnom mieste bez prievanu, kde by mohol nerušene odpočívať.
Pracovné využitie: Tento psík nie je nijako pracovne využiteľný, je to typický spoločenský pes, ktorý svojou roztomilou povahou pôsobí antistresovo.
Pohyb: Boloňáčik sa uspokojí aj s menším množstvom pohybu, situácii sa dokáže prispôsobiť. Miluje však dlhé prechádzky a potrebuje sa aj voľne prebehnúť na čerstvom vzduchu.
Starostlivosť: Starostlivosť o jeho srsť je pomerne náročná. Tento pes nepĺzne, preto sa uvoľnená srsť musí vyčesávať. Je potrebné denné kartáčovanie a aspoň jedenkrát týždenne dôkladné prečesanie, ktoré však nesmie byť príliš silné, srsť by potom stratila svoje kučery. Občas je potrebné upraviť končeky srsti odborným zastrihnutím. Kúpanie psa šampónom je potrebné asi 3-4krát do roka, medzitým stačí sprchovať psa čistou vodou. U tohoto psa je nutné denné čistenie očí, pretože mu trochu viacej slzia. Okolie očí aj nos jemne omývajte bórovou vodou. Zvukovod sa musí udržovať v čistote a priechodný, nesmú v ňom byť žiadne uvoľnené chlpy. Pokiaľ chlpy medzi vankúšikmi na tlapkách prerastajú, je nutné ich zastrihnúť.
Strážne využitie: Boloňáčik nie je žiadny veľký strážca, ale vždy vám štekaním ohlási, pokiaľ sa za dverami pohybuje niekto cudzí.
Kynológia:
Najčastejšie choroby: inálny názov plemena: BologneseKrajina pôvodu: TalianskoDoba vzniku: StredovekPôvodné využitie: SpoločníkDnešné využitie: SpoločníkPriemerná dĺžka života: 13-15 rokovHmotnosť: 3-5 kgVýška: 25-30 cm HistóriaBolonský psík patrí do skupiny bišónov, čo je jedno z najstarších psích plemien. Neskôr sa bišóni začali deliť na maltezáčikov, bišóna, bolonského psíka, havanského psíka a levíčka, a každé z týchto plemien bolo šľachtené samostatne. Títo psíci bývali v minulosti chovaný predovšetkým bohatými, vznešenými dámami ako luxusný módny doplnok. Bolonský psík pochádza pravdepodobne z Talianska, jeho meno bolo odvodené od názvu talianskeho mesta Bologna. Jeho prvý písomný popis pochádza už z 13. storočia. Vznikol pravdepodobne krížením maltezáčika a trpasličieho pudla. Dnes sú najpočetnejšie chovy tohoto plemena vo Švajčiarsku a Taliansku, ale aj u nás si získava stále viac priaznivcov.TypyTento pes patrí do skupiny bišónov a môže byť zamieňaný napríklad za maltézskeho psíka alebo bišóna, ktorým je veľmi podobný. Je to však samostatné plemeno, ktoré sa samostatne vyvíja a má svoj zvláštny štandard.Všeobecný vzhľadBolonský psík je veľmi podobný maltezáčikovi, jeho telo je však celkove mohutnejšie a vyššie, a rozdielna je aj jeho srsť. Boloňáčikovu tvár oživujú guľaté, tmavé oči s živým, inteligentným výrazom a čierny nos. Uši sú polostojaté, vysoko nasadené, zvesené a dlhé s bohatou srsťou. Telo je kvadratické, s rovným chrbtom. Chvost je zatočený a hrdo nesený nad chrbtom.Srsť a farba srstiSrsť je pomerne dlhá a chumáčikovitá, pokrýva rovnomerne celé telo. Len na nose je srsť kratšia. Srsť nie je hladká ani kučeravá, má vločkovitú štruktúru a ľahko odstáva od tela. Farba srsti musí byť čisto biela.PovahaBoloňáčik má veľmi kľudnú povahu, je skôr vážny a zdržanlivý, ale vie byť aj veselý a bezprostredný. Je krehký a citlivý, ale taktiež hravý a inteligentný. Je tiež prítulný a ostražitý.Spoločenská charakteristikaSvojmu pánovi je bezmedzne oddaný, ale voči cudzím ľuďom je skôr nedôverčivý a odmietavý, je rozvážny pri nadväzovaní nových kontaktov. Boloňáčik je veľmi maznavý a nežný pes, je vynikajúcim spoločníkom aj pre osamelého človeka. Je tiež vhodný pre tých, ktorí nechcú mať doma príliš temperamentného psa. S ostatnými psami a domácimi zvieratami vychádza spravidla veľmi dobre.Vzťah k deťomDeti boloňáčik miluje a je vždy ochotný zúčastniť sa na ich hrách. Aj tak by ho deti nemali považovať za hračku, pretože je veľmi krehký a citlivý a neznesie hrubé zaobchádzanie.VýchovaJe dobre vychovávateľný, je inteligentný a rýchlo sa učí. Nie je to pes vhodný ku náročnejšiemu výcviku, ale výchova k poslušnosti je nutná, ako u každého iného plemena. Výchova by mala byť dôsledná, ale veľmi mierna.DržanieJe to ideálny pes pre chov v byte, ale potrebuje byť stále v kontakte sa svojim pánom a jeho rodinou. Nie je preto vhodný pre ľudí, ktorí trávia väčšinu času mimo domu. Ležovisko je dobré mu pripraviť na kľudnom mieste bez prievanu, kde by mohol nerušene odpočívať.Pracovné využitieTento psík nie je nijako pracovne využiteľný, je to typický spoločenský pes, ktorý svojou roztomilou povahou pôsobí antistresovo.PohybBoloňáčik sa uspokojí aj s menším množstvom pohybu, situácii sa dokáže prispôsobiť. Miluje však dlhé prechádzky a potrebuje sa aj voľne prebehnúť na čerstvom vzduchu.StarostlivosťStarostlivosť o jeho srsť je pomerne náročná. Tento pes nepĺzne, preto sa uvoľnená srsť musí vyčesávať. Je potrebné denné kartáčovanie a aspoň jedenkrát týždenne dôkladné prečesanie, ktoré však nesmie byť príliš silné, srsť by potom stratila svoje kučery. Občas je potrebné upraviť končeky srsti odborným zastrihnutím. Kúpanie psa šampónom je potrebné asi 3-4krát do roka, medzitým stačí sprchovať psa čistou vodou. U tohoto psa je nutné denné čistenie očí, pretože mu trochu viacej slzia. Okolie očí aj nos jemne omývajte bórovou vodou. Zvukovod sa musí udržovať v čistote a priechodný, nesmú v ňom byť žiadne uvoľnené chlpy. Pokiaľ chlpy medzi vankúšikmi na tlapkách prerastajú, je nutné ich zastrihnúť.Strážne využitieBoloňáčik nie je žiadny veľký strážca, ale vždy vám štekaním ohlási, pokiaľ sa za dverami pohybuje niekto cudzí.KynológiaAgility; aportovanie; fly-ball; flygility; obratnosť
Zvláštnosti plemena: Bolonský psík je veľmi citlivý a krehký, veľmi si váži toho, keď mu venujete mnoho pozornosti a dokáže za to byť veľmi vďačný. Tento pes potrebuje taktiež veľkú starostlivosť o svoju srsť, preto pokiaľ si nieste istí, že budete mať čas a chuť sa o jeho srsť starať, neobstarávajte si práve boloňáčika, ale zvoľte si iné plemeno, ktoré tak intenzívnu starostlivosť o srsť nepotrebuje.
Príprava na výstavu: Na výstavu je dobré psa pripravovať už v mladosti. Mal by sa naučiť výstavnému postoju a mal by sa vedieť dobre pohybovať na vodítku a byť dobre ovládateľný. Prvú výstavu je dobré absolvovať v úlohe pozorovateľa. Pes by si mal privyknúť na ruch a prítomnosť množstva ľudí a ďalších psov. Pretože na výstave rozhodca môže prezerať psovi aj chrup a semenníky, mal by psík byť pripravený aj na dotyky cudzieho človeka. Do výstavného kruhu musí byť pes predvedený v najlepšej kondícii a jeho srsť by mala byť perfektne upravená.
Výživa šteňaťa: Pre svoj správny vývoj potrebuje šteňa plnohodnotnú stravu obohatenú vitamínmi a minerálnymi látkami.
Výživa dospelého psa: Strava psa v dospelosti má vplyv na jeho zdravotný stav, na jeho kondíciu a taktiež na kvalitu jeho srsti, preto by malo byť vybrané kvalitné krmivo pre malé plemená, ktoré bude zodpovedať jeho potrebám a aktivite.
Výživa starého psa: V špecializovaných obchodoch možno dostať aj odľahčenú stravu pre staršie psy, ktorá plne odpovedá potrebám psa v tomto veku, keď pes už nie je príliš pohybovo aktívny a nepotrebuje taký prísun energie v potrave ako pes, ktorý sa veľa pohybuje.
Rady / doporučujeme: Bolonský psík bude oddaným a nežným priateľom každému človeku, ktorý mu venuje mnoho lásky a pozornosti. Odmení sa vám svojou prítulnosťou a jeho ochota sa s vami kedykoľvek pomaznať vám pomôže zabudnúť na vaše problémy a trápenia. dogspsy odporúča:Ak chcete vedieť viac o liečkbe chorôb psov,prečítajte si kapitolu zdravie psa.rady pre chovateľov:Pri nácviku povelu "Ľahni!" musí byť pes kľudný a uvolnený. Pes si nikdy neľahne, pokiaľ sa cíti ohrozený alebo má strach. Je to vrodený inštinkt, ktorý mu vraví, že niečo nemusí byť v poriadku, a možno že bude musieť utiecť, aby sa zachránil.


http://www.pejskar.cz/foto/clanky/resized/76-2-bolonsky-psik-bolognese.jpg

http://www.denajwen-bolognese.cz/images/bologn31.jpg

http://www.cokl.cz/public/Image/sekce-data-308/f8db186ef6f12a93ab3c0314f5c3cea9.jpg

Rodézsky ridgeback

12. září 2009 v 14:41 | Adminka |  R
Spoločenská charakteristika: Rhodésky ridgeback je celej svojej ľudskej rodine veľmi oddaný, pokiaľ je však dobre vychovaný. Najlepšie sa cíti v spoločnosti svojho pána a nemá rád samotu. Voči cudzím osobám sa chová spočiatku nedôverčivo. Pokiaľ je už v mladosti správne zoznamovaný s ostatnými psami, nebývajú neskôr problémy, pretože tieto psy sú veľmi družní. Tomuto plemenu sa nesmie v žiadnom prípade tolerovať akákoľvek agresivita voči ľuďom alebo iným zvieratám.
Originálny názov plemena: Rhodesian ridgeback
Krajina pôvodu: Južná Afrika
Doba vzniku: 16-17 storočie
Pôvodné využitie: Poľovačka
Dnešné využitie: Spoločenský pes
Priemerná dĺžka života: 12 rokov
Hmotnosť: 33 - 45 kg
Výška: 61 - 69 cm
História: História tohto plemena je veľmi dlhá. Podľa malieb, ktoré boli nájdené v hroboch faraónov možno usúdiť, že prvé psy s pre ridgebacky typickým obráteným pruhom srsti na chrbte, žili už 3000 rokov pred naším letopočtom v starom Egypte, odkiaľ sa s obyvateľmi kmeňa Khon-Khoinov, ktorí boli tiež nazývaní Hotentoti, dostali do južnej Afriky. Psy, ktoré vlastnili Khon-Khoinovia boli využívaní na poľovačky levov a leopardov. Niektoré z týchto psov mali na chrbte obrátený pruh srsti, a tieto požívali zvláštnu úctu, pretože boli považované za obzvlášť lovecky zdatné. V roku1875 reverend Charles Helm priviezol do dnešnej Zimbabwe dve feny typu chrta, ktoré boli nakryté týmito loveckými psami. Potomkovia týchto psov sa potom stali zakladateľmi plemena rhodésky ridgeback tak, ako ho poznáme dnes. Výber psov potom spočíval jednak z prítomnosti pruhu obrátenej srsti na chrbte, tzv. ridge, ale tiež bol kladený dôraz na nebojácnosť, vytrvalosť a lovecké schopnosti. Na výstave bol po prvýkrát rhodésky ridgeback predvedený v roku 1918 v Bulawayi. V roku 1926 bol juhoafrickým Kennel Union prijatý jeho plemenný štandard, ktorý bol prijatý také Kennel Clubom, v ktorom bol rhodésky ridgeback uznaný v roku 1928. Na poľovačky sa dnes už tak často nepoužíva, slúži človeku skôr ako strážca a spoločník.
Typy: Rodézsky ridgeback je typovo rôznorodý vďaka kríženiu pôvodného domorodého psa s viacerými európskymi plemenami (od rýchlych ľahkých chrtov až po ťažkého mastifa, dogy, bloodhaunda). Preto dnes môžete stretnúť ridgebacka ľahšieho i ťažšieho typu. Každopádne však platí, že ridgeback bol vyšlachtený k prekonávaniu dlhých vzdialenosti, k mrštnosti a k obratnosti pri love. Preto si nezávisle na type musí zachovať tieto vlastnosti. Ridgebaci sú na celom svete známe ako elegantné psy športového vzhľadu. skôr chrta.
Všeobecný vzhľad: Najcharakteristickejším znakom rhodéskeho ridgebacka je pruh opačne rastúcej srsti na chrbte, ktorý je nazývaný ridge. Tiahne sa od kohútika až po hrboly panvových kostí. Celkovo je ridgeback silný, svalnatý pes vyváženého vzhľadu s medzi ušami širokou lebkou a hlbokým, dlhým ňufákom. Podľa farby srsti má tento pes nos čierny alebo hnedý, s farbou nosu je viazaná i farba guľatých, jasných očí, pes s tmavým nosom má oči tmavej farby a u psa s hnedým nosom je farba očí jantárová. Uši sú nasadené vysoko, majú strednú veľkosť a zužujú sa do zaoblenej špičky. Nesené sú tesne priľahlé k hlave. Telo je kompaktné, s nepríliš širokým, ale hlbokým hrudníkom, silným chrbtom a silnými, dobre osvalenými bedrami. Chvost je pri koreni silný, postupne sa zužuje do špičky. Nesený je mierne nahor do oblúka, nikdy však zakrútený alebo veselo nesený.
Srsť a farba srsti: Srsť je krátka, hustá, na dotyk hladká a lesklá. Sfarbenie srsti môže byť v rôznych odtieňoch od svetlo pšeničnej až po červeno pšeničnú. Na hrudi a na prstoch sú prípustné malé biele škvrny. Okolie ňufáku a uši môžu byť tmavšej farby než zbytok tela.
Povaha: Tento pes má veľmi silnú vôľu, a tiež dobre vyvinutý svorkový pud. Je to inteligentný, citlivý pes, voči rodine je veľký ochranca. Pri správnej výchove je to veľmi láskavý a oddaný spoločník.
Spoločenská charakteristika: Rhodésky ridgeback je celej svojej ľudskej rodine veľmi oddaný, pokiaľ je však dobre vychovaný. Najlepšie sa cíti v spoločnosti svojho pána a nemá rád samotu. Voči cudzím osobám sa chová spočiatku nedôverčivo. Pokiaľ je už v mladosti správne zoznamovaný s ostatnými psami, nebývajú neskôr problémy, pretože tieto psy sú veľmi družní. Tomuto plemenu sa nesmie v žiadnom prípade tolerovať akákoľvek agresivita voči ľuďom alebo iným zvieratám.
Vzťah k deťom: Dobrý vzťah k deťom je založený na správnej výchove psa. Je však potrebné viesť takisto deti k tomu, aby sa k tomuto psovi chovali dobre. Pri divokých detských hrách, u ktorých je pes prítomný, je potrebný dohľad dospelej osoby.
Výchova: Vychovávať tohto psa je potrebné už od šteňaťa. Vo výchove je nutná dôslednosť, trpezlivosť a citlivosť. V každom prípade musí tento pes hneď na začiatku pochopiť, kto je v jeho svorke vodca. Pokiaľ nezvládnete výchovu, a pes prevezme v rodine dominantnú rolu, môžu nastať veľké problémy. V dobe dospievania je veľmi dôležitý neustály kontakt s majiteľom. Pokiaľ sa vám zdá, že na zvládnutí povahy a výchovu rhodéskeho ridgebacka nestačíte, nehanbite sa obrátiť na odborníka.
Držanie: Vychovávať tohto psa je potrebné už od šteňaťa. Vo výchove je nutná dôslednosť, trpezlivosť a citlivosť. V každom prípade musí tento pes hneď na začiatku pochopiť, kto je v jeho svorke vodca. Pokiaľ nezvládnete výchovu, a pes prevezme v rodine dominantnú rolu, môžu nastať veľké problémy. V dobe dospievania je veľmi dôležitý neustály kontakt s majiteľom. Pokiaľ sa vám zdá, že na zvládnutí povahy a výchovu rhodéskeho ridgebacka nestačíte, nehanbite sa obrátiť na odborníka. Ridgeback v žiadnom prípade nepatrí do kotca! Je veľmi dôležité, aby sme tohto psa prijali za člena rodiny. V opačnom prípade sa jeho výnimočná povaha - prednosť, ktorou disponuje - navždy vytratí.
Pracovné využitie: Rhodésky ridgeback je v FCI zaradený medzi skupinu sliedičov, a mnoho týchto psov má dnes za sebou poľovné skúšky s výborným výsledkom. Niektorí jedinci vykonali i záchranárske skúšky, a v poslednom čase sa jedná o masovejšie zaradenie týchto psov do záchranárskeho výcviku.
Pohyb: Toto plemeno je veľmi aktívne a potrebuje mnoho pohybu, avšak s ohľadom na vek. U mladého psa je potrebné dbať o to, aby neboli príliš zaťažované jeho ešte sa vyvíjajúce kĺby. K udržaniu kondície je možné zúčastniť sa s týmto psom i rôznych psích športov, ktoré sú pre psa zároveň i zábavou.
Starostlivosť: Starostlivosť o srsť rhodéskeho ridgebacka nie je príliš náročná. Vhodné je niekoľkominútové denné vykefovanie, ku ktorému použite kefu z prírodných materiálov alebo rukavicu. Kefovanie vedie k stimulácii prirodzeného premastenia srsti, ktoré jej dodá lesk a krásny, zdravý vzhľad. Kúpanie nie je nutné príliš často, pokiaľ je však potrebné, je nevyhnutné použiť iba prípravky, ktoré sú určené špeciálne pre psov. Je tiež potrebné dbať na čistotu uší, ktoré opatrne vytierajte navlhčenou špongiou alebo môžete použiť špeciálne prípravky, ktoré sú k dispozícii napríklad vo veterinárnej ordinácii. pazúriky psa udržujte krátke.
Strážne využitie: Tento pes je voči svojej rodine prirodzene veľký ochranca, nepotrebuje zvláštny výcvik obrany.
Kynológia: Agility; coursing; lov
Najčastejšie choroby: Dermoid sínus, ktorý skúsený chovateľ dokáže odhaliť tesne po pôrode. Inak je ridgeback ako jeden z mála posledných prírodných plemien celkovo zdravý pes. Vďaka veľmi príslej selekcii riadeného chovu na Slovensku sa na ridgebacka dnes vzťahujú iba bežné civilizačné choroby. Veľkým problémom sú práve nekontrolované kríženia bezpapierových jedincov, kde sa navzájom pária tí, ktorých rodicia pre rôzne choroby nemohli byt zaradení do chovu.
Zvláštnosti plemena: Najzvláštnejší na tomto plemene je zvláštny poznávací znak, tzv. ridge. Je to hrebeň srsti na chrbte, kde srsť rastie opačným smerom, teda k hlave. Hore sa chlpy otáčajú a rastú opäť normálnym smerom. Na vrchu ridge sú dva víry v srsti, nazývané korunky. Šteňa sa môže narodiť i s niekoľkými korunkami na ridgi, ktoré niekedy neležia proti sebe. Niektoré šteňatá sa tiež rodia úplne bez ridge, ten však už neskôr nenarastá. Správne by mali byť na ridgi dve korunky, ktoré sú uložené oproti sebe.
Príprava na výstavu: Na výstavu by mal byť pes predvedený vo vrcholovej kondícii, chrup by mal byť bez zubného kameňa, ten by mal byť odstránený už pred výstavou, uši by mali byť čisté a pazúriky krátke. Čistá by mala byť i srsť psa. Pes sa predvádza jednak v pohybe vo výstavnom kruhu, ktorý by mal byť ladný, a pes by mal byť na vodítku dobre ovládateľný, a v kľude, kedy by mal pes perfektne stáť vo výstavnom postoji. Výstavnému postoju i ovládateľnosti v pohybe by mal pes navyknúť už v mladosti. Na výstave je takisto hodnotené dobré chovanie psa, ktorý by mal byť pripravený na ruch, ktorý tu panuje, na prítomnosť mnohých ďalších ľudí a psov a v neposlednom rade na dotyky rozhodcu, ktorý kontroluje chrup a psom semenníky.
Výživa šteňaťa: Po príchode do nového prostredia by šteňa malo byť kŕmené aspoň pár dní stravou, na ktorú bolo zvyknuté od chovateľa. Prechod na novú stravu by potom mal byť pozvoľný. U šteniat rhodéskeho ridgebacka je potrebné dbať na plynulú rýchlosť rastu, preto im môže škodiť potrava s vysokým podielom bielkovín. Renomovaní výrobcovia krmív sa špecializujú i na krmivá pre šteňatá, ktoré plne zabezpečia ich potrebu živín pri raste. K týmto krmivám je nežiadúce pridávať akékoľvek doplnky, pretože by sa narušila ich rovnováha, a mohli by nastať rastové problémy. U tohto plemena sú doporučované nízkoproteinové, vyvážené krmivá.
Výživa dospelého psa: Pokiaľ pes prestane rásť, je považovaný za dospelého. U rhodéskeho ridgebacka je vhodné znížiť dávky krmiva asi v 18. mesiacoch, dospieva však asi v dvoch až dvoch a pol rokoch. Toto plemeno nie je príliš náročné na výživu, dospelí psy potrebujú asi polovicu kŕmnej dávky, ktorá je pre túto hmotnosť psa uvádzaná na obaloch krmív. Ich problémom je nadváha, preto je dobré sa o výžive ridgebacka poradiť s odborníkom.
Výživa starého psa: Psom sa v neskoršom veku mení látková výmena, vykazujú menšiu pohybovú aktivitu a viacej spí. Tomu je nutné prispôsobiť i zloženie potravy. Vhodné je tiež rozdeliť psovi dennú kŕmnu dávku na niekoľko menších dávok, uľahčí mu to trávenie. Každému starnúcemu psovi vyhovuje niečo iného, niekedy je to odľahčené krmivo pre seniorov, inokedy krmivo pre šteňatá alebo zvláštne, veľmi kvalitné diéty.
Rady / doporučujeme: Venujte maximálne úsilie výchove tohto zvláštneho, ušľachtilého psa, len tak sa z neho stane váš oddaný priateľ, dokonalý spoločník a húževnatý strážca. Prejavte mu svoju priazeň a lásku, pretože on túži po celý život stáť po vašom boku.


http://www.cz-pes.cz/inzerce/t2446241223811115.jpg

http://www.maxcanin.cz/foto_inz/zyra_rey.jpg



Francúzsky buldoček

12. září 2009 v 14:36 | Adminka |  F
Spoločenská charakteristika: Svojmu pánovi je veľmi oddaný a doprevádza ho na každom kroku. Pokiaľ sa jeho pán zaujíma o niekoho iného, môže prejaviť žiarlivosť. Miluje celú rodinu, a je veľmi spoločenský aj k cudzím ľuďom. K ostatným psom sa môže francúzsky buldoček chovať trochu dominantne, pokiaľ však odmalička vyrastá s ostatnými domácimi zvieratami, nebývajú problémy.
Originálny názov plemena: Bouledogue Francais
Krajina pôvodu: Francúzsko
Doba vzniku: 19. storočie
Pôvodné využitie: Potkaniar
Dnešné využitie: Spoločník
Priemerná dĺžka života: 11-12 rokov
Hmotnosť: 10-13 kg
Výška: 30,5-31,5 cm
História: Aj keď toto plemeno, ak ho poznáme dnes, pochádza z Francúzska, svojich predkov má v Anglicku. Pravdepodobne je potomkom anglického buldoga. Do Francúzska sa dostal s chudobnými robotníkmi, ktorí tu hľadali prácu, a usadili sa v okolí Paríža. Pôvodne tento pes robil spoločnosť drobným remeselníkom, obľúbený bol u mäsiarov, tkáčov a kočišov, a bol využívaný ku ničeniu hlodavcov v robotníckych štvrtiach, kde títo ľudia žili. V druhej polovici 19. storočia bol krížený s inými plemenami, pravdepodobne s niektorými teriérmi, ale aj francúzskymi dogami. O tomto šľachtení však neexistujú žiadne záznamy. Vďaka svojej povahe a zaujímavému vzhľadu sa tento pes stal skoro obľúbeným spoločníkom aj ľudí z vyšších kruhov. Prvá plemenná kniha francúzskeho buldočka je datovaná rokom 1885, ako samostatné plemeno bol uznaný v roku 1898, keď bol taktiež stanovený jeho prvý chovný štandard, ktorý bol počas neskorších rokov ešte niekoľkokrát upravovaný.
Typy: Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších varietach.
Všeobecný vzhľad: Francúzsky buldoček je malý, silný, zavalitý pes, trochu groteskného vzhľadu. Jeho hlava je široká, štvorcová s krátkym, širokým nosom. Oči sú položené nízko, sú veľké, guľaté a majú tmavú farbu. Netopierie uši sú nasadené vysoko, sú široké, vzpriamené a na vrcholku zaoblené. Silné telo s krátkymi končatinami má široký, sudovitý hrudník, široký, svalnatý chrbát a krátke, zavalité bedrá. Chvost je krátky, je nasadený aj nesený nízko, a je zatočený alebo prirodzene zlomený.
Srsť a farba srsti: Srsť je na celom tele krátka, priliehajúca, lesklá a jemná. Sfarbenie srsti môže byť čierne, červeno žíhané alebo biele, so žíhanými znakmi. Povolená je taktiež biela farba, ktorá je však pomerne vzácna, a tieto psy musia mať čierno sfarbené okraje viečok a riasy.
Povaha: Francúzsky buldoček je milý a príjemný spoločník, je veľmi inteligentný a citlivý. Je hravý a má zmysel pre humor. Niekedy môže byť však taktiež trochu tvrdohlavý a búrlivý.
Spoločenská charakteristika: Svojmu pánovi je veľmi oddaný a doprevádza ho na každom kroku. Pokiaľ sa jeho pán zaujíma o niekoho iného, môže prejaviť žiarlivosť. Miluje celú rodinu, a je veľmi spoločenský aj k cudzím ľuďom. K ostatným psom sa môže francúzsky buldoček chovať trochu dominantne, pokiaľ však odmalička vyrastá s ostatnými domácimi zvieratami, nebývajú problémy.
Vzťah k deťom: Výborne si rozumie aj s deťmi, je k nim veľmi nežný a znášanlivý, rád sa zúčastňuje ich hier. Vyžaduje však jemné zaobchádzanie, aj malá hrubosť ho rozladí a dokáže mu pokaziť inak veselú náladu. Deti by však mali byť k psovi tolerantné a rešpektovať ho. Nikdy by pes nemal slúžiť ako detská hračka.
Výchova: Výchova francúzskeho buldočka nie je zložitá, je veľmi inteligentný a rád sa učí, musí byť ale dôsledná, pretože musíme počítať s jeho tvrdohlavosťou. Francúzsky buldoček je veľmi citlivý na tón hlasu, preto nie je potrebné používať žiadne tvrdé tresty.
Držanie: Je to veľmi spoločenský pes, ktorý miluje ľudí a rád sa pohybuje v ich blízkosti, preto je vhodné chovať ho v byte a venovať mu dostatok pozornosti. Je ideálny aj pre malý mestský byt, pretože nepotrebuje ku svojmu životu veľký priestor. Rozhodujúca je pre neho prítomnosť láskyplného pána, ktorému je celý život oddaný.
Pracovné využitie: V súčasnosti je francúzsky buldoček považovaný za spoločenského psa a k žiadnej práci sa nevyužíva.
Pohyb: Tento pes nie je príliš náročný na pohyb, stačia mu tri krátke prechádzky denne, ale je dobré nechať ho voľne prebehnúť. Aj keď tak nevyzerá, je veľmi aktívny a dokáže sa aj veľmi rýchlo pohybovať.
Starostlivosť: Jeho srsť nevyžaduje veľkú pozornosť, stačí občasné otieranie vlhkou handričkou a kartáčovanie. Pozornosť venujeme skôr očiam a nosu, ktoré vyžadujú častejšie čistenie, a taktiež kožným záhybom na tvári. Tento pes zle znáša slnečnú žiaru, preto by v horúcich dňoch nemal príliš dlho zostávať vonku. Ak vonku zmokne, je nevyhnutné ho ihneď po príchode domov osušiť. Francúzsky buldoček má sklon k priberaniu, preto by sa nemal prekrmovať.
Strážne využitie:
Kynológia: doček dogspsyOriginálny názov plemena: Bouledogue FrancaisKrajina pôvodu: FrancúzskoDoba vzniku: 19. storočiePôvodné využitie: PotkaniarDnešné využitie: SpoločníkPriemerná dĺžka života: 11-12 rokovHmotnosť: 10-13 kgVýška: 30,5-31,5 cm HistóriaAj keď toto plemeno, ak ho poznáme dnes, pochádza z Francúzska, svojich predkov má v Anglicku. Pravdepodobne je potomkom anglického buldoga. Do Francúzska sa dostal s chudobnými robotníkmi, ktorí tu hľadali prácu, a usadili sa v okolí Paríža. Pôvodne tento pes robil spoločnosť drobným remeselníkom, obľúbený bol u mäsiarov, tkáčov a kočišov, a bol využívaný ku ničeniu hlodavcov v robotníckych štvrtiach, kde títo ľudia žili. V druhej polovici 19. storočia bol krížený s inými plemenami, pravdepodobne s niektorými teriérmi, ale aj francúzskymi dogami. O tomto šľachtení však neexistujú žiadne záznamy. Vďaka svojej povahe a zaujímavému vzhľadu sa tento pes stal skoro obľúbeným spoločníkom aj ľudí z vyšších kruhov. Prvá plemenná kniha francúzskeho buldočka je datovaná rokom 1885, ako samostatné plemeno bol uznaný v roku 1898, keď bol taktiež stanovený jeho prvý chovný štandard, ktorý bol počas neskorších rokov ešte niekoľkokrát upravovaný.TypyToto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších varietach.Všeobecný vzhľadFrancúzsky buldoček je malý, silný, zavalitý pes, trochu groteskného vzhľadu. Jeho hlava je široká, štvorcová s krátkym, širokým nosom. Oči sú položené nízko, sú veľké, guľaté a majú tmavú farbu. Netopierie uši sú nasadené vysoko, sú široké, vzpriamené a na vrcholku zaoblené. Silné telo s krátkymi končatinami má široký, sudovitý hrudník, široký, svalnatý chrbát a krátke, zavalité bedrá. Chvost je krátky, je nasadený aj nesený nízko, a je zatočený alebo prirodzene zlomený.Srsť a farba srstiSrsť je na celom tele krátka, priliehajúca, lesklá a jemná. Sfarbenie srsti môže byť čierne, červeno žíhané alebo biele, so žíhanými znakmi. Povolená je taktiež biela farba, ktorá je však pomerne vzácna, a tieto psy musia mať čierno sfarbené okraje viečok a riasy.PovahaFrancúzsky buldoček je milý a príjemný spoločník, je veľmi inteligentný a citlivý. Je hravý a má zmysel pre humor. Niekedy môže byť však taktiež trochu tvrdohlavý a búrlivý.Spoločenská charakteristikaSvojmu pánovi je veľmi oddaný a doprevádza ho na každom kroku. Pokiaľ sa jeho pán zaujíma o niekoho iného, môže prejaviť žiarlivosť. Miluje celú rodinu, a je veľmi spoločenský aj k cudzím ľuďom. K ostatným psom sa môže francúzsky buldoček chovať trochu dominantne, pokiaľ však odmalička vyrastá s ostatnými domácimi zvieratami, nebývajú problémy.Vzťah k deťomVýborne si rozumie aj s deťmi, je k nim veľmi nežný a znášanlivý, rád sa zúčastňuje ich hier. Vyžaduje však jemné zaobchádzanie, aj malá hrubosť ho rozladí a dokáže mu pokaziť inak veselú náladu. Deti by však mali byť k psovi tolerantné a rešpektovať ho. Nikdy by pes nemal slúžiť ako detská hračka.VýchovaVýchova francúzskeho buldočka nie je zložitá, je veľmi inteligentný a rád sa učí, musí byť ale dôsledná, pretože musíme počítať s jeho tvrdohlavosťou. Francúzsky buldoček je veľmi citlivý na tón hlasu, preto nie je potrebné používať žiadne tvrdé tresty.DržanieJe to veľmi spoločenský pes, ktorý miluje ľudí a rád sa pohybuje v ich blízkosti, preto je vhodné chovať ho v byte a venovať mu dostatok pozornosti. Je ideálny aj pre malý mestský byt, pretože nepotrebuje ku svojmu životu veľký priestor. Rozhodujúca je pre neho prítomnosť láskyplného pána, ktorému je celý život oddaný.Pracovné využitieV súčasnosti je francúzsky buldoček považovaný za spoločenského psa a k žiadnej práci sa nevyužíva.PohybTento pes nie je príliš náročný na pohyb, stačia mu tri krátke prechádzky denne, ale je dobré nechať ho voľne prebehnúť. Aj keď tak nevyzerá, je veľmi aktívny a dokáže sa aj veľmi rýchlo pohybovať.StarostlivosťJeho srsť nevyžaduje veľkú pozornosť, stačí občasné otieranie vlhkou handričkou a kartáčovanie. Pozornosť venujeme skôr očiam a nosu, ktoré vyžadujú častejšie čistenie, a taktiež kožným záhybom na tvári. Tento pes zle znáša slnečnú žiaru, preto by v horúcich dňoch nemal príliš dlho zostávať vonku. Ak vonku zmokne, je nevyhnutné ho ihneď po príchode domov osušiť. Francúzsky buldoček má sklon k priberaniu, preto by sa nemal prekrmovať.Strážne využitieFrancúzsky buldoček je výborný strážca, aj keď nie je príliš uštekaný. Pokiaľ cíti, že je jeho pánovi ubližované, dokáže sa veľmi razantne postaviť na jeho obranu.
Najčastejšie choroby: Problémy pri pôrode; ťažkosti s dýchaním v horúcom počasí
Zvláštnosti plemena: Chov francúzskeho buldočka vyžaduje mnoho skúseností a nepatrí do rúk úplného začiatočníka. Pôrody väčšinou nemávajú hladký priebeh, príčinou komplikácií býva veľká hlava rodiacich sa šteniat. U tohoto plemena pomerne často prebieha pôrod cisárskym rezom, preto by mal byť vždy prítomný odborník. Fenka by mala rodiť v mladom veku, pokiaľ sú pôrodné cesty pružné. Na krytie by mal byť vybraný pes, ktorý sa k fenke hodí veľkosťou. Pôrodným komplikáciám možno predchádzať tým, že fenke doprajeme dostatok pohybu a časté vychádzky.
Príprava na výstavu: Na výstavu by mal byť pes predvedený vo vrcholnej kondícii, chrup by mal byť bez zubného kameňa, ten by mal byť odstránený už pred výstavou, uši by mali byť čisté a pazúriky krátke. Čistá by mala byť aj srsť psa. Pes sa predvádza jednak v pohybe vo výstavnom kruhu, ktorý by mal byť ladný, a pes by mal byť na vodítku dobre ovládateľný, a v kľude, keď by mal pes perfektne stáť vo výstavnom postoji. Výstavnému postoju aj ovládateľnosti v pohybe by mal pes navyknúť už v mladosti. Na výstave je taktiež hodnotené dobré chovanie sa psa, ktorý by mal byť pripravený na ruch, ktorý tu panuje, na prítomnosť mnohých ďalších ľudí a psov a v neposlednej rade na dotyky rozhodcu, ktorý kontroluje chrup a psom semenníky.
Výživa šteňaťa: Pre správny vývoj kostry a svalstva je u šteňaťa veľmi dôležité dbať na podávanie správnej, vyváženej potravy, ktorá by mala obsahovať aj minerálne látky a vitamíny.
Výživa dospelého psa: Krmivo pre psa v aktívnom veku je nutné vyberať podľa potrieb psa, to znamená, že pohybovo aktívny pes potrebuje krmivo s vyššou energetickou hodnotou než pes, ktorý nemá príliš pohybu. Správna voľba krmiva je dôležitá pre zdravie a kondíciu psa. Francúzsky buldoček má sklony k obezite, preto by mal byť príjem potravy kontrolovaný.
Výživa starého psa: Starý pes nevydáva príliš energie pohybom, preto jej príjem v potrave by mal byť taktiež obmedzený. V tomto veku možno pozvoľna prejsť na odľahčenú stravu pre psích seniorov, ktorá obsahuje všetky zložky potrebné pre psa v staršom veku a nepodporuje psa v priberaní na váhe.
Rady / doporučujeme: Francúzsky buldoček je ideálnym spoločníkom do mestského bytu. Jeho zaobstaraním získate inteligentného, sympatického priateľa, a ak mu venujete dostatok lásky a pozornosti, ktorú od vás vyžaduje, bude vám nežným, oddaným a veselým maznáčikom.


http://www.kosicko.sk/images/big/1/2009_8_9_wmtyl2.jpg

http://www.slando.sk/photos/live/85/13201985_2_F.jpg

http://slovenskainzercia.sk/x-sk/inz/1103/1103684-francuzsky-buldocek-steniatka-2.jpg


West Highland White Teriér

12. září 2009 v 14:29 | Adminka |  W
Spoločenská charakteristika: Westík sa chová priateľsky a srdečne ku všetkým členom svojej ľudskej rodiny. K vítaným návštevám sa chová tiež veľmi priateľsky a s náklonnosťou. Voči ostatným psom sa môže chovať trochu dominantne, nezľakne sa ani väčších protivníkov, napriek tomu však nevyvoláva konflikty. S ostatnými domácimi zvieratami vychádza väčšinou dobre, nesmieme však zabúdať na jeho poľovnícky pôvod, a pri stretnutí s malými domácimi zvieratami je nevyhnutná veľká opatrnosť.
Originálny názov plemena: West highland white terrier
Krajina pôvodu: Veľká Británia
Doba vzniku: 19. storočie
Pôvodné využitie: Lov škodnej
Dnešné využitie: Spoločník
Priemerná dĺžka života: 14 rokov
Hmotnosť: 7-9 kg
Výška: 28 cm
História: West highland white teriér je blízkym príbuzným kernteriéra. Ten slúžil ako poľovný pes pri hone na jazvece, líšky, vydry a inú škodnú. V minulosti sa kernteriérovi občas narodili biele šteňatá, ktoré boli utracované, pretože boli považované za slabé a nevhodné ku práci. Až v 19. storočí sa chovu bielych teriérov začal venovať sir Malcolm, keď na poľovačke nešťastnou náhodou postrelil svojho obľúbeného psa, ktorého farba srsti splývala s farbou lesného porastu. Aby psa lepšie poznal v neprehľadnom teréne, rozhodol sa ponechávať si v chove práve biele šteňatá. Tieto potom krížil s ďalšími bielymi psami z okolia. Veľmi známym sa stal westík vďaka reklame na škótsku whisky Black & White, kde účinkoval spolu so škótskym teriérom.
Typy: Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych iných varietach.
Všeobecný vzhľad: Westík má silne stavanú kostru a hlboký hrudník. Silne osrstená hlava zviera s telom pravý uhol. Oči sú stredne veľké, musia byť čo najtmavšie, až čiernej farby. Uši sa ostro zužujú do špičky a sú malé. Telo je kompaktné a silné, s rovným chrbtom a širokými, silnými bedrami. Chvost je dlhý 13-15 cm, rovný, má byť nesený veselo a energicky, ale nesmie byť preklopený na chrbát. V žiadnom prípade sa nesmie kupírovať.
Srsť a farba srsti: Srsť je dvojitá, je zložená z asi 5 cm dlhej, hrubej krycej srsti a krátkej, mäkkej a veľmi hustej podsady. Farba srsti musí byť biela. Chybou je príliš mäkká, vlnená alebo kučeravá srsť.
Povaha: Je to sebavedomý, veselý pes, je bdelý a statočný, ale nie je zbytočne uštekaný. Je priateľský a nikdy nie je nudný. Má rád vzrušenie a je roztopašný. Je to však tiež pravý tvrdohlavý teriér.
Spoločenská charakteristika: Westík sa chová priateľsky a srdečne ku všetkým členom svojej ľudskej rodiny. K vítaným návštevám sa chová tiež veľmi priateľsky a s náklonnosťou. Voči ostatným psom sa môže chovať trochu dominantne, nezľakne sa ani väčších protivníkov, napriek tomu však nevyvoláva konflikty. S ostatnými domácimi zvieratami vychádza väčšinou dobre, nesmieme však zabúdať na jeho poľovnícky pôvod, a pri stretnutí s malými domácimi zvieratami je nevyhnutná veľká opatrnosť.
Vzťah k deťom: Miluje deti, a je vždy pripravený ku hre. Je pre nich ideálnym spoločníkom a spoluhráčom, rád behá a šantí s nimi. Deti by si však mali uvedomiť, že pes nie je hračka a rešpektovať jeho potreby.
Výchova: Výchova tohoto psa musí začať hneď od šteňaťa. Musí nad sebou cítiť pevnú ruku dominantného pána, inak vyrastie na neposlušného psa, ktorý si robí, čo chce. Dobre pozná, u koho si svoju tvrdohlavosť môže presadiť, a kto mu ju nebude tolerovať. Najdôležitejšie je pre neho udržovanie čistoty, a mal by si osvojiť aj správnu chôdzu na vodítku, povely "sadni" a "fuj" a tiež by mal vedieť prísť na zavolanie, čiže na povel "ku mne".
Držanie: Westík je typický rodinný bytový pes. Najvhodnejší pre tohoto psa je pelech, ktorý pripomína dúpä, a je krytý zo všetkých strán. Musí byť však dostatočne veľký, aby sa v ňom pes mohol pohodlne natiahnuť. Dvierka pelechu je dobré nechávať otvorené, aby pes mohol byť v kontakte sa svojou ľudskou rodinou. Nezabudnite psíkovi zaobstarať rôzne hračky, ako napríklad žuvačky z byvolej kože alebo gumové krúžky a loptičky.
Pracovné využitie: Dnes je westík využívaný len ako spoločník človeka, a nemá teda žiadne pracovné využitie.
Pohyb: Westík má veľké potešenie z pohybu, a potrebuje ho skutočne dostatok. Vydrží aj dlhé vychádzky alebo jogging. Pretože rád plní zadané úlohy, je dobré zapojiť ho do niektorého psieho športu.
Starostlivosť: Westíkovi je potrebné venovať tiež dostatok starostlivosti. Jeho tvrdá srsť by sa nemala príliš často kúpať, ale vyžaduje denné kartáčovanie a každé tri mesiace musí byť odborne trimovaná. Chlpy medzi vankúšikmi na tlapkách by mali byť skracované tak, aby neprečnievali. Pazúriky psa sa musia udržovať krátke. Občas je nutné prehliadnuť zuby, či sa nevytvoril zubný kameň. Zvukovod je nutné udržovať čistý a voľný, každé 3 mesiace je potrebné vytrhať chlpy, ktoré vyrastajú z ušnice.
Strážne využitie: Westík má všetky vlastnosti strážneho psa a ohlási všetky neznáme zvuky, pre svoju veľkosť však nikdy nebude skutočným strážcom.
Kynológia: Agility; fly-ball; coursing
Najčastejšie choroby: Aujeszkého nemoc; craniomandibulárna osteopatia; zelený zákal; luxácia jabĺčka; atopia; trieslová prietrž; Legg-perthesova choroba; keratokonjuktivitis sicca
Zvláštnosti plemena: West highland white teriér je tvrdohlavý pes, ktorý potrebuje dôslednú výchovu. Niektorí jedinci môžu byť agresívne, pretože niektorí chovatelia pri chovnom výbere málo dbajú na povahovo silných psov. Pokiaľ si chcete tohto psíka zaobstarať, musíte starostlivo uvážiť, v ktorej chovateľskej stanici ho kúpite. Vzhľadom k tomu, že westík je módnym psom, niektorí chovatelia môžu svoj chov zamerať skôr na zisk, a produkovať psov, ktorí nie sú typickí ani vzhľadom, ani povahou, preto je nutné dbať na starostlivý výber chovateľa.
Príprava na výstavu: Príprava na výstavu by mala začať už vo šteňacom veku. Pes by si mal navyknúť na každodennú starostlivosť o srsť a naučiť sa stáť vo výstavnom postoji. Pes by mal navyknúť na atmosféru výstavy, čiže na ruch a dianie okolo neho. Večer pred výstavou je dobré psa osprchovať a vlhkú srsť posypať kriedovým púdrom, aby sa srsť vybielila, v deň výstavy potom kriedu dôkladne vykartáčujte. Na výstave by mal pes byť v dobrej kondícii, a trimovanie srsti by malo byť perfektné, výstavný pes by mal byť trimovaný každých 14 dní, aby vyzeral prirodzene.
Výživa šteňaťa: Ku správnemu vývoju a rastu šteňaťa je potrebné vyvážené krmivo, obsahujúce aj vitamíny a minerálne látky.
Výživa dospelého psa: Spotreba potravy je u každého westíka iná, závisí na veku a aktivite psa.
Výživa starého psa: Starší pes už nemá toľko pohybu a už mu horšie fungujú črevá, obličky a pečeň, potrebuje teda stravu bohatú na uhľohydráty, ktorá je lepšie stráviteľná. Dostať špeciálne krmivo pre seniorov, ktoré obsahuje všetky dôležité zložky výživy.
Rady / doporučujeme: Pokiaľ westíkovi venujete dostatok lásky, starostlivosti a pozornosti, bude vám prítulným priateľom a vašim deťom veselým kamarátom a spoločníkom pri hrách. Vstúpiť do CHATu eFauna odporúča:Chcete poradiť, aké krmivo je najlepšie pre vášho psa? Navštivte časť nazvanú "výživa psa".Už ste to počuli ?:Kožné ochorenia, ako sú ekzémy či zápaly kože postihujú mnoho psov. Časté kúpanie psom kožu vysušuje a problémy sa tým len zhoršujú. Kožné ochorenia môžu spôsobovať alergie, či už je to reakcia na niektorý druh potravín alebo alergény v ovzduší či niektoré látky, ktoré sa objavujú v okolí pohybu psa. Pri návšteve veterinárneho lekára zistite, či by nebolo vhodné u vášho psa skúsiť homeopatickú liečbu.


http://www.terier.sk/images/big/1/2009_1_11_wvc3vg.jpg

http://img2.flog.pravda.sk/7nw/tqA_41167_m.jpg

http://www.westikstenata.com/westik%20s%20mickem.jpg

Nemecký ovčiak

12. září 2009 v 14:23 | Adminka |  N

Spoločenská charakteristika: Svojmu pánovi a jeho rodine je nemecký ovčiak veľmi oddaný a verný, celej rodine je výborným priateľom. Ku známym ľuďom je taktiež veľmi priateľský, k ľuďom cudzím však býva nedôverčivý. Pri správnej výchove a dobrom zoznámení nebývajú problémy ani s inými domácimi zvieratami, ani pri stretnutí s ostatnými psami. V styku so psami sa prejavuje jeho hravosť, rád sa s nimi priatelí a komunikuje.
Originálny názov plemena: Deutscher schäferhund
Krajina pôvodu: Nemecko
Doba vzniku: 19. storočie
Pôvodné využitie: Ovčiarsky pes
Dnešné využitie: Služobný pes, spoločník, sprievodca telesne postihnutých
Priemerná dĺžka života: 12-13 rokov
Hmotnosť: 34-43 kg
Výška: 55-66 cm
História: Toto plemeno vzniklo v 80. rokoch 19. storočia v Nemecku. V rôznych krajoch Nemecka bol používaný k paseniu oviec, v severnom a strednom Nemecku sa vyskytoval v nízkej, robustnej forme a v južnom Nemecku bola obľúbená vyššia, štíhlejšia forma tohoto psa. Dnešný nemecký ovčiak vznikol pravdepodobne spojením týchto svojich rázov. Behom prvej svetovej vojny preukázal v nemeckej armáde svoje jedinečné vlastnosti a schopnosti, potom bol dovezený aj do USA a Veľkej Británie. Od tej doby jeho popularita stúpala, a stal sa miláčikom všetkých chovateľov. Vo väčšine krajín sa dnes chová ako všestranný pracovný pes.
Typy: Nemecký ovčiak sa vyskytuje vo forme krátkosrstej, hrubosrstej a dlhosrstej. Pre výstavy je však povolený len typ krátkosrstý.
Všeobecný vzhľad: Nemecký ovčiak je pomerne veľký a silný pes. Jeho hlava by mala zodpovedať veľkosti tela, nesmie byť hrubá, ani príliš jemná, so stredne veľkými očami mandľového tvaru najčastejšie tmavej farby. Nosová partia je klinovitého tvaru, je silná, nosný chrbát je rovný. Uši sú vysoko nasadené, vztýčené, na konci zašpicatené a sú stredne veľké. Telo obdĺžníkového tvaru je dobre osvalené, hrudník nie je príliš hlboký ani široký, chrbát je rovný a silný, mierne zrazený zadok je dlhý. Chvost je dlhý, dosahuje až k pätovému kĺbu, je silný a bohato osrstený, v kľude je nesený dole v miernom oblúku, pri pohybe je nesený mierne nahor, nie však nad predĺženou líniou chrbta.
Srsť a farba srsti: Srsť sa skladá z dvoch vrstiev, hustej, jemnejšej podsady a rovnej, tvrdej, priliehajúcej a čo možno najhustejšej krycej srsti. Farba srsti je čierna s trieslovými alebo šedými odznakmi, môže byť tiež jednofarebná čierna, jednofarebná šedá alebo šedá s hnedými alebo svetlejšími odznakmi.
Povaha: Nemecký ovčiak je vysoko inteligentný pes, je poslušný a učenlivý, veľmi spoločenský a priateľský, bdelý a neúplatný ochranca, je taktiež veľmi temperamentný a odvážny, sebavedomý a rozvážny.
Spoločenská charakteristika: Svojmu pánovi a jeho rodine je nemecký ovčiak veľmi oddaný a verný, celej rodine je výborným priateľom. Ku známym ľuďom je taktiež veľmi priateľský, k ľuďom cudzím však býva nedôverčivý. Pri správnej výchove a dobrom zoznámení nebývajú problémy ani s inými domácimi zvieratami, ani pri stretnutí s ostatnými psami. V styku so psami sa prejavuje jeho hravosť, rád sa s nimi priatelí a komunikuje.
Vzťah k deťom: Dobre vychovaný pes má k deťom veľmi dobrý, priateľský vzťah. Deti však musia tolerovať potreby psa a nerušiť ho napr. pri odpočinku alebo pri kŕmení. Pri styku s cudzími deťmi je však, ako aj u iných psov, nutný dohľad dospelej osoby, rovnako ako pri styku s veľmi malými deťmi.
Výchova: Vzhľadom k vysokej inteligencii sa tento pes veľmi dobre a pomerne ľahko vychováva. Dobre, rýchle a rád sa učí, jeho výchova však musí byť dôsledná a pes vyžaduje mnoho pozornosti a času svojho majiteľa, aby vyrástol na slušného a dobre vychovaného psa. Vhodné je prihlásiť sa so svojim psom do kynologického klubu, základnú poslušnosť však je nutné nacvičiť doma. Tento pes je vhodný k výcviku poslušnosti, aj k ďalšiemu, náročnejšiemu výcviku.
Držanie: Toto plemeno je vhodné ako pre chov doma v byte, tak aj v koterci na záhrade. V byte potrebuje pes pelech s mäkkou podložkou, dostatočne veľký, aby sa na nem mohol pohodlne natiahnuť. Vonkajší koterec by mal mať dobre izolovanú búdu s možnosťou výbehu. V koterci by však pes nemal byť stále osamotený, berte ho často domov a na vychádzky.
Pracovné využitie: Toto plemeno môže byť použité v mnohých odboroch ľudskej činnosti. S obľubou je používané v policajnej a vojenskej službe, tiež ako pomocník hasičov a pyrotechnikov, pri vyhľadávaní drog a ďalších látok a pri vyhľadávaní a zachraňovaní zavalených ľudí. Ďalej je nemecký ovčiak používaný ako sprievodca nevidiacich, ako pes pre nepočujúcich alebo robí spoločníka nemocným ľuďom v ústavoch. Výborne sa osvedčil taktiež ako ochranca a strážca obchodných objektov a domov. V krajine svojho pôvodu sa stále využíva aj na pasenie stád.
Pohyb: Nemecký ovčiak je činorodé, aktívne plemeno a potrebuje veľa pohybu. Pre udržanie kondície sú vhodné dlhé, pravidelné prechádzky, možnosť voľného výbehu pod kontrolou alebo aj beh vedľa bicykla či plávanie. Šteňa v období rastu by však nemalo byť zaťažované príliš. Tento pes je tiež vhodný k rôznym psím športom.
Starostlivosť: Srsť tohoto psa nevyžaduje zvláštnu náročnú starostlivosť. Pre pravidelné denné kartáčovanie je vhodné použiť kefu s prírodnými štetinami alebo drôtenú kefu. Každodenné kartáčovanie je nutné na odstránenie uvoľnenej srsti, ku stimulácii jej prirodzeného premasťovania a k odstráneniu prachu a lupín. Psa kúpte len v prípade nutnosti, a použite pritom kvalitný šampón, určený pre psov, nikdy nepoužívajte prostriedky pre umývanie vlasov. Uši psa je nutné udržovať v čistote, pazúriky krátke.
Strážne využitie: Nemecký ovčiak je výborný strážca ako osôb, tak aj majetku. Nevítaného návštevníka vždy zadrží. S obľubou je využívaný na stráženie objektov aj osôb.
Kynológia: Agility; aportovanie; obrana
Najčastejšie choroby: Dysplázia panvového kĺbu; degeneratívne nervové ochrnutie; porucha funkcie podvesku mozgového; porucha funkcie pankreasu; panosteitis; osteochondrosis
Zvláštnosti plemena: Nemecký ovčiak je jediným plemenom, ktorého záujmami sa zaoberá nadnárodná organizácia Svetová únia chovateľov nemeckých ovčiakov v Nemecku. Každý majiteľ nemeckého ovčiaka má možnosť zúčastniť sa skúšok a závodov podľa medzinárodného skúšobného poriadku pre nemeckých ovčiakov. Tieto skúšky sa využívajú ako spôsob hodnotenia pracovných schopností a povahy psov s preukazom pôvodu. Obsahujú skúšky sprievodného psa, skúšku obranného psa, a taktiež ďalšie skúšky, ktoré sa skladajú zo stopy, poslušnosti a obrany.
Príprava na výstavu: Výstavný pes musí byť v kruhu poriadne upravený a vo vrcholnej kondícii. Nutná je znalosť výstavného postoja, výborná ovládateľnosť na vodítku a v neposlednom rade taktiež výborné chovanie sa psa. Pes musí byť pripravený na dotyk cudzej osoby, pretože rozhodca kontroluje psovi chrup a skus, u samcov sa robí aj kontrola semenníkov.
Výživa šteňaťa: Základom zdravého vývoja je zdravá výživa a rozumné stravovacie návyky. Šteňa potrebuje ku svojmu rastu množstvo živín. V špecializovaných obchodoch možno kúpiť kvalitné kompletné krmivo pre šteňatá, ktoré zaistí vášmu psovi dostatočný prísun všetkých potrebných živín, vrátane vitamínov a minerálnych látok.
Výživa dospelého psa: Strava má vplyv na kondíciu psa, na jeho zdravotný stav aj kvalitu srsti. Pracovne a pohybovo vyťažený pes vyžaduje stravu energeticky výdatnejšiu než pes, ktorý nemá pohybu príliš veľa a energeticky výdatná strava by mohla prispieť k jeho nadváhe.
Výživa starého psa: Starší pes má nižšie energetické nároky, a mal by preto dostávať buď menšie porcie alebo menej výdatnú stravu. Aby sa predišlo nadváhe a nadmernému zaťažovaniu obličiek, môže byť v strave znížený prísun proteínov.
Rady / doporučujeme: Pokiaľ tomuto psovi venujete lásku, čas, trpezlivosť a starostlivý výcvik, váš život s ním bude veľmi radostný a plný priateľstva a porozumenia. Z tohoto priateľstva budete mať obrovské potešenie nielen vy, ale aj váš pes. dogspsy odporúča:Chcete poradiť, aké krmivo je najlepšie pre vášho psa? Navštivte časť nazvanú "výživa ".rady pre chovateľov:Plemenný štandard je popis fyzických znakov každého jednotlivého plemena. Štandard znázorňuje ideálneho jedinca toho ktorého plemena. Rozhodca ho používa na výstavách, chovateľ a vystavovateľ ho používa k ohodnoteniu psa tak, aby sa čo najviac plemennému štandardu priblížil. Treba však povedať, že len veľmi málo psov sa zhoduje s predstavou ideálneho psa tak, ako ho plemenný štandard popisuje.


http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/f5/German_Shepherd_Dog_sitting_leash.jpg/250px-German_Shepherd_Dog_sitting_leash.jpg

http://obrazky.4ever.sk/data/obrazky/zvieratka/psiky/%5Bobrazky.4ever.sk%5D%20psy,%20vlciak,%20domace%205277698.jpg


Rotvajler

12. září 2009 v 14:19 | Adminka |  R
Spoločenská charakteristika: Svojmu pánovi je rotvajler veľmi verný, pri správnej výchove je verný a priateľský ku celej rodine. Niekedy môže žiarliť, pokiaľ je pozornosť venovaná niekomu inému. Má sklon stať sa psom jedného pána. Známu návštevu nadšene privíta, avšak k cudzím ľuďom je veľmi nedôverčivý. Pokiaľ je už v mladosti zoznámený s ostatnými domácimi zvieratami, nebývajú v budúcnosti žiadne problémy. K iným psom sa môže chovať dominantne a rád im ukazuje svoju silu.
Originálny názov plemena: Rottweiler
Krajina pôvodu: Nemecko
Doba vzniku: Stredovek
Pôvodné využitie: Honec dobytka a strážny pes
Dnešné využitie: Služobný pes, strážny pes, spoločník
Priemerná dĺžka života: 11-12 rokov
Hmotnosť: 41-50 kg
Výška: 58-69 cm
História: Rotvajler je jedným z najstarších psích plemien. Jeho pôvod siaha až do dôb antického Ríma. Rimania s týmito veľkými, mastifom podobnými psami lovili diviakov. Tieto psy boli v stredoveku v Nemecku krížené s miestnymi ovčiarskymi psami, a týmto spojením vznikol rotvajler. Pôvodne bol pastierskym psom, využívaný bol však predovšetkým obchodníkmi s dobytkom a mäsiarmi pri sprevádzaní stád a pri ich strážení. V južnom Nemecku bol veľmi obľúbený ako tzv. mäsiarsky pes. Svoje meno získal po meste Rottweil am Neckar, ktoré bolo v tej dobe strediskom obchodu s dobytkom, a tieto psy sa v ňom hojne vyskytovali. Mäsiari rotvajlera používali ako duriča a strážcu. V 19. storočí zaznamenalo toto plemeno pokles popularity, pretože hnanie dobytka, pri ktorom sa tieto psy využívali, bolo zakázané a dobytok sa začal premiestňovať po železnici. Milovníci tohoto plemena však nenechali rotvajlera upadnúť do zabudnutia. V roku 1901 už bol tento pes cvičený pre bezpečnostnú službu a v roku 1910 bol uznaný za služobné plemeno. V roku 1930 sa toto plemeno dostalo do Ameriky a do Veľkej Británie.
Typy: Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších varietach.
Všeobecný vzhľad: Rotvajler je veľký, silný pes súmernej, robustnej postavy. Hlava je stredne dlhá, medzi ušami široká, s výrazným stopom, širokým ňufákom a čiernym nosom. Tento pes má široké, silné čeľuste a stredne veľké, tmavohnedé oči mandľového tvaru. Uši sú nasadené vysoko, sú stredne veľké, sklopené dopredu a majú trojuholníkovitý tvar. Telo je silné, so širokým, hlbokým hrudníkom, rovným, pevným chrbtom, krátkymi, silnými bedrami a širokým, ľahko zaobleným zadkom. Chvost sa u tohto psa kupíruje na 1-2 články, avšak v krajinách, ktoré kupírovanie nepovoľujú, môže zostať v prirodzenom stave.
Srsť a farba srsti: Srsť sa skladá z dvoch vrstiev, z krátkej, hustej podsady a stredne dlhej, drsnej, hustej a hladko priliehajúcej krycej srsti. Na zadných končatinách je osrstenie o čosi dlhšie. Niekedy sa môže vyskytnúť jedinec s dlhou srsťou, tá je však nežiadúca. Farba srsti je čierna, s dobre ohraničenými červenohnedými znakmi na lícach, tlame, nad očami, spodnej strane krku, hrudi a nohách a pod koreňom chvosta. Biela škvrna na hrudi je nežiadúca.
Povaha: Rotvajler je inteligentný a poslušný pes. Je verný, ostražitý a dominantný, je taktiež veľmi odvážny, ochranársky a silný. Niekedy môže byť žiarlivý. Je to kľudný pes s dobrými nervami.
Spoločenská charakteristika: Svojmu pánovi je rotvajler veľmi verný, pri správnej výchove je verný a priateľský ku celej rodine. Niekedy môže žiarliť, pokiaľ je pozornosť venovaná niekomu inému. Má sklon stať sa psom jedného pána. Známu návštevu nadšene privíta, avšak k cudzím ľuďom je veľmi nedôverčivý. Pokiaľ je už v mladosti zoznámený s ostatnými domácimi zvieratami, nebývajú v budúcnosti žiadne problémy. K iným psom sa môže chovať dominantne a rád im ukazuje svoju silu.
Vzťah k deťom: Pri správnej výchove a pokiaľ má s deťmi dobré skúsenosti z mladosti, je im výborným kamarátom a ochrancom. Pri styku s cudzími deťmi je však nutný dohľad dospelej osoby, rovnako ako pri styku s veľmi malými deťmi.
Výchova: Dôsledná výchova tohoto psa by mala začať už vo veľmi útlom šteňacom veku. Výchove je potrebné venovať veľa času, šteňa už po zaobstaraní zoznamovať s ďalšími ľuďmi a neznámymi podnetmi. Šteňa by sa nemalo stretávať s negatívnymi vplyvmi, ktorých by sa mohlo báť, a malo by sa chovať dôverčivo. Rotvajler môže mať dominantnú povahu, preto by jeho pán mal byť vyrovnaný a sebaistý, ku psovi by mal pristupovať vždy priateľsky, vľúdne a čestne. Tento pes veľmi dobre reaguje na tón hlasu, preto je treba hlas využívať nielen pri káraní, ale tiež pri pochvale. Dôležitá je premenlivosť výcviku, psa musia cviky baviť, viacnásobné opakovania by ich mohli odradiť.
Držanie: Tento pes je vhodný ako pre chov v byte, tak aj v koterci na záhrade. V byte by malo byť jeho miesto ku odpočinku pripravené v kľudnej časti bytu bez prievanu tak, aby z neho pes mohol sledovať všetko dianie v rodine. Vzhľadom k jeho nepríliš dlhej srsti by nemal byť držaný v koterci celoročne, v chladných mesiacoch je lepšie ho umiestniť v byte.
Pracovné využitie: Rotvajler patrí do skupiny služobných psov. Jeho prednosťou je rozvaha, kľud a vytrvalosť. Podmienkou chovnosti tohoto plemena sú skúšky z výkonu, ktoré sú preskúšaním zdatnosti psa podľa súťažných a skúšobných poriadkov pre športový výcvik psov. Rotvajler je všestranný pes, ktorý môže skladať skúšky zo všetkých oblastí športového výcviku. Všestranné skúšky zahrňujú cviky ovládateľnosti psa, prekonávanie prekážok, cviky ochrany a obrany psovoda a preskúšanie čuchu psa pri sledovaní pachových stôp, rozlišovanie pachov rôznych osôb, predmetov, chemických látok a podobne. Rotvajler tiež môže absolvovať skúšky lavínarske a záchranárske, po ich úspešnom vykonaní je potom pes využiteľný pri vyhľadávaní osôb.
Pohyb: Rotvajler potrebuje dostatok pohybu, veľmi rád behá, pokiaľ mu umožníte voľný pohyb v prírode, nemá sklony k útekom. V dobrej kondícii ho udrží tiež plávanie alebo beh vedľa bicykla.
Starostlivosť: Starostlivosť o srsť rotvajlera nie je príliš zložitá. V období pĺznutia je potrebné uvoľnené odumreté chlpy odstraňovať kefou alebo gumovou rukavicou. Pre zvýšení lesku srsti možno použiť špeciálnu pleťovú vodu alebo lesk v spreji. Zvukovod psa je nutné udržovať čistý a pazúriky krátke.
Strážne využitie: Tento pes je veľmi nedôverčivý k cudzím ľuďom, svoje teritórium si vie výborne ochrániť. Je vynikajúcim strážcom a ochrancom ako osôb, tak aj domu a majetku.
Kynológia: Mondioring; frenchring; obediencie; obrana; duatlon
Najčastejšie choroby: Dysplázia panvového kĺbu; dysplázia lakťového kĺbu; entropium; ektropium; torzia žalúdka; ruptúra väzov v kolennom kĺbe; reprodukčné problémy
Zvláštnosti plemena: Medzi dedičné choroby patrí u rotvajlerov tiež poruchy chovania. Pes môže po svojich predkoch zdediť aj nadmernú agresivitu. Pri nervovom vzrušení týmto jedincom čiastočne chýba útlmová zložka. Pokiaľ sa zámerne spájajú zvieratá, ktoré majú slabšiu útlmovú zložku, táto negatívna vlastnosť sa upevňuje, a zvieratá sa stávajú rizikom pre svoje okolie a niekedy musia byť utratené. Argument, že pes s týmito povahovými vlastnosťami je lepší pre výcvik, je zavádzajúci. Tento pes by mal byť rozvážny, a v žiadnom prípade by sa jeho povahové vlastnosti nemali deformovať nežiadúcim smerom.
Príprava na výstavu: Príprava psa na výstavu vyžaduje mnoho času, preto ho na túto udalosť musíte pripraviť už dlho pred plánovanou účasťou na výstave. Posudzovanie psa prebieha najprv v kľude, kde rozhodca kontroluje psovi úplnosť chrupu a skus, na čo by mal byť pes dobre pripravený. U samcov sa robí tiež kontrola semenníkov. Posudzuje sa tiež kvalita srsti, a dôležité je aj chovanie psa pri styku s cudzím človekom. Z výstavy sú vylúčené psy, ktoré prejavujú agresivitu voči ľuďom alebo ostatným psom. Potom je pes predvedený vo výstavnom postoji, ktorý môže vyzdvihnúť všetky jeho prednosti, poprípade skryť exteriérové nedostatky. Poslednou časťou je hodnotenie psa v pohybe, v kluse a kroku. Pes musí byť výborne ovládateľný na vodítku, kľudne bežať popri ľavej nohe vystavovateľa, nesmie ťahať, predbiehať alebo sa naopak tmoliť. Pri predvádzaní by sa pes mal chovať prirodzene, kľudne a sebavedome.
Výživa šteňaťa: Obdobie od 3. do 6. mesiaca veku psa je najdôležitejšie pre správnu výživu, pretože v tomto období rastie šteňa najrýchlejšie. Vyváženú výživu zaistí kvalitné koncentrované krmivo pre šteňatá, uspokojí dennú potrebu živín a energie, a pes by mal kŕmnu dávku skonzumovať s chuťou a vo vymedzenom čase.
Výživa dospelého psa: Pri dospelom psovi je nutné vziať do úvahy zloženie a množstvo krmiva, celkovú záťaž psa, pracovnú záťaž psa, ročné obdobie a ubytovanie psa. V zime je preto dobré zvýšiť podiel tuku v kŕmnej dávke psa a pred výstavnou sezónou pridať optimálne množstvo vitamínov, pokiaľ ich pes nedostával celoročne. Pri väčšej záťaži psa je nutné dopriať mu energeticky výdatnejšiu stravu, ktorú je však nutné obmedziť v období kľudu.
Výživa starého psa: Staršiemu psovi, ktorý už nebýva príliš aktívny je potrebné dodávať krmivo chudobnejšie na množstvo živín, ale obohatené o vitamíny. V strave je nutné znížiť podiel bielkovín, aby neboli zaťažované obličky a predišlo sa chorobám vylučovacieho ústrojenstva. Starý pes by tiež nemal dostávať kosti. Pokiaľ je pes obézny, je nutné aj zo zdravotných dôvodov obmedzovaním kŕmnej dávky znížiť jeho váhu na optimum.
Rady / doporučujeme: Rotvajler nie je psom vhodným pre úplného začiatočníka. Pri správnej výchove vám však bude oddaným priateľom, kamarátom celej rodine aj deťom, a výborným ochrancom ako celej rodiny, tak aj majetku.


http://www.psi-kocky.cz/files/r1.jpg

http://www.boxer.cz/fcidve/rotik/rotik.jpg
http://www.vombat.cz/Pes%20a%20kote%203.jpg

Anglický kokeršpaniel

12. září 2009 v 14:13 | Adminka |  A
Spoločenská charakteristika: Tento pes miluje spoločnosť ľudí, ale rád si užíva aj spoločnosť iných psov. Je hravý a medzi ostatnými psami nebýva pôvodcom konfliktu. Taktiež súžitie s ostatnými domácimi zvieratami býva bez komplikácií. Zle vychovaný pes však môže prejaviť svoju dominantnosť tak voči cudzím ľuďom, ako aj voči svojej ľudskej rodine.
Originálny názov plemena: English Cocker Spaniel
Krajina pôvodu: Veľká Británia
Doba vzniku: 19. storočie
Pôvodné využitie: Aportovanie drobnej zveri
Dnešné využitie: Spoločník
Priemerná dĺžka života: 13-14 rokov
Hmotnosť: 13-15 kg
Výška: 38-41 cm
História: V dávnej histórii boli všetci španieli považovaný za jedno plemeno, neskôr, zhruba v polovici 19. storočia, sa však začali rozdeľovať podľa váhy. Psy, ktoré boli menšie sa začali nazývať kokermi a boli používané k vyháňaniu slúk a bažantov, a k ich aportovaniu. Ako samostatné plemeno bol anglický kokeršpaniel uznaný v roku 1893 a v roku 1902 bol vytvorený jeho chovný štandard, ktorý bez väčších zmien platí dodnes. V súčasnosti je kokeršpaniel veľmi obľúbeným plemenom a využíva sa skôr ako spoločník do mestských bytov než ako lovec.
Typy: Toto plemeno sa nevyskytuje vo viacerých varietach.
Všeobecný vzhľad: Kokeršpaniel je robustný, športový pes. Hlava má rovnako dlhý nos ako temeno, ňufák je hranatý. Oči sú veľké, tmavohnedé alebo tmavo orieškové, nikdy nesmú byť svetlé, s priateľským, inteligentným výrazom. Uši sú dlhé, nasadené nízko, a sú porastené dlhou, hodvábnou srsťou. Telo je silné, s hlbokým hrudníkom a širokými, krátkymi bedrami. Chvost je kupírovaný, je nasadený nízko a je nesený rovno.Štandard plemena si môžete prečítať tu
Srsť a farba srsti: Priliehavá srsť je hodvábna, stredne dlhá, na bruchu a na nohách tvorí prápory. Farba srsti je rôzna, u jednofarebných však nie je povolená žiadna biela, s výnimkou malého znaku na hrudi.
Povaha: Kokeršpaniel je temperamentný pes vyrovnanej povahy, ktorý sa človeku dokáže vo všetkých smeroch prispôsobiť. Je veľmi spoločenský, ale nie je na človeku závislý, skôr je samostatný. Je to veľmi inteligentný, veselý a hravý pes.
Spoločenská charakteristika: Tento pes miluje spoločnosť ľudí, ale rád si užíva aj spoločnosť iných psov. Je hravý a medzi ostatnými psami nebýva pôvodcom konfliktu. Taktiež súžitie s ostatnými domácimi zvieratami býva bez komplikácií. Zle vychovaný pes však môže prejaviť svoju dominantnosť tak voči cudzím ľuďom, ako aj voči svojej ľudskej rodine.
Vzťah k deťom: Dobre vychovaný pes si dobre rozumie s deťmi, ktoré ho tolerujú a nezaobchádzajú s ním hrubo. Neznesie zlé zaobchádzanie, preto pri styku s malými deťmi je nutný dohľad dospelého. K cudzím deťom väčšinou pristupuje s nedôverou. Kokeršpaniel so sebou nenechá narábať ako s hračkou.
Výchova: U tohoto plemena je dôsledná a trpezlivá výchova veľmi dôležitá. Nemali by však byť používané príliš tvrdé metódy, pes môže prestať človeku dôverovať. Je dobre a ľahko učenlivý a inteligentný, ale niekedy býva aj tvrdohlavý, a nikdy nebude slepo počúvať vaše príkazy. U niektorých jedincov, zvlášť u jednofarebných, sa vyskytuje vrodená porucha správania, ktorá sa prejavuje zvýšenou agresivitou psa ku okoliu bez akéhokoľvek podnetu. Chovateľom sa postupom času tuto vadu podarilo skoro úplne vykoreniť, je však vhodné pred zaobstaraním šteňaťa zistiť si podrobnosti o jeho rodinnej anamnéze.O výcvikových pomôckach sa dočítate viac tu
Držanie: Kokeršpaniel je pes, ktorý sa ľahko prispôsobí tak životu v mestskom byte, ako aj na vidieku. Chovaný by však mal byť vždy doma, nie je vhodné umiestniť ho do búdy alebo do koterca, pretože nado všetko miluje prítomnosť svojho pána.O výcvikových pomôckach sa dočítate viac tu
Pracovné využitie: Kokeršpaniel je pracovné plemeno a zachoval si lovecké schopnosti svojich predkov. Je to dobrý sliedič, a je výborný pri dohľadávkach zveri. Väčšina kokerov sú vynikajúci aportéri. Možno ich taktiež využiť ako špecialistov na pachové práce, napríklad záchranárske práce či vyhľadávanie drog.
Pohyb: Kokeršpaniel potrebuje veľa pohybu a vzruchu, je veľmi hravý, rád aportuje. Pri voľnom pohybe vonku je treba mať psa pod kontrolou, pretože v ňom môže prevládnuť duch lovca, môže sa rozbehnúť za korisťou a stratiť sa. Rovnako tak je dôležité zabezpečenie záhrady, kde sa pes voľne pohybuje.
Starostlivosť: Srsť kokeršpaniela vyžaduje neustálu pozornosť, aby zostala krásna a zdravá. Každodenné kartáčovanie a česanie je nevyhnutné, a je taktiež nutné pravidelné vyšklbávanie odumretej srsti na tlapkách, ušiach, hlave a chvoste. Strihom sa upravuje srsť na nohách, prebytočné chlpy na tlapkách sa môžu miesto vyšklbania taktiež vystríhať. Zastrihuje sa taktiež prečnievajúca srsť na ušiach. Občas je nutné psa vykúpať, je dôležité použiť šampón, ktorý je určený pre umývanie psov a neodmasťuje srsť. Kokeršpanielovi je dobré denne čistiť okolie očí, uši je potrebné udržovať v čistote a pazúriky krátke.O pomôckach, potrebných ku starostlivosti o psa, sa dozviete viac tu
Strážne využitie: Kokeršpaniel vždy štekaním upozorní na príchod cudzieho človeka. Pri strážení svojho teritória sa môže prejaviť aj agresívne.
Kynológia: Agility; aportovanie; lovO tom, čo ktorý šport obnáša, čítajte tu
Najčastejšie choroby: Dedičný šedý zákal; zelený zákal a choroby sietnice; epilepsia; dysplázia stehenného kĺbu; onemocnenia obličiek; seborrhea- zapáchajúca koža; Viac o chorobách sa dozviete tu
Zvláštnosti plemena: Kokeršpaniel je učenlivý a ľahko vycvičiteľný pes. Potrebuje ale veľmi dôslednú výchovu. Mnoho ľudí, ktorí si kokera zaobstarávajú ako roztomilého domáceho maznáčika však jeho výchove nevenuje dostatočnú pozornosť, preto môžeme stretnúť množstvo nevychovaných a neposlušných psov, ktorí sa aj ku svojmu pánovi môžu chovať dominantne až agresívne. Je to však väčšinou vina majiteľa, ktorý zanedbal výchovu.
Príprava na výstavu: Do výstavného kruhu by mal pes predstúpiť vo vrcholnej kondícii, jeho srsť by mala byť čistá a upravená, chrup bez zubného kameňa a pazúriky by mali byť krátke. Pokiaľ sa rozhodnete psa pred výstavou vykúpať, učiňte tak najmenej týždeň predtým, aby sa srsť mohla znova prirodzene premastiť. Nemožno zabudnúť na správne chovanie psa a ladný pohyb vo výstavnom kruhu. O výstavách, termínoch a príprave psa na túto udalosť čítajte tu
Výživa šteňaťa: Šteňa pre svoj zdravý rast potrebuje mnoho výživných látok. V tomto veku možno kombinovať suchú potravu s čerstvo pripravenou domácou stravou.
Výživa dospelého psa: Dospelému psovi je potrebné vybrať krmivo podľa jeho zdravotného stavu, temperamentu a množstva pohybu. Kokeršpaniel má sklony k obezite, preto psa neprekrmujte.
Výživa starého psa: Starší pes, ktorý už nevydáva toľko energie pohybom potrebuje menej energetickú stravu, ktorá nebude podporovať jeho priberanie na váhe.Podrobné informácie o výžive psa hľadajte tu
Rady / doporučujeme: Kokeršpaniel vám bude čulým a hravým priateľom, pokiaľ dobre pochopíte jeho povahové vlastnosti a nebudete mu vnucovať niečo, čo je pre neho neprirodzené. Ak mu venujete dostatok času, pozornosti, starostlivosti a lásky, nájdete v ňom inteligentného a verného psieho spoločníka.Chovateľské stanice


http://www.agility.kkanicka.sk/files-anicka/images/agilitykk.medium.jpg

http://www.celysvet.cz/fotky/anglicky-kokrspanel_3.jpg

http://www.agys.cz/sdileni/prace_studentu/mechurova/obr/664.jpg



Border Kolia

12. září 2009 v 13:58 | Adminka |  B

Spoločenská charakteristika: Border kólia je ako väčšina ovčiarskych psov silne fixovaná na svojho pána a veľmi rada pre neho pracuje. Často býva psom jedného pána a ostatných členov rodiny síce rešpektuje, ale ich povely neposlúcha. K cudzím ľuďom sa chová väčšinou priateľsky, ale veľký záujem o ich nejaví. Dobre vychovaný pes nemáva žiadne problémy pri kontakte s inými psami. Pokiaľ však majú border kólie dobre vychádzať s ostatnými domácimi zvieratami, je nutné ich k tomu viesť odmalička, pretože u nich môže prevládnuť ich vrodený inštinkt zvieratá chrániť a naháňať, a nie všetkým sa to bude páčiť.
Originálny názov plemena: Border Collie
Krajina pôvodu: Veľká Británia
Doba vzniku: 15. storočie
Pôvodné využitie: Stráženie a nadháňanie oviec
Dnešné využitie: Ovčiarsky pes, spoločník
Priemerná dĺžka života: 14 rokov
Hmotnosť: 14 - 22 kg
Výška: Psy - 53 cm Feny - 46 - 53 cm
História: Kólia bola od dávnych čias sedliackym psom, ktorý bol schopný pracovať s rôznymi stádami zvierat. Toto plemeno pochádza z hraníc medzi Škótskom a Anglickom, odtiaľ je odvodený jej názov - border - hranice. V 15. a 16. storočí boli títo psy považovaný za jedných z najlepších ovčiarskych psov. Border kólia bola vyšľachtená z ovčiakov, ktorý sa na tomto území vyskytovali predtým tak, aby z nich bol neagresívny, inteligentný pes, schopný vykonávať obtiažnu prácu i v drsných klimatických podmienkach. Plemenná kniha bola založená v roku 1906, ale iba v roku 1976 bola border kólia prehlásená nie len psom ovčiarskym, ale taktiež spoločenským, čomu bol prispôsobený i jej štandard. Cieľom chovateľov je však stále zachovávať výborné pracovné schopnosti tohoto plemena. V Anglicku je tento pes veľmi obľúbený, u nás však nie je príliš rozšírený.
Typy: Border kólia sa vyskytuje vo dvoch variáciách - dlhosrstej a krátkosrstej.
Všeobecný vzhľad: Border kólia je stredne veľký pes harmonického vzhľadu. Hlava s širokou lebkou má pomerne krátky ňufák, ktorý sa smerom k nosu zužuje. Nos je zafarbený podľa farby srsti, väčšinou je čierny, u hnedých psov môže byť hnedý a modro sfarbené psy by mali mať nos šedý. Stredne veľké oči sú uložené ďaleko od seba, majú hnedú farbu, iba u psov sfarbených modro, môžu byť oči modré alebo jedno či obidve oči čiastočne modré. Uši sú nasadené široko od sebe, sú stredne veľké a nesené buď vzpriamene alebo poloklopene. Atletické telo má hlboký, pomerne široký hrudník a dobre osvalené bedrá. Chvost je nasadený nízko, dosahuje najmenej k pätám, je dobre osrstený, na konci je mierne zahnutý nahor. V pohybe môže byť nesený vyššie, nikdy však pretočený nad chrbtom.
Srsť a farba srsti: U oboch variácií srsti, stredne dlhej i krátkej je krycia srsť hustá a stredne tuhá s jemnou, hustou podsadou, ktorá psa dobre kryje i pred chladným počasím. Dlhosrsté psy majú bohatú hrivu, nohavice a prápory na chvoste. Na ostatných častiach tela je srsť krátka a hladká. Sfarbenie srsti je povolené akékoľvek, nemala by však prevažovať biela farba.
Povaha: Border kólia je inteligentný a pozorný pes kľudnej povahy. Je veľmi živá a aktívna, nikdy nebýva nervózna ani agresívna.
Spoločenská charakteristika: Border kólia je ako väčšina ovčiarskych psov silne fixovaná na svojho pána a veľmi rada pre neho pracuje. Často býva psom jedného pána a ostatných členov rodiny síce rešpektuje, ale ich povely neposlúcha. K cudzím ľuďom sa chová väčšinou priateľsky, ale veľký záujem o ich nejaví. Dobre vychovaný pes nemáva žiadne problémy pri kontakte s inými psami. Pokiaľ však majú border kólie dobre vychádzať s ostatnými domácimi zvieratami, je nutné ich k tomu viesť odmalička, pretože u nich môže prevládnuť ich vrodený inštinkt zvieratá chrániť a naháňať, a nie všetkým sa to bude páčiť.
Vzťah k deťom: Pokiaľ je pes dobre vychovaný a s deťmi nemá žiadne zlé skúsenosti, bývajú ich vzťahy bezproblémové. Nie je to však pes, o ktorom sa dá povedať, že by bol priamo k deťom vhodný. Je potrebné naučiť ako psa, tak deti, ako sa k sebe majú chovať, a pri ich stretnutiach je lepšie, pokiaľ na hru dohliada dospelá osoba.
Výchova: Výchova tohto psa je pomerne náročná a nie je vhodná pre začiatočníka. Pri výchove je nutné dbať na dôslednosť, avšak taktiež je veľmi potrebný citlivý prístup. Tento pes sa veľmi rád a dobre učí a svojich návykov sa v budúcnosti drží, ale neznesie tvrdé a necitlivé zaobchádzanie.
Držanie: Border kólia nie je pes príliš vhodný do bytu. Jeho srsť je prispôsobená k pobytu vonku, stále častejšie je však chovaná i v bytoch. Pre bývanie v byte je pre tohoto psa veľmi vhodná klietka, ktorá sa na rozdiel od košíku či niečoho iného nedá rozhrýzť a vydrží teda väčšinou po celý život psa. Dá sa ju použiť pri nácviku čistotnosti, zabezpečí váš byt pri vašom odchodu a je možné ju použiť i k bezpečnému prevozu vášho psa v aute. V klietke by mal pes mať mäkkú podložku, misku s vodou a svoje hračky.
Pracovné využitie: Títo psy sú využívaný najčastejšie ako ovčiarsky, a to pre nadháňanie rôznych druhov zvierat, ako napr. býkov, oviec či hydiny. V dnešnej dobe je taktiež využívaný ako spoločenský pes. Border kólia je tiež dobre využiteľná ako doprovodný, sanitárny či záchranársky alebo lavínový pes, dá sa využiť i k vyhľadávaniu drog.
Pohyb: Ako pracovný je tento pes veľmi aktívny, potrebuje veľmi veľa pohybu a zamestnanie. Pokiaľ sa mu tohoto nedostáva, môžu byť následkom problémy s chovaním psa. V dobrej kondícii a psychickej pohode ho udrží zapojenie do rôznych psích športov.
Starostlivosť: Starostlivosť o srsť nie je príliš náročná, ku každodennej starostlivosti však patrí pravidelné krátke česanie, ktoré je dôležité v období väčšieho lienenia. Pokiaľ je potrebné psa vykúpať, je nutné použiť šampón, určený špeciálne pre psy, a skôr srsť celkom uschne, nemal by pes chodiť von. Čistotu uší je potrebné kontrolovať jeden krát týždenne, u tohoto plemena však nebýva často potreba zvukovod čistiť. Pazúriky udržujte psovi krátke zastrihovaním ostrých špičiek. Pravidelne kontrolujte psovi taktiež zuby, v dnešnej dobe je už čistenie zubov u psa bežnou záležitosťou, vo veterinárnej ordinácii sa dajú zakúpiť špeciálne pasty i zubné kefky.
Strážne využitie: Tento pes nie je k stráženiu príliš vhodný. Nevítaného návštevníka vám síce vždy štekaním ohlási, ale tým pre neho celá vec končí.
Kynológia: Agility, aportovanie, poslušnosť, obratnosť, fly-ball
Najčastejšie choroby: Dysplázia panvového a lakťového kĺbu; progresívna atrofie sietnice; Collie Eye Anomaly
Zvláštnosti plemena: Border kólia je známa ako vynikajúci ovčiarsky pes. Zvláštny je však jej spôsob nadháňania oviec, plazivý pohyb s hlavou nízko u zemi. K stádu sa približuje veľkým oblúkom a jej pohľad je pritom stále uprený na ovce. Týmto pohľadom taktiež núti ovce k zmene smeru, iné metódy tento pes nepoužíva. Pri práci je tichý a veľmi sústredený, nešteká, a hryzie iba na povel.
Príprava na výstavu: Pokiaľ sú psy registrované v Kennel klube, sú uznaný vo všetkých krajinách, pripojených k FCI. To však neplatí pre psy, ktorý sú zaregistrovaný iba u ISDS. Pokiaľ sa stanete vlastníkom psa, ktorý je zaregistrovaný len u ISDS je možné, že sa nebudete môcť zúčastniť ani pracovných súťaží, ani výstav. V tomto prípade sa spojte s chovateľským klubom border kólií, s jeho pomocou môžete získať oficiálny rodokmeň psa. Pracovné psy, ktorý nie sú registrovaný ani v ISDS, ani v Kennel klube, sú považované za psy bez rodokmeňa. Takýto pes môže byť zapísaný len v Registre poslušnosti Kennel klubu, a môže sa zúčastniť len súťaží poslušnosti.
Výživa šteňaťa: Ku správnemu vývoju šteňaťa je nutná strava, ktorá obsahuje všetky potrebné živiny, plus vitamíny a minerály. Na trhu je dnes už dostatok kompletných suchých krmív, ktoré po stránke výživy šteňaťa zabezpečia tak, že už nie je nutné dodávať šteňaťu vitamíny a minerálne látky. Pri použití kompletných suchých krmných zmesí je prídavok vitamínov a minerálov nevhodný, pretože by narušil starostlivo pripravenú rovnováhu krmiva.
Výživa dospelého psa: I pre dospelého psa je zloženie potravy veľmi dôležité. Má vplyv na jeho zdravotný stav, telesnú kondíciu a kvalitu srsti. Pohybovo aktívny pes potrebuje energeticky bohatú stravu, ktorú renomovaný výrobcovia krmív prispôsobili tak, aby takýmto psom pokryla všetky ich potreby.
Výživa starého psa: Starý pes už nebýva tak aktívny ako pes v aktívnom veku, a tak sa mení jeho látková výmena. Preto je vhodný pomalý prechod na odľahčenú stravu pre seniori, ktorá staršiemu psovi zaistí dostatočný prísun všetkých živín, ktoré v tomto období života potrebuje, a udrží ho vitálneho i vo vysokom veku.
Rady / doporučujeme: Border kólia je pes pre aktívnych ľudí, ktorý sú ochotný sa mu denne maximálne venovať. Pokiaľ počítate s tým, že tohoto psa trikrát denne krátko vyvenčíte, radšej si ho nezaobstarajte. Potrebuje byť stále aktívny a zamestnaný, potom v ňom nájdete naozajstného priateľa do nepohody.


http://www.cokl.cz/public/Image/sekce-data-18/3971983864792l.JPG

http://www.plemena-psov.estranky.cz/archiv/iobrazek/56

http://www.celysvet.cz/stanice/obrazek/chovatelska-stanice-border-kolie-ze-skvarovny-3.jpg

Labradorský retríver

12. září 2009 v 13:54 | Adminka |  L

Spoločenská charakteristika: Labradorský retríver je pes, ktorý svojmu pánovi a jeho rodine je veľmi oddaný. Svojmu pánovi sa vždy usiluje zavďačiť. Býva verný a celej rodine je dobrým priateľom. Keďže má rád ľudí je veľmi dôverčivý a neagresívny. Ku známym ľuďom býva priateľský, k cudzím nedôverčivý. Pri správnej výchove nebývajú problémy ani s inými domácimi zvieratami. Problémy nebávajú ani pri stretnutiach s inými psami.
Originálny názov plemena: Labrador Retriever
Krajina pôvodu: Veľká Británia
Doba vzniku: 19. storočie
Pôvodné využitie: Pomocník rybárov, poľovný pes
Dnešné využitie: Spoločník, poľovný a služobný pes
Priemerná dĺžka života: 13-14 rokov
Hmotnosť: 25-34 kg
Výška: 54-57 cm
História: Patrí do skupiny najstarších anglických plemien. Je pravdepodobne spoločný s newfoundlandským psom. Tieto dve plemená nadväzujú na miestneho rybárskeho psa , ktorého nazývali St. John's Dog z kanadského New Foundlandu. Už v 17. storočí používali námorníci na Newfoudlande veľké čierne psy, ktoré boli známe pod menom malý vodný pes, boli vycvičené, aby plávali medzi pobrežím a loďami a tak prinášali rôzne predmety. Pomáhali tu aj pri vyťahovaní rybárskych sietí na breh. Tieto psy boli predkami novofunlandských psov a landseerov, ale aj niektorých ďalších plemien. Zo psov, ktorý sa z Kanady z pobrežia Newfoundlandu dostali do Anglicka na začiatku 19. storočia, vyšľachtil tretí vojvoda z Malmesbury plemeno na poľovné účely, ktoré nazval Labrador retriever. K vyšľachteniu použil pointerov, ktorý dali psovi dobrý nos. V roku 1759 prešiel Labrador, do anglického vlastníctva. Históriu bolo možné do všetkých detailov doložiť až od roku 1878, teda od roku kedy bol založený Kennel Club. Pomenovanie labrador retriever sa používa už od roku 1839. Všetci chovatelia sa držali čistých línií. Dnešné psy sú asi ťažšie než vtedajšie a majú kratšie papule. Oficiálne uznanie plemena je z roku 1903. V roku 1916 bol založený prvý klub labradorov, ktorý vypracoval svoj štandard a roku 1920 usporiadal prvý Field Trial čistokrvných labradorov. Po skončení druhej svetovej vojny sa obľuba labradora ešte rozšírila.Všeobecný vzhľadLabradorský retriever je pes silnej konštitúcie, stredne veľký, mohutný, kompaktne stavaný. Hlava býva široká, s dobre vyjadreným stopom, nikdy nemá byť úzka alebo dlhá. Uši nebývajú príliš veľké ani ťažké, sú nesené vzadu a ovísajú vždy dolu pozdĺž hlavy. Oči sú stredne veľké a majú dobromyseľný a inteligentný pohľad. Farba býva hnedá alebo orieškovohnedá, no chybou nie sú ani svetlé oči. Prednosť však majú oči tmavé. Krk je silný, mohutný a dobre nasadený. Dobre stavané telo labradorského retrívera býva pevné, dobre stavané, so širokým a hlbokým hrudníkom, pružnými rebrami a s bedrami ktoré sú krátke, široké a silné. Nohy mocné a majú pevný kostrový podklad, sú kolmo postavené od lakťa ku zemi. Chrbtová línia býva rovná. Zadok krátky a mocný. Pre toto plemeno je charakteristický jeho chvost. Ktorý je výrazne silný pri koreni a smerom ku koncu sa zužujúci. Je stredne dlhý, pôsobí dojmom popisu vydrieho chvosta. Je nesený veselo, ale nemá byť otočený na chrbát. Srsť a farba srstiSrsť labradorského retívra je krátka, rovná, býva hustá a nesmie byť skučeravená, pri dotyku býva tvrdá. Je odolná proti vode a nepriazni počasia. Farba býva čierna, žltá alebo čokoládovo hnedá. Žltá sa vyskytuje v odtieňoch od svetlo smotanovej po pečeňovo hnedú. Malé biele škvrny sú prípustné iba na hrudi. PovahaLabradorský retríver je pes inteligentný, vyrovnaný, je to aj pes veľmi živý, s dobrou povahou a výborným nosom. Vášnivý milovník vodySpoločenská charakteristikaLabradorský retríver je pes, ktorý svojmu pánovi a jeho rodine je veľmi oddaný. Svojmu pánovi sa vždy usiluje zavďačiť. Býva verný a celej rodine je dobrým priateľom. Keďže má rád ľudí je veľmi dôverčivý a neagresívny. Ku známym ľuďom býva priateľský, k cudzím nedôverčivý. Pri správnej výchove nebývajú problémy ani s inými domácimi zvieratami. Problémy nebávajú ani pri stretnutiach s inými psami. Vzťah k deťomDobre vychovaný pes, nemá z deťmi žiadne problémy, má k nim priateľský vzťah. A je pri nich mimoriadne spoľahlivý. Deti však musia tolerovať potreby psa a nevyrušovať ho pri kŕmení, odpočinku. VýchovaVzhľadom k tomu, že tento pes je inteligentný a primerane temperamentný, pomerne dobre a ľahko sa vychováva. Jeho výchova musí však byť dôsledná a to aj z toho dôvodu, že toto plemeno sa dosť často používa aj ako policajný pes a dosť často ho vídať aj ako vodiaceho psa pre nevidomých. Pes si vyžaduje veľa času a pozornosti, aby vyrástol v slušného, spoľahlivého a poslušného psa. Vhodné je prihlásiť sa so svojim psom do kynologického klubu, základnú poslušnosť však je nutné cvičiť doma. Tento pes je vhodný k výcviku poslušnosti aj k ďalšiemu náročnejšiemu výcviku. DržaniePlemeno labradorského retrívera sa lepšie hodí na vidiecky život ako do mesta. Koterec na dedine by mal mať dobre izolovanú búdu, s dostatočne veľkým výbehom. V koterci ho nenechávajte dlho samého, berte ho často k sebe domov a na prechádzky. Ak ste sa už rozhodli toto plemeno chovať v byte, zabezpečte mu dostatočne veľký priestor, aby sa na ňom mohol pohodlne natiahnuť a tiež by nemala chýbať mäkká podložka.Pracovné využitieToto plemeno býva používané v rôznych oboroch ľudskej činnosti. Vyšľachtený bol ako špecialista - aportér, dnes je však poľovne všestranne upotrebiteľný. Nie je však vhodný tam, kde sa vyžaduje ostrosť. Využíva sa aj ako policajný pes a to hlavne zo zameraním, na vyhľadávanie drog. S obľubou je využívaný aj ako vodiaci pes pre nevidomých. No a v neposlednej rade sa stáva obľúbeným spoločníkom rodiny.PohybLabradorský retríver je aktívne, činorodé plemeno, ktoré potrebuje dostatok pohybu. Miluje vodu a kúpanie s tým spojené. Pre udržanie kondície sú vhodné aj dlhé a pravidelné prechádzky. Možnosť voľného výbehu pod kontrolou alebo aj beh vedľa bicykla. Šteňa v období rastu nesmie byť príliš zaťažované. Tento pes je tiež vhodný k rôznym psím športom. StarostlivosťSrsť tohto psa si nevyžaduje zvláštnu starostlivosť. Pre česanie je vhodné použiť hrebeň s prírodnými štetinami. Psa češte každý deň, je to vhodné preto, aby sa psovi odstránila uvoľnená srsť, pre odstránenie prachu a lupín a tiež k stimulácii jeho prirodzeného premasťovania. Psa kúpte len keď je to potrebné, bežné znečistenie odstráňte otretím vlhkou handrou. Pri kúpaní používajte kvalitný šampón. Uši udržujte čisté, pazúriky krátke. Taktiež sa starajte o jeho chrup.Strážne využitieNie je veľmi vhodný na stráženie obydlí. A to hlavne pre jeho dôverčivosť a krotkosť. Vašu návštevu s radosťou uvíta. V prípade nutnosti sa v šak vie brániť a stane sa veľkým ochranárom. KynológiaAgility, aportovanie Najčastejšie chorobyPoruchy zraku, artritída kĺbovZvláštnosti plemenaMedzi každým pánom a psom vzniká zvláštne puto a labradorský retriever je svojmu pánovi oddaným priateľom. Príprava na výstavuPokiaľ chcete, svojho psa vystavovať, spojte sa s niektorým klubom chovateľov labradorského retrívra a staňte sa jeho členom. Predtým, než pôjdete prvý krát na výstavu so svojim psom, skúste navštíviť inú výstavu ako pozorovateľ. Pes si tak navykne rušnému prostrediu a prítomnosti na veľa ďalších psov. Psa musíte naučiť stáť vo výstavnom postoji, kde sa ukážu všetky jeho prednosti. Aby ste získali so svojim psom ocenenie, nestačí že tam prídete, musíte splniť niekoľko predpokladov. Najdôležitejší je krásny vzhľad psa, udržovaný srsť, a tiež chovanie psa. Rozhodca pozoruje stavbu tela, robí prehliadku zubov a skusu, samcom tiež semenníky. Výživa šteňaťaŠteňa pre svoj vývoj potrebuje krmivo, ktoré zaručí správny vývoj kostry a svalov. Musí tiež obsahovať všetky potrebné živiny, minerálne látky a vitamíny. Pre šteňatá sú veľmi vhodné kvalitné suché kŕmne zmesi, ktoré sú určené pre rastúce a mladé psy.Výživa dospelého psaJe nutné vybrať krmivo čo najvhodnejšieho zloženia, pretože zloženie potravy má vplyv na zdravie, temperament a kvalitu srsti.Výživa starého psaStarší psy, ktorý sa už menej pohybujú a častejšie spia, potrebujú krmivo pre seniori, na toto krmivo je nutné prechádzať pozvoľna. Je dobré podávať psovi potravu častejšie a v malých dávkach. Ktorá lepšie trávi.Rady / doporučujemeTento milý, inteligentný pes si vás isto získa svojim milým pohľadom a stane sa, vám a vaším blízkym výborným spoločníkom a priateľom. eFauna odporúča:Vášho psa niečo bolí a vy sa snažíte zistiť, čo to môže byť? Potom otvorte sekciu nazvanú "zdravie" a pokúste sa vyriešiť problém, pokiaľ možno co najskôr.Rady pre chovateľov:Kožné ochorenia, ako sú ekzémy či zápaly kože postihujú mnoho psov. Časté kúpanie
Typy: adorský retríver dogspsy-slovenský portál o psochOriginálny názov plemena: Labrador RetrieverKrajina pôvodu: Veľká BritániaDoba vzniku: 19. storočiePôvodné využitie: Pomocník rybárov, poľovný pesDnešné využitie: Spoločník, poľovný a služobný pesPriemerná dĺžka života: 13-14 rokovHmotnosť: 25-34 kgVýška: 54-57 cm HistóriaPatrí do skupiny najstarších anglických plemien. Je pravdepodobne spoločný s newfoundlandským psom. Tieto dve plemená nadväzujú na miestneho rybárskeho psa , ktorého nazývali St. John's Dog z kanadského New Foundlandu. Už v 17. storočí používali námorníci na Newfoudlande veľké čierne psy, ktoré boli známe pod menom malý vodný pes, boli vycvičené, aby plávali medzi pobrežím a loďami a tak prinášali rôzne predmety. Pomáhali tu aj pri vyťahovaní rybárskych sietí na breh. Tieto psy boli predkami novofunlandských psov a landseerov, ale aj niektorých ďalších plemien. Zo psov, ktorý sa z Kanady z pobrežia Newfoundlandu dostali do Anglicka na začiatku 19. storočia, vyšľachtil tretí vojvoda z Malmesbury plemeno na poľovné účely, ktoré nazval Labrador retriever. K vyšľachteniu použil pointerov, ktorý dali psovi dobrý nos. V roku 1759 prešiel Labrador, do anglického vlastníctva. Históriu bolo možné do všetkých detailov doložiť až od roku 1878, teda od roku kedy bol založený Kennel Club. Pomenovanie labrador retriever sa používa už od roku 1839. Všetci chovatelia sa držali čistých línií. Dnešné psy sú asi ťažšie než vtedajšie a majú kratšie papule. Oficiálne uznanie plemena je z roku 1903. V roku 1916 bol založený prvý klub labradorov, ktorý vypracoval svoj štandard a roku 1920 usporiadal prvý Field Trial čistokrvných labradorov. Po skončení druhej svetovej vojny sa obľuba labradora ešte rozšírila.
Všeobecný vzhľad: Labradorský retriever je pes silnej konštitúcie, stredne veľký, mohutný, kompaktne stavaný. Hlava býva široká, s dobre vyjadreným stopom, nikdy nemá byť úzka alebo dlhá. Uši nebývajú príliš veľké ani ťažké, sú nesené vzadu a ovísajú vždy dolu pozdĺž hlavy. Oči sú stredne veľké a majú dobromyseľný a inteligentný pohľad. Farba býva hnedá alebo orieškovohnedá, no chybou nie sú ani svetlé oči. Prednosť však majú oči tmavé. Krk je silný, mohutný a dobre nasadený. Dobre stavané telo labradorského retrívera býva pevné, dobre stavané, so širokým a hlbokým hrudníkom, pružnými rebrami a s bedrami ktoré sú krátke, široké a silné. Nohy mocné a majú pevný kostrový podklad, sú kolmo postavené od lakťa ku zemi. Chrbtová línia býva rovná. Zadok krátky a mocný. Pre toto plemeno je charakteristický jeho chvost. Ktorý je výrazne silný pri koreni a smerom ku koncu sa zužujúci. Je stredne dlhý, pôsobí dojmom popisu vydrieho chvosta. Je nesený veselo, ale nemá byť otočený na chrbát.
Srsť a farba srsti: Srsť labradorského retívra je krátka, rovná, býva hustá a nesmie byť skučeravená, pri dotyku býva tvrdá. Je odolná proti vode a nepriazni počasia. Farba býva čierna, žltá alebo čokoládovo hnedá. Žltá sa vyskytuje v odtieňoch od svetlo smotanovej po pečeňovo hnedú. Malé biele škvrny sú prípustné iba na hrudi.
Povaha: Labradorský retríver je pes inteligentný, vyrovnaný, je to aj pes veľmi živý, s dobrou povahou a výborným nosom. Vášnivý milovník vody
Spoločenská charakteristika: Labradorský retríver je pes, ktorý svojmu pánovi a jeho rodine je veľmi oddaný. Svojmu pánovi sa vždy usiluje zavďačiť. Býva verný a celej rodine je dobrým priateľom. Keďže má rád ľudí je veľmi dôverčivý a neagresívny. Ku známym ľuďom býva priateľský, k cudzím nedôverčivý. Pri správnej výchove nebývajú problémy ani s inými domácimi zvieratami. Problémy nebávajú ani pri stretnutiach s inými psami.
Vzťah k deťom: Dobre vychovaný pes, nemá z deťmi žiadne problémy, má k nim priateľský vzťah. A je pri nich mimoriadne spoľahlivý. Deti však musia tolerovať potreby psa a nevyrušovať ho pri kŕmení, odpočinku.
Výchova: Vzhľadom k tomu, že tento pes je inteligentný a primerane temperamentný, pomerne dobre a ľahko sa vychováva. Jeho výchova musí však byť dôsledná a to aj z toho dôvodu, že toto plemeno sa dosť často používa aj ako policajný pes a dosť často ho vídať aj ako vodiaceho psa pre nevidomých. Pes si vyžaduje veľa času a pozornosti, aby vyrástol v slušného, spoľahlivého a poslušného psa. Vhodné je prihlásiť sa so svojim psom do kynologického klubu, základnú poslušnosť však je nutné cvičiť doma. Tento pes je vhodný k výcviku poslušnosti aj k ďalšiemu náročnejšiemu výcviku.
Držanie: Plemeno labradorského retrívera sa lepšie hodí na vidiecky život ako do mesta. Koterec na dedine by mal mať dobre izolovanú búdu, s dostatočne veľkým výbehom. V koterci ho nenechávajte dlho samého, berte ho často k sebe domov a na prechádzky. Ak ste sa už rozhodli toto plemeno chovať v byte, zabezpečte mu dostatočne veľký priestor, aby sa na ňom mohol pohodlne natiahnuť a tiež by nemala chýbať mäkká podložka.
Pracovné využitie: Toto plemeno býva používané v rôznych oboroch ľudskej činnosti. Vyšľachtený bol ako špecialista - aportér, dnes je však poľovne všestranne upotrebiteľný. Nie je však vhodný tam, kde sa vyžaduje ostrosť. Využíva sa aj ako policajný pes a to hlavne zo zameraním, na vyhľadávanie drog. S obľubou je využívaný aj ako vodiaci pes pre nevidomých. No a v neposlednej rade sa stáva obľúbeným spoločníkom rodiny.
Pohyb: Labradorský retríver je aktívne, činorodé plemeno, ktoré potrebuje dostatok pohybu. Miluje vodu a kúpanie s tým spojené. Pre udržanie kondície sú vhodné aj dlhé a pravidelné prechádzky. Možnosť voľného výbehu pod kontrolou alebo aj beh vedľa bicykla. Šteňa v období rastu nesmie byť príliš zaťažované. Tento pes je tiež vhodný k rôznym psím športom.
Starostlivosť: Srsť tohto psa si nevyžaduje zvláštnu starostlivosť. Pre česanie je vhodné použiť hrebeň s prírodnými štetinami. Psa češte každý deň, je to vhodné preto, aby sa psovi odstránila uvoľnená srsť, pre odstránenie prachu a lupín a tiež k stimulácii jeho prirodzeného premasťovania. Psa kúpte len keď je to potrebné, bežné znečistenie odstráňte otretím vlhkou handrou. Pri kúpaní používajte kvalitný šampón. Uši udržujte čisté, pazúriky krátke. Taktiež sa starajte o jeho chrup.
Strážne využitie: Nie je veľmi vhodný na stráženie obydlí. A to hlavne pre jeho dôverčivosť a krotkosť. Vašu návštevu s radosťou uvíta. V prípade nutnosti sa v šak vie brániť a stane sa veľkým ochranárom.
Kynológia: Agility, aportovanie
Najčastejšie choroby: Poruchy zraku, artritída kĺbov
Zvláštnosti plemena: Medzi každým pánom a psom vzniká zvláštne puto a labradorský retriever je svojmu pánovi oddaným priateľom.
Príprava na výstavu: Pokiaľ chcete, svojho psa vystavovať, spojte sa s niektorým klubom chovateľov labradorského retrívra a staňte sa jeho členom. Predtým, než pôjdete prvý krát na výstavu so svojim psom, skúste navštíviť inú výstavu ako pozorovateľ. Pes si tak navykne rušnému prostrediu a prítomnosti na veľa ďalších psov. Psa musíte naučiť stáť vo výstavnom postoji, kde sa ukážu všetky jeho prednosti. Aby ste získali so svojim psom ocenenie, nestačí že tam prídete, musíte splniť niekoľko predpokladov. Najdôležitejší je krásny vzhľad psa, udržovaný srsť, a tiež chovanie psa. Rozhodca pozoruje stavbu tela, robí prehliadku zubov a skusu, samcom tiež semenníky.
Výživa šteňaťa: Šteňa pre svoj vývoj potrebuje krmivo, ktoré zaručí správny vývoj kostry a svalov. Musí tiež obsahovať všetky potrebné živiny, minerálne látky a vitamíny. Pre šteňatá sú veľmi vhodné kvalitné suché kŕmne zmesi, ktoré sú určené pre rastúce a mladé psy.
Výživa dospelého psa: Je nutné vybrať krmivo čo najvhodnejšieho zloženia, pretože zloženie potravy má vplyv na zdravie, temperament a kvalitu srsti.
Výživa starého psa: Starší psy, ktorý sa už menej pohybujú a častejšie spia, potrebujú krmivo pre seniori, na toto krmivo je nutné prechádzať pozvoľna. Je dobré podávať psovi potravu častejšie a v malých dávkach. Ktorá lepšie trávi.
Rady / doporučujeme: Tento milý, inteligentný pes si vás isto získa svojim milým pohľadom a stane sa, vám a vaším blízkym výborným spoločníkom a priateľom. eFauna odporúča:Vášho psa niečo bolí a vy sa snažíte zistiť, čo to môže byť? Potom otvorte sekciu nazvanú "zdravie" a pokúste sa vyriešiť problém, pokiaľ možno co najskôr.Rady pre chovateľov:Kožné ochorenia, ako sú ekzémy či zápaly kože postihujú mnoho psov. Časté kúpanie psom kožu vysušuje a problémy sa tým len zhoršujú. Kožné ochorenia môžu spôsobovať alergie, či už je to reakcia na niektorý druh potravín alebo alergény v ovzduší či niektoré látky, ktoré sa objavujú v okolí pohybu psa. Pri návšteve veterinárneho lekára zistite, či by nebolo vhodné u vášho psa skúsiť homeopatickú liečbu.


http://www.dogbreedinfo.com/images20/LabradorRetrieverKeesha19MonthsPuppy.JPG

http://www.jonco48.com/blog/labrador_2Dretriever_2Dpuppy_nana.jpg

http://www.pejskar.cz/foto/clanky/resized/350-1-labradorsky-retrivr-labrador.jpg


Tibetský španiel

12. září 2009 v 13:46 | Adminka |  T


Spoločenská charakteristika: I keď miluje spoločnosť ľudí, voči cudzím sa chová odmietavo a nedôverčivo. Ku svojej ľudskej rodine je veľmi milý a ochraňuje ju a vyhľadáva neustále spoločnosť jej členov. Nevyvoláva bitky s inými psami, ale pri konflikte neuteká a bráni sa za každú cenu. Stretnutie s inými domácimi zvieratami býva tiež bez problémov. Po predkoch zostala tibeťáčikovi obľuba vo vysedávaní na vyvýšených miestach, kde dokáže hodiny pozorovať okolie.
Originálny názov plemena: Tibetan Spaniel
Krajina pôvodu: Tibet
Doba vzniku: Stredovek
Pôvodné využitie: Spoločník, strážca
Dnešné využitie: Spoločník
Priemerná dĺžka života: 13 - 14 rokov
Hmotnosť: 4 - 7 kg
Výška: 24,5 - 25,5 kg
História: Pôvod tibetského španiela nie je presne známy. Pravdepodobne má rovnakých predkov ako lhasa apso alebo shi-tzu, a rovnako ako oni po stáročia neopustil svoju vlasť - Tibet. S ostatnými loveckými španielmi má spoločné avšak iba meno, k poľovačke nebol nikdy využívaný. Bol chovaný tibetskými vidiečanmi ako strážca a ti najmenší, ktorí boli považovaní za najvzácnejších, žili v kláštoroch, kde boli cvičení k otáčaniu modlitebných mlynčekov alebo z vyvýšených miest ohlasovali brechotom príchod votrelcov. Chov bol vtedy vedený na dvoch základoch a objavujú sa v ňom jedinci rozdielny ako vo veľkosti, tak v type. Prvou európskou krajinou, kde sa tibetský španiel objavil, bolo Anglicko, a stalo sa tak na konci 19. storočia. Ako samostatné plemeno bol FCI uznaný v roku 1961, ale americký AKC ho prijal až v roku 1984.
Typy: Toto plemeno sa v súčasnej dobe už nevyskytuje v žiadnych ďalších varietách.
Všeobecný vzhľad: Tibetský španiel je malý pes, ktorý dorastá do výšky okolo 25 cm. Má malú, hrdo nesenú hlavu s tupým ňufákom s vankúšikmi, ale bez vrások a najlepšie čiernym nosom. Tmavo hnedé, oválne oči sú jasné a výrazné a sú položené dosť ďaleko od seba. Uši sú nasadené vysoko, sú stredne veľké a preklopené dopredu. Telo s hlbokým hrudníkom a rovným chrbtom je mierne dlhší, než vyšší. Bohato osrstený chvost je nasadený vysoko a pri pohybe je nesený na chrbte, pokiaľ pes nie je v pohybe, nesmie byť penalizovaný zvesený chvost.
Srsť a farba srsti: Srsť s podsadou je bohatá a má hodvábnu štruktúru. Na tvári a prednej strane končatín je krátka, na tele stredne dlhá, a na chvoste a zadnej strane končatín dlhá. Sfarbenie srsti je povolené akékoľvek v akýchkoľvek kombináciách, najčastejšie sa však vyskytuje v odtieňoch farby hnedej.
Povaha: Tibeťáčik má veľmi svojráznu, takmer mačaciu povahu. Je však veľmi citlivý, neznesie akékoľvek hrubé zaobchádzanie a nájsť dôveru v človeka mu trvá dlhšiu dobu. Nikdy nebude slepo poslúchať vaše rozkazy, všetko musí robiť s chuťou a rád. Pokiaľ si človek jeho dôveru získa, býva veľmi oddaným a šťastným priateľom, ktorý vie reagovať na náladu svojho pána.
Spoločenská charakteristika: I keď miluje spoločnosť ľudí, voči cudzím sa chová odmietavo a nedôverčivo. Ku svojej ľudskej rodine je veľmi milý a ochraňuje ju a vyhľadáva neustále spoločnosť jej členov. Nevyvoláva bitky s inými psami, ale pri konflikte neuteká a bráni sa za každú cenu. Stretnutie s inými domácimi zvieratami býva tiež bez problémov. Po predkoch zostala tibeťáčikovi obľuba vo vysedávaní na vyvýšených miestach, kde dokáže hodiny pozorovať okolie.
Vzťah k deťom: K deťom má tento psík veľmi pekný vzťah a dokáže im byť výborným kamarátom. Toleruje ich výstrelky, a v prípade, že sa mu niečo nepáči, radšej odíde.
Výchova: I keď patrí tibeťáčik medzi spoločenské plemená, je potrebné, aby zvládol aspoň základný výcvik. Tento psík dokáže byť veľmi tvrdohlavý, je to veľký individualista, takže neočakávajte, že vás bude vždy poslúchať na slovo. Tibetský španěl je velmi inteligentní a dobře se učí, jeho výcvik však musí byť vedený veľmi jemne a citlivo, v žiadnom prípade s ním nemožno zaobchádzať hrubo. Vo výchove a výcviku je najdôležitejšia dôslednosť, trpezlivosť a nezabúdajte na pochvalu.
Držanie: Tibeťáčik je veľmi rád v neustálom kontakte so svojou rodinou, preto je vhodné chovať ho v byte, kde však potrebuje svoje miesto k odpočinku. Jeho brlôžok by mal byť na mieste, ktoré je chránené od prievanu, kde bude môcť nerušene odpočívať, ale napriek tomu zároveň sledovať dianie v rodine.
Pracovné využitie: Toto plemeno nemá žiadne pracovné využitie, ako spoločenský pes prináša človeku radosť a dobrú náladu. Pre svoju milú a vždy veselú povahu sa tento psík využíva i v canisterapii.
Pohyb: Pre tibetského španiela je pohyb veľmi dôležitý, potrebuje veľa behať, a robí to rád. Je ochotný si s vami vyjsť na dlhú horskú túru, rovnako spokojne sa ale bude povaľovať doma na gauči. Životnému štýlu rodiny sa tento psík v každom ohľade dobre prispôsobí.
Starostlivosť: O srsť tibeťáčika je potrebné sa pravidelne starať. Najmenej jedenkrát týždenne je nutné ju dôkladne prečesať, k rozčesaniu použite hrebeň s riedkymi zubami a potom celého psa prekartáčujte kefou. Aby ste docielili nadýchaného vzhľadu srsti, je možné kartáčovať srsť proti smeru rastu. Pri prečesávaní venujte zvýšenú pozornosť srsti za ušami, na zadných nohách a chvoste. V období pĺznutia je dobré psa prečesávať denne. Inak sa srsť tibeťáčikov neupravuje, nie je povolené žiadne zastrihávanie ani tónovanie srsti. Rovnako ako u iných psov, ani u tohto nie je potrebné príliš časté kúpanie. Pokiaľ sa pes vráti z prechádzky znečistený blatom, postačí osprchovanie čistou vodou bez použitia šampónu. Pozornosť venujte takisto očiam, pokiaľ slzia, môžu sa pod očami vytvárať nepekné stopy, zubom, na ktorých sa niekedy vytvára zubný kameň a pazúriky psa udržujte v optimálnej dĺžke.
Strážne využitie: Tibetský španiel nie je pes vhodný k obrane, nebýva nikdy agresívny. Jeho zdržanlivosť k cudzím ľuďom však z neho napriek tomu robí dobrého strážcu, návštevu vám vždy brechotom ohlási.
Kynológia: Agility
Najčastejšie choroby: Dysplazia bedrového kĺbu, progresívna atrofia sietnice
Zvláštnosti plemena: Všetky chovné jedince tohto plemena musia opakovane absolvovať vyšetrenie očného pozadia, ktoré sa robí za účelom zistenia progresívnej retinálnej atrofie, alebo progresívnej atrofie sietnice, čo je dedičná očná choroba, vyskytujúca sa i u tibetských španielov. Ďalej sú takisto všetci chovní jedinci podrobení vyšetreniu na dysplaziu bedrového kĺbu.
Príprava na výstavu: O tom, či v budúcnosti budete svojho psíka vystavovať, by ste mali byť presvedčený už v dobe, kedy je ešte šteňaťom, aby ste ho mohli už v tomto veku začať pripravovať. Je potrebné ho naučiť stáť vo výstavnom postoji, dokonalej chôdzi na vodítku a pes musí byť tiež ochotný nechať si prezrieť cudzím človekom - rozhodcom zuby, a pokiaľ ide o psieho chlapca, tak aj semenníky. O dobrom umiestnení na výstave nerozhoduje iba krásne upravená srsť a dobrá stavba tela, ale takisto výborné chovanie.
Výživa šteňaťa: Zloženie krmiva v období, kedy pes rastie, ovplyvňuje správny vývoj kostry a svalstva. Krmivo musí obsahovať všetky potrebné zložky, vrátane minerálnych látok a vitamínov. Dôležitý je tiež správny pomer všetkých látok, čoho sa dá len veľmi ťažko docialiť pri pripravovaní domácej stravy. Na trhu je však dnes už dostatok kvalitných priemyselne vyrábaných suchých krmív, ktoré sú rozdelené podľa potrieb a veku psa. Vyberte teda kvalitné krmivo pre rastúce šteňatá, ktoré vášmu psíkovi zaistí príjem všetkých živín v správnom pomere. Aby ste zistili, ktoré krmivo bude psíkovi chutiť, kúpte spočiatku len malú dávku, v špecializovaných predajniach s potrebami pre zvieratá vám iste ochotne predajú vzorku.
Výživa dospelého psa: Strava psa v dospelosti má vplyv na jeho zdravotný stav, na jeho kondícii a takisto na kvalitu jeho srsti, preto by malo byť vybrané kvalitné krmivo pre malé plemená, ktoré bude odpovedať jeho potrebám a aktivite.
Výživa starého psa: Starý pes, ktorý sa už veľmi nepohybuje, má sklony k obezite, preto je dobré mu v potrave znížiť príjem energie. V špecializovaných predajniach sú k dispozícii rôzne druhy krmiva pre starých psov, ktoré plne vyhovujú potrebám psa v tomto veku.
Rady / doporučujeme: Keď na vás tento inteligentný psík uprie svoj jasný, psí pohľad, nedokážete mu odolať. Dokonale sa vám prispôsobí a bude vám robiť oddanú spoločnosť ako pri odpočinku doma na pohovke, tak i trebárs pri dlhých horských túrach. dogspsy odporúča:Chcete poradiť, aké krmivo je najlepšie pre vášho psa? Navštivte časť nazvanú "výživa psa".rady pre chovateľovVýcvik šteňaťa si rozfázujte. Vykonávajte ho päťkrát denne len niekoľko minút, aby sa pes nezačal nudiť. Nikdy svojho psa necvičte, pokiaľ vy sami máte zlú náladu, nemalo by to dobrý účinok. Výcvik ukončite vždy až po dobre odvedenom výkone, za ktorý psa nezabudnite nadšene pochváliť.


http://www.perlamahagon.com/jh/lamia.gif

http://www.bohemianbybirth.com/fotky_klubovka2/image_1.jpg

http://www.camess.estranky.cz/archiv/iobrazek/118



Vítam vás

12. září 2009 v 13:24 | Kokerspanielka
Ahojtee,vítam vas na blogu o psovh =)