Září 2011

Austrálsky dobytkársky pes / Australian Cattle dog

17. září 2011 v 18:19 A

Pôvod: Pôvodné austrálske plemeno, vznikajúce od začiatku minulého storočia krížením ovčiarskych psov anglického pôvodu (kólií, staroanglických ovčiakov a pod., neskôr vari aj dalmatínskych psov a bulteriérov) s dingami. Cieľom bolo vytvoriť nezvyčajne odolného a vytrvalého honeckého psa, schopného intenzívne pracovať aj v drsných podmienkach austrálskej prírody.

Popis: Stredne veľký, mocný a kompaktný pes. Hlava mocná, s mohutnými čeľusťami, širokou lebkou a plytkým stopom. Oči stredne veľké, tmavohnedé, s inteligentným výrazom. Uši stredne veľké, pri koreni široké, špicaté. Telo mierne obdĺžnikové, s rovným chrbtom, hlbokým hrudníkom a mocným zadkom. Nohy s hrubými kosťami, rovné, svalnaté: Chvost nízko nasadený, pri pohybe sa dvíha, ale nie nad zadok. Srsť krátka s hustou podsadou, odpudzujúca vodu. Farba: modrá s čiernymi alebo pálenými znakmi alebo bez nich. Veľkosť: kohútiková výška psov 46 - 51 cm, súk 43 - 48 cm. Hmotnosť 16 - 20 kg,

Charakteristika: Nesmierne pohyblivý, vytrvalý a energický pes, ktorý nepozná únavu. Nadšený a spoľahlivý robotník. Rýchlo chápe, ochotne sa učí všetko nové. K cudzím veľmi nedôverčivý, skvelý strážca.

Využitie: V Austrálii vyšľachtený sa dodnes používa na zaháňanie čried oviec a statku aj na veľké vzdialenosti. Teraz sa čoraz častejšie využíva pri najrozmanitejších psích športoch, ku ktorým je neobyčajne disponovaný.

Výskyt: V Austrálii bežný. V Európe donedávna veľmi vzácny, v ostatnom čase sa vďaka úspechom pri agility začína šíriť. U nás sa zatiaľ asi nevyskytuje.

Zvláštne nároky: Tento pes neznáša nečinnosť, musí byť neprestajne zamestnaný. Hodí sa viac na vidiek ako do mesta.

Možná zámena: S veľmi vzácnym austrálskym kelpiem, proti ktorému je pevnejší a robustnejší a od ktorého sa zväčša líši aj typickou modrou alebo červenou "fŕkanou" farbou.

Moje dodatky :
- na slovensku je toto plemeno veľmi "vzácne" t.j : je tu veľmi málo jedincov a možno jedna chovná stanica :/ , v čechách je stav týchto krásnych psov trošku lepší - majú asi 5 choviek - väčšina zástupcov tohto plemena u nás pochádza z čiech :)
-toto plemeno je známe svojou dlhovekosťou - v priemere sa doživa rokov :) , taktiež drží svetový rekord u psovitých šeliem a to pri veku 29,5 roka , wow :D
Fotka hore a dve fotky dole sú z ch.s. Abbey - http://www.abbey.estranky.cz/


















Anglický chrt / Greyhound

9. září 2011 v 23:00 A
Chrty na Slovensku, a najmä greyhound, nie sú hojne rozšíreným plemenom. U chovateľov sa tešia veľkej obľube najmä v Anglicku a Írsku, Kanade, USA a tiež u našich protinožcov, v Austrálii.
Anglický chrt - greyhound, i keď u nás málo známy, je veľmi staré plemeno psa, jeho korene siahajú do ďalekej histórie. Už v dávnych dobách ho ako loveckého psa využívali bohatí šľachtici na svojich poľovačkách. Na mnohých starých obrazoch sa vedľa postavy slávneho muža objavuje aj jeho miláčik a veľakrát je to práve vysoký, štíhly greyhound.

Greyhound je veľký, svalnatý pes, štíhlej atletickej postavy, s dlhými končatinami, úzkym telom a hlavou. Dosahuje výšku až 75 cm a váhu až 36 kg, sučky sú o niečo nižšie a majú menšiu hmotnosť. Telo má pokryté krátkou srsťou, ktorá sa dobre udržuje. Farba srsti môže byť rôzna, jednotná po celom tele alebo rozličné farebné kombinácie. Dožíva sa veku 13 až 15 rokov, najväčšiu športovú aktivitu prejavuje vo veku od 1,5 roka do štyroch rokov.

Povahovo je greyhound milý a veselý pes. Je pokojný, málo breše, je inteligentný a spoločenský, ale rád si zachováva odstup a nie vždy sa podriaďuje príkazom. K deťom je priateľský, no nečakajte od neho psa na hranie, na stráženie, ani život v búde na dvore. Hoci je zdravý a silný pes, potrebuje žiť v teplom a suchom prostredí.

Greyhound sa môže prezentovať ako výstavný chrt, ale viac je rozšírený chov dostihových chrtov. Stavba tela chrtov - športovcov je mohutnejšia, sú vyšší a silnejší. Vrodenou vlastnosťou greyhounda je beh a patrí k najrýchlejším psím plemenám na svete. Dokáže vyvinúť rýchlosť ktorou sa zaraďuje hneď za najrýchlejšie zviera planéty, za geparda. Potrebuje si vybiť svoju vnútornú silu a vždy beží naplno, nepozná pojem "len sa tak prebehnúť". Energiu, ktorú vydáva počas behu, doplňuje dlhým odpočinkom, má rád veľa spánku a preto sa niekedy zdá, že greyhound je lenivý.

Psi, ktorí skončia svoju dostihovú kariéru sa ponúkajú na adopciu do rodín a stávajú sa príjemným rodinným spoločníkom. Z hľadiska starostlivosti, greyhound nie je náročný a je veľmi čistotný. Majiteľ, ktorý si raz obľúbi greyhounda, zostáva navždy verný tomuto plemenu.

zdroj : http://molekova.blog.sme.sk/











Bikejöring - Cyklistika so psom

9. září 2011 v 15:49 športy

Ďalšie odvetvie ťažných športov obľúbené hlavne u tých, ktorí vlastnia len jedného psa a chcú sa venovať niektorému z rychlostných disciplín. Jazdci so psím záprahom v období, kedy nie je sneh, trénujú na kolieskových vozíkoch. Bikejöring sa vyvinul ako jedna z letných alternatív (okrem behu so psom a jazde na kolobežke so psom) pre tých, ktorí sa venovali zimným športom, napr. skijöringu. V našom miernom pásme býva, snáď okrem hôr, snehu skromne, a tak sa stal po čase samostatným športom.
Vhodné plemeno psa je rovnaké ako u iných ťažných športov. A tiež ako u nich začíname s plnou tréningovou záťažou až po ukončení telesného vývoja nášho psa. I keď je kondícia a zdravie jazdca veľmi dôležité, rovnako podstatné je zvládnutie techniky jazdy v nerovnom teréne.

Vybavenie

Pes potrebuje dobre padnúci postroj typu "sprint" alebo "turist" (ako stopovací). Psovod, teda jazdec musí mať výbavu obsiahlejšiu. Samozrejme bicykel s hrubou vzorkou, tomu odpovedá horský závodný. Na začiatok a na rekreačné jazdy nám postačí akýkoľvek starší, ale vo výbornom technickom stave. Tzn. dobré brzdy, pevný rám a zosilnené špice. Pes je s bicyklom spojený odpruženým ťažným lanom dlhým asi 3 m. Pre jazdca je na závodoch povinná cyklistická prilba, je však nemenej nutná i pri tréningoch. Ďalšími vhodnými doplnkami sú chrániče kolien a lakťov. Takisto správne zvolená športová obuv je ďalšou zárukou bezpečnej jazdy. Nie len že sa nesmie na pedáloch šmýkať, ale tiež v nej budeme niekedy i behať. Cyklocomputer nie je nutný, ale ak ho máme, poskytne nám mnoho užitočných údajov o výsledkoch tréningu (priemerná rýchlosť, doba jazdy, celková dĺžka prejdenej trate i najvyššia rýchlosť, ktorú sme krátkodobo dosiahli).

Tréning

Na bicykli snáď vie jazdiť každý alebo aspoň ten, ktorý sa o tento šport zaujíma. Pes potrebuje výcvik ako u canicrossu alebo skijöringu. Teda 100% ovládať všetky potrebné povely. Veľmi dôležitá je opäť výchova - zvykanie na zver, správanie sa k iným psom a pod. Najskôr postupne psa musíme navykať na pohyb bicykla za ním. Tu je najlepší pomocník, ktorý pri štarte psa podrží a pokiaľ to bude nutné (pes je neistý, otáča sa, ide do strany a pod.), chvíľu vedľa neho beží a spolu s jazdcom ho povzbudzujú. Pokiaľ však spoľahlivo zvláda beh so svojim psovodom, mal by reagovať na povel "go" i pred bicyklom. Dĺžku trasy postupne predlžujeme podľa kondície psa. Spoločným tréningom si zdokonaľujeme výdrž, obratnosť a techniku jazdy na rôznom povrchu. Na pevnom podklade (asfalt alebo betón) trénujeme len krátke prejazdy. Na asfaltovej ceste sa bude pohodlne jazdiť nám, ale psovi zničíme pohybový aparát i ďalšiu chuť behať. Pokiaľ takto ideme so psom po ceste, dopúšťame sa i dopravného priestupku. Takže jazdíme po lesných a poľných cestách - vždy s ohľadom na okolie (napr. v lese zbytočne nekričíme). Jazda so psom pred bicyklom je pomerne riskantná záležitosť. Počítame s tým, že bicykel má veľmi malú stabilitu. Musíme sa naučiť predvídať a veľmi rýchle hodnotiť situáciu. Za každou zákrutou môže byť niečo nečakaného. Príjemné prevezenie sa s ťažko ovládateľným psom môže zmeniť na bláznivú jazdu nezriedka končiacu nepríjemnú haváriu. A nemusí byť na vine ani pes. Stačí, keď sa budeme trebárs snažiť na klzkom povrchu niekoho alebo niečo obísť, stratíme trochu rovnováhu a úraz je tu. Preto musíme takisto neustále sledovať okolie i chovanie psa (to nám prezradí omnoho viac než čo sami vidíme). Trénovať musíme pravidelne a často (najlepšie denne). Pokiaľ si naivne myslíme, že vyraziť so psom raz za týždeň stačí, tak sme na veľkom omyle. Peszabúda povely, my zručnosť a jazda potom nebaví ani nás, ani psa. Dávame pozor, aby sme psovi nespôsobili úraz. Napr. prejsť mu labky, spadnúť na neho alebo to najhoršie, keď sa mu chvost zamotá do kolesa či reťaze. Za týranie môže byť považované naplno trénovať psa v príliš teplom počasí (nad +15°C).
Tréning vždy objektívne vyhodnotíme a podľa výsledkov sa zameriame na odhalené nedostatky.

Závody

Tento šport sa jazdí pri závodoch psích záprahoví (ak sú na kolieskových vozíkoch), či canicrossu podľa medzinárodných pravidiel zastrešujúcich organizácií. Majstrovstvo tejto disciplíny však môže byť vyhlásené i samostatne. Kategórie sa rozdeľujú na mužov a ženy, prípadne deti. Termíny závodov môžeme zistiť napr. na termínovej listine Slovenského zväzu psích záprahov. I v tomto športe máme skvelých reprezentantov, ktorí sa i na najvyšších súťažiach umiestňujú na predných miestach.

zdroj textu : e-psy.sk






Aljašský Malamut

8. září 2011 v 16:33 A

Originálny názov plemena : Alaskan Malamute

Krajina pôvodu : USA

Doba vzniku : Starovek

Pôvodné využitie : Saňový pes, lovec

Dnešné využitie : Spoločník, saňový pes, spoločník pre športy

Priemerná dĺžka života : 12 rokov

Hmotnosť : Pes 39 - 40 kg Fena 29 - 30 kg

Výška: Pes 63,5 cm Fena 58,4 cm
História
Aljašský malamut patrí medzi severské psy, ktoré sa podľa použitia delia na tri základné skupiny - saňové psy, severské lovecké psy a psy pastierske a ovčiarske. Aljašský malamut je jedným z najznámejších saňových psov. Jeho pôvodným domovom je severozápadná Aljaška, kde bol chovaný pôvodnými obyvateľmi Mahlemuty, ktorí týchto psov využívali na lov a na ťahanie nákladu. Do saní boli zapriahnutí psy po dvoch za sebou, pričom vodiaci pes bežal sám na čele záprahu. Mahlemuti sa, na rozdiel od iných eskimáckych osadníkov, starali o svojich psov dobre, pretože vedeli, že bez nich by nemohli prežiť. Psy, ktorí boli používaní na chov museli spĺňať veľmi prísne podmienky, a tak sa mohlo vyvinúť plemeno s charakteristickými rysmi vzhľadu i povahy. Koniec 19. storočia a s ním príchod bielych osadníkov a nástup zlatej horúčky na Aljaške znamenal pre toto plemeno začiatok zániku. Zlatokopovia totiž našli veľkú záľubu v závodoch psích záprahov, a miestni psy boli pre túto zábavu príliš pomalí. K závodom bol viacej využívaný rýchlejší sibírsky husky a začalo tiež kríženie rôznych plemien saňových psov. Záujem o aljašského malamuta upadal. Priaznivci tohto plemena ho však nenechali zaniknúť úplne, v 30. rokoch 20. storočia vyhľadali pôvodných psov a začali s čistokrvným chovom. Dnes je v Kanade i USA aljašský malamut veľmi obľúbeným rodinným spoločníkom, a obľubu si získal i v mnohých ďalších krajinách.
Typy
Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších varietách.
Všeobecný vzhľad
Aljašský malamut je veľký, silný a mohutne stavaný pes. Hlava je široká a hlboká, elegantného vzhľadu. Oči sú posadené šikmo, sú stredne veľké, mandľového tvaru a majú hnedú farbu. Nos, okraje pyskov a okraje očných viečok sú vždy čierne, iba u červených psov sú hnedé. Prípustné je takisto svetlejšie žíhanie ňufáka. Uši sú stredne veľké a majú trojuholníkový tvar s mierne zaoblenými špičkami. Pokiaľ sú vztýčené, ukazujú mierne vpred, pri práci bývajú niekedy zložené k lebke. Telo je kompaktné, nie príliš krátke, s dobre vyvinutým hrudníkom, rovným, dozadu mierne klesajúcim chrbtom a pevnými, dobre osvalenými bedrami. Chvost je nasadený v línii chrbtice, je dobre osrstený a je nesený nad chrbtom, nie však zatočený.
Srsť a farba srsti
Srsť sa skladá zo silnej krycej srsti, ktorá nesmie byť dlhá ani mäkká a husté, mastnej a vlnitej podsady. Na bokoch je srsť krátka až stredne krátka, dlhšia je na krku, pleciach, zadnej strane zadku a na zadnej strane stehien a chvosta. V období letných mesiacov je srsť obvykle kratšia a menej hustá. Aljašský malamut sa vyskytuje v rôznych odtieňoch šedej, od svetlo šedej, cez strednú šedú až po čiernu, vo farbe sobolej a jej odtieňoch až po červenú. Na okrajových častiach tela sú prípustné farebné kombinácie. Na spodnej strane tela, častiach končatín, labkách a tváre prevažuje farba biela. Na prednej strane hlavy je lysina, prípustný je limec alebo škvrny na šiji.
Povaha
Aljašský malamut je spoločenský, láskavý a priateľský pes. Je tiež veľmi hravý, i keď v dospelosti sa chová dôstojne. Dokáže byť takisto pomerne tvrdohlavý.
Spoločenská charakteristika
Svojmu pánovi i rodine je bezprostredne oddaný, nie je to pes jedného pána. Je priateľský a vyhľadáva častý kontakt s ľuďmi. Priateľsky sa väčšinou chová i k cudzím ľuďom. Od mlada je vhodné ho navykať na spoločnosť iných zvierat a ďalších psov. Vo vzťahu k cudzím psom však niekedy môžu nastať problémy, pretože dominantný pes môže rád vyvolávať bitky.
Vzťah k deťom
Pre svoju priateľskú povahu je malamut ideálnym spoločníkom detí. K ich divokejším hrám býva trpezlivý a tolerantný. Je však potrebné si uvedomiť, že je to veľký, silný pes, a malé deti by s ním nemali zostávať sami.
Výchova
U tohto psa je dôležitá včasná a dôsledná výchova. Obzvlášť dôležité je včas určiť vo "svorke" hierarchiu, pes musí pochopiť, že pánom ste vy. Výcvik vyžaduje skúseného chovateľa, ktorý dokáže odhadnúť povahu psa a zvoliť podľa nej najlepšiu výcvikovú metódu. Aljašský malamut nie je vhodný pre náročnejší služobný výcvik, mal by však zvládnuť základní výcvik poslušnosti. Výcvik pre prácu v záprahu zvládnutie základných prvkov poslušnosti vyžaduje, ale je vhodné ho so psom začať až vo veku okolo 12-tich mesiacov, kedy je dokončený fyzický vývoj.
Držanie
Aljašský malamut je pes veľmi spoločenský, ale má rád slobodu a rád býva na čerstvom vzduchu. Je pre neho vhodné celoročné ubytovanie vonku, potrebuje však častý kontakt s ľuďmi. Ideálne je umožniť mu voľný prístup do domu pri ubytovaní vonku. Koterec nemusí byť zateplený, ale musí psa dobre ochrániť pred vetrom a dažďom. Tento pes je veľmi rád, pokiaľ je chovaný vo svorke s ďalšími psami. Za určitých podmienok možno psa ubytovať i v byte. Tu vyhľadáva v teplom počasí chladné miesta, pokiaľ je však chladno, nepohrdne ani mäkkými vankúšmi. Majte na pamäti, že v dome, kde je tento pes ubytovaný, by nemalo byť horúco, pretože malamut neznáša suchý vzduch. Nikdy takisto nenechávajte psa v uzamknutej miestnosti bez možnosti výbehu, pokiaľ je teplé počasie.
Pracovné využitie
Toto plemeno má iba športové využitie. Najprirodzenejšia je pre nehoj práca v záprahu. Pretože skôr než rýchlosťou vyniká vytrvalosťou, sú pre neho vhodné predovšetkým závody na dlhé trate.
Pohyb
Aljašský malamut potrebuje veľmi mnoho pohybu, najlepšie v prirodzenom prostredí. Majiteľ tohto psa musí byť športovo založený a fyzicky zdatný. Je výborným spoločníkom pri jazde na bicykli alebo pri joggingu a rád pláva.
Starostlivosť
Srsť aljašského malamuta je potrebné pravidelne dôkladne prečesávať. Mimo obdobia pĺznutia postačí dôkladné vykefovanie jedenkrát do týždňa, v období pĺznutia je však nutné denne. Pri bežnom ušpinení, napr. blátom, nie je potrebné psa kúpať, postačí vykefovanie. V prípade potreby psa vykúpte a použite kvalitný šampón pre psov podľa druhu srsti. Srsť sa nestrihá ani netrimuje, iba strihaním odstráňte prerastené chlpy medzi vankúšikmi na tlapkách. Samozrejmosťou je udržovať pazúriky v správnej dĺžke, pravidelne kontrolovať stav tlapiek, čistotu uší a zdravie zubov. Na svetlej srsti v okolí očí sa môžu vytvárať tmavé stopy po slzách, venujte preto pozornosť takisto očiam. Pokiaľ sa už stopy vytvoria, možno ich odstrániť špeciálnymi prípravkami. Na starostlivosť o telo navykajte psa už od mlada, vyplatí sa to neskôr nielen na výstavách, ale i pri návšteve veterinárneho lekára.
Strážne využitie
Pre úlohu strážcu sa toto plemeno príliš nehodí. Nie je prirodzene ostrý, voči ľuďom je absolútne neagresívny a málo šteká.
Vhodné športy
Mushing, canicross, skijöring, bikejöring, pulka, weight pooling
Najčastejšie nemoci
Dysplazia panvového kĺbu, chondrodysplazia, progresívna atrofia sietnice, torzia žalúdku
Zvláštnosti plemena
Mnoho ľudí si pletie aljašského malamuta so sibírskym husky. Aljašský malamut je väčší a ťažší, sibírskeho husky možno tiež rozpoznať podľa modrých očí. Aljašský malamut je vhodný na ťahanie ťažkých saní, zatiaľ čo rýchlejší sibírsky husky sy hodí pre náklady ľahké.
Príprava na výstavu
Aby pes na výstave uspel, musí do výstavného kruhu vstúpiť vo vrcholovej kondícii, s výborným chovaním a čistou, upravenou srsťou. Výstavného psa naučte už v rannom veku stáť vo výstavnom postoji, chôdzu na vodítku pri ľavej nohe bez ťahania a takisto hoj navykajte na dotyky cudzej osoby, pretože rozhodca posudzuje psa nielen pohľadom, ale tiež pohmatom, kontroluje zuby a psom semenníky. Niekoľko dní pred výstavou môžete psa vykúpať. Prvým krokom bude dôkladné rozčesanie srsti, potom psa namočte a naneste šampón. Pre aljašského malamuta je možné použiť šampón pre bielych psov, ktorý tmavé chlpy neodfarbí, ale bielym dodá lesku. Šampón nenanášajte na srsť koncentrovaný, najskôr ho rozmiešajte s vodou. Kúpanie je dobrá príležitosť ku kontrole kože psa. Po dôkladnom zmytí šampónu naneste na srsť balzam, a nechajte hoj niekoľko minút pôsobiť, potom opäť dôkladne opláchnite. Psa vytrite a sušte fénom za súčasného prečesávania srsti v smere rastu. Pokiaľ je teplé počasie, môžete ísť s mokrým psom na prechádzku do miest, kde sa nemôže ušpiniť. Pred vstupom do výstavného kruhu môžete psa ešte upraviť suchým šampónom, pokiaľ je na nejakom mieste srsť znečistená, je dobré ju prečesať.
Výživa šteňaťa
Keď si šteňa odoberáte od chovateľa, informujte sa o tom, čím bolo doteraz kŕmené, a túto stravu nejaký čas neobmieňajte. Zmena v krmive by mala byť vždy postupná. Vyberte kvalitné kompletné suché krmivo určené šteňatám veľkých plemien, ktoré obsahuje všetky živiny dôležité pre správny vývoj kostry a svalstva. Pretože sú všetky prvky obsiahnuté v správnom pomere, nepridávajte už k tomuto krmivu žiadne vitamínové ani minerálne doplnky, aby ste nenarušili ich rovnováhu.
Výživa dospelého psa
Strava by mala byť vybraná podľa aktivít a živinových potrieb konkrétneho psa. Strava aktívne pracujúceho malamuta by mala byť bohatá na tuky (20%) a proteíny (30%). Psom, pracujúcim v záprahu hrozí odvodnenie organizmu, preto je potrebné im zaistiť stály prístup k čistej, čerstvej vode. Krmivo môže byť tiež podávané preliate vodou.
Výživa starého psa
Starší pes, ktorý už nie je toľko pohybovo aktívny a nie je už pre prácu v záprahu využívaný má nižšie energetické nároky. Je preto potrebné postupne prejsť na krmivo s nižším obsahom tukov a proteínov, s vyšším obsahom minerálnych látok. Na trhu je dostatok krmív určených psím seniorom, ktorých zloženie zodpovedá potrebám psa v staršom veku.
Dôvetok pre budúcich majiteľov
Predpokladom pre obstaranie aljašského malamuta by mal byť dostatok času, fyzická zdatnosť a športový duch budúceho majiteľa. Zvážte takisto dôkladne vaše možnosti ubytovania psa a nezaobstarajte si ho len preto, že sa vám páči.


Agility

5. září 2011 v 18:39 športy

Čo je to?


Základom agility je prekážková dráha, ktorú musí tím prebehnúť. Prekážok je niekoľko druhov a preto sa prekonávajú rôznymi spôsobmi. Parkúr vymýšľa človek na to určený - na tréningu tréner, na pretekoch rozhodca. Behá sa vonku aj vo vnútri. Povrch, po ktorom sa behá musí byť rovný - znamená to upravený trávnik, umelú trávu, rôzne koberce, piesok, piliny a podobne. Podstatné je, že prekážky sú pre psa a psovod sa ich nesmie dotknúť. Okrem toho psovod nesmie mať so sebou žiadne pomôcky, ani dobrôtky. Pes "agilití" bez obojku a vodidla, takže je jasné, že musí poslúchať "na slovo", prípadne "na gesto", ideálne na ich kombináciu. Tieto návyky sa samozrejme odchodom z cvičiska nevyparia a tak máte zrazu najlepšie poslúchajúceho psa v šírom okolí.

Kategórie - všetkých deväť.


Ak sa teraz v duchu pýtate, ako môže jorkšíráčik súperiť s trebárs maďarskou vyžlou, (aby som sa držala plemien, ktoré máme v klube), odpoviem vám. Postupom času sa rozdelili psy do troch veľkostných kategórií. Small - psíci s výškou v kohútiku do 34,99 cm, Medium - 35 - 42,99 cm a Large - všetky psy nad 43 cm. Kategórie sa líšia výškou skokových prekážok a dĺžkou skoku ďalekého.

Ha! A čo pes začiatočník a taký, čo behá tri roky? No, záleží to od účasti na tréningoch a súťažiach, ale existujú aj tri výkonnostné kategórie: začínate v A1 - to sú začiatočníci a zotrváte v nej kým nesplníte predpísaný počet skúšok. Keď už máte "splnené", postúpite do A2 - dalo by sa povedať pokročilí. Tu môžete zotrvať hoci aj celý zvyšok agilitnej kariéry - ak budete chcieť. Ale aj tu existuje "norma" pre dobrovoľný postup do elitnej triedy A3. A aj keď sa do kategórie A3 dostanete, neznamená to automaticky, že tam zotrváte do konca kariéry. A3 treba obhájiť. A veru, podmienky nie sú vôbec ľahké.

Čo - to o parkúre.


Parkúr je často rozoberaná téma. Trinásť druhov použiteľných prekážok je stopercentnou zárukou dostatočnej variability. Súťažný parkúr má 15 - 20 prekážok a dĺžku 100 až 200 m, takže možností je nekonečne veľa. Celé sa to postaví na ploche 20 x 40 m podľa toho, čo tréner/rozhodca práve vymyslel. Aby sa v tom pretekári vyznali, každá prekážka má pridelené číslo. Niektoré prekážky sa môžu prekonať aj viackrát, preto majú občas aj zo tri čísla... Na súťažiach sa stretnete s niekoľkými druhmi parkúrov.

Ako zistiť, kto je najlepší...


Súťaží existuje na svete celý kopec. Tu sa vám pokúsim priblížiť tie, s ktorými sa stretnete na Slovensku najčastejšie.
Najdôležitejšie sú skúšky. Alebo tiež parkúr stavaný pre každú výkonnostnú kategóriu zvlášť. Od úspechov v skúškach totiž záleží postup tímu do vyššej kategórie. V parkúroch pre jednotlivé kategórie sa menia len (podľa práve "behanej" výškovej kategórie) výšky prekážok a dĺžka "diaľky".

Open - otvorené behy:


O víťazstvo bojujú všetky prihlásené tímy bez ohľadu na výkonnostnú kategóriu. Výsledky týchto behov síce nezavážia pri postupe do vyššej výkonnostnej kategórie, ale ten hrejivý pocit, keď ten váš začiatočník predbehne "trojku"...

Postupom času sa posunuli v dôležitosti a dnes (aspoň na pretekoch usporiadavaných našim klubom) sa z ich súčtu vyhlasuje Grand Prix.

Behajú sa dva druhy otvorených behov, a to Open Agility a Open Jumping:

  • Open Agility - tento parkúr používa všetky druhy prekážok a býva pomerne technicky náročný, ale na parkúr použitý pre skúšku kategórie A3 rozhodne nemá.
  • Open Jumping nepoužíva zónové prekážky a býva skôr "behavejší" a samozrejme aj časy sú rýchlejšie. Ale môžete natrafiť aj na veľmi technický jumping.

Rôzne hry - hry bývajú "open" v pravom zmysle tohto slova. Nezriedka sa ich môžu zúčastniť aj budúci pretekári, ktorí ešte nemajú výkonnostný zošit. Hry sa nedržia žiadnych zvyklostí a ich tvorcovia smelo použijú napríklad pätnásťkrát tunel v parkúre... To sa potom nazýva tuneliáda, slalomiáda, "O skokana roka" a tak podobne.

Hodnotenie súťaží


S parkúrom samozrejme súvisí aj hodnotenie. To, čo všetci chceme je prebehnúť parkúr bez chýb a odmietnutí. A samozrejme dostatočne rýchlo. Z dĺžky parkúru totiž rozhodca vypočíta štandardný čas. Keď to tímu cez parkúr trvá dlhšie, hneď sa mu pripočítavajú trestné body - jeden za každú sekundu. Ešte existuje aj maximálny čas - ak tím nedobehne ani v tomto čase, je diskvalifikovaný. Trestné body sa ešte "zbierajú" za chyby a odmietnutia, za každé jedno päť bodov. Trestných. Lepšie povedané - tím síce zbiera, ale prideľuje rozhodca - zdvihnutím ruky a ukázaním dlane, päste, alebo prekrížením predlaktí a hvizdom píšťalky. Ak pes odmietne trikrát správne prekonať prekážku, tím je diskvalifikovaný. Ale "zabehnúť" diskvalifikáciu sa dá aj inak, napríklad ak pes "trafí" na inú prekážku, ako je tá nasledujúca v parkúre, ale to rozhodne nie je účelom. Asi najzaujímavejšia vec na hodnotení je tá, že ani ten najrýchlejší tím nemôže vyhrať ak má nejaký ten trestný bod. Ak teda tím zabehol "čisto" -možno aj pomalšie, ale bez trestných bodov, umiestni sa pred tímom, ktorý síce zabehol super čas, ale cestou pozbieral nejaké tie trestné body.
Ak vás zaujíma čo všetko môže byť chyba, odmietnutie, popis všetkých možných spôsobov diskvalifikácie, odkážem vás na Skúšobný poriadok agility SR. "Prehreškov" je totiž celá kopa. Najčastejšou chybou je asi zhodenie tyče na skokovej prekážke a najčastejšie odmietnutie je obehnutie prekážky. Najjednoduchšia diskvalifikácia je obehnúť prekážku ktorá je tímu "najnesympatickejšia" v parkúre a jednoducho bežať ďalej.

"Čas"
Rozhodca odmeria dĺžku trate. Moderná technika zvaná "kolečko" alebo tiež merač vzdialeností, mu v tom pomôže. Dostane nejaké číslo - napríklad 150 m. Posúdi terén a zložitosť trate a podľa "závažnosti" pretekov stanoví postupovú rýchlosť. Napríklad pre beh Open Agility 3 m/s. Z toho vypočíta: 150 delené 3 m/s = 50 s. To je štandardný čas. Maximálny čas sa stanoví ako 1,5 až 2-násobok tohto času, čiže 1,5 x 50 = 75 s. Postupová rýchlosť závisí od veľa vecí - od terénu, počasia, závažnosti pretekov, náročnosti behu. Pri skúškach má spravidla A1 nižšiu a A3, keďže sú to skúsenejší pretekári, vyššiu postupovú rýchlosť.

Podujatia


Najbežnejším podujatím v živote tímu je - ako inak - tréning. Tu sa tím učí prvé, aj druhé, aj mnohé ďalšie potrebné veci. Aj keď... Nielen tréningom je agiliťák živý... Ako možnosť naučiť sa viac pod vedením skúsených trénerov, organizujú kluby sústredenia a tábory. Taký tábor, či sústredenie, má svoje (nemalé) výhody. So svojim štvornohým miláčikom strávite oveľa viac času, primerane veľa sa toho naučíte a zistíte, koľko rovnako "postihnutých" ľudí behá po svete.
Pre súťaživých samozrejme existujú súťaže. Tých utešene pribúda po celom Slovensku, takže si je z čoho vybrať. Niektoré majú v názve jednoduché "preteky", iné "pohár" a samozrejme máme Majstrovstvá rôznych plemien a dokonca aj krížencov, ale aj Majstrovstvá detí a mládeže a vrcholným podujatím agility na Slovensku sú Majstrovstvá SR.

Ak vás agility nadchlo, neváhajte to skúsiť, veď možno máte doma budúceho majstra sveta...

zdroj textu : http://www.bull-terrier.sk/agility/agility.html










Argentínska doga / Dogo Argentino

4. září 2011 v 10:21 A

Originálny názov plemena : Dogo Argentino

Krajina pôvodu : Argentína

Doba vzniku : Začiatok 20. storočia

Pôvodné využitie : Lovecký pes, psie zápasy

Dnešné využitie : Spoločník, pracovný pes

Priemerná dĺžka života : 11 - 12 rokov

Hmotnosť : 36 - 45 kg

Výška : 61 - 69 cm
História
Toto plemeno vzniklo v Argentíne, ktorá bola od roku 1525 obsadená Španielmi. Títo chovali v provincii Córdoba veľké biele dogy, ktoré používali k stráženiu, obrane, a tiež boli vychovávané pre psie zápasy. Tieto psy boli známe pod názvom córdobské dogy, a boli do značnej miery podobné so starým španielskym psom alano. Staré popisy psa alano sú zase veľmi podobné popisu dnešnej argentínskej dogy, z čoho sa dá usudzovať, že je ich predkom. Zámerom šľachtenia bolo získať psa, ktorý by v sebe spojoval útočnosť córdobské dogy, vynikajúci čuch a vytrvalosť európskych loveckých psov a obratnosť v boji, ktorou sa vyznačoval bulteriér. Zakladateľom plemena je Dr. Antonio Nores Martinez, ktorý chcel vyšľachtiť psa pre lov čiernej zveri, líšiek a púm. Skrížil teda bielu córdobskou dogu so španielskym honičom, ale bohužiaľ mu nebolo súdené jeho prácu dokončiť. V jeho zámeroch však pokračovali jeho synovia a brat Augustín. Prevádzali kríženie s ďalšími plemenami, ako bol napr. nemecký boxer, írsky vlkodav, anglický buldog, pointer, bordeauxská doga a bulteriér. Čisto bielu farbu dal argentínskej doge mastin de los pirineos. Čistokrvný chov započal v roku 1900, ale ďalších 30 rokov boli upevňované dedičné chovné línie. V roku 1964 bola uznaná argentínska doga kynologickým zväzom za samostatné plemeno a na výstave bola prvý krát predvedená v Buenos Aires v roku 1965, ako strážny a obranársky pes. FCI bola uznaná v roku 1973.
Typy
Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších variáciách.
Všeobecný vzhľad
Argentínska doga je veľký, mohutný pes harmonického vzhľadu. Stredne veľká hlava s miernym stopom vzbudzuje dojem sily. Oči majú mandľový tvar a sú orieškovej hnedej až tmavohnedej farby. Uši sú nasadené vysoko a ďaleko od sebe, sú strednej dĺžky, široké, zaoblené do špičky a priliehajú k hlave. Týmto psom sa vždy uši kopírovali, ale dnes je kupírovanie uší psom v mnohých krajinách už zakázané. Telo je o niečo dlhšie než vyššie, s širokým, silným a dobre osvaleným chrbtom, širokým, hlbokým hrudníkom a silnými, svalnatými bedrami. Chvost je nasadený stredne vysoko, je silný a dosahuje až k pätám. Je šablovito zahnutý, v kľude zvesený, v pohybe je nesený v úrovni chrbtu alebo trochu vyššie.
Srsť a farba srsti
Srsť je krátka, hladká a na dotyk mäkká, bez podsady, ktorá sa vytvára len niekedy, pokiaľ pes žije v chladnom podnebí. Farba srsti je čisto biela. Prípustná je škvrna tmavej alebo čiernej farby okolo oka, nesmie však presahovať 10% celkové plochy hlavy. Prednosť je však dávaná psom čo najviac bielym.
Povaha
Argentínska doga má priateľskú, veselú povahu, chová sa prirodzene, je nenáročná a nie je ubrechaná. Pri správnej výchove nie je agresívna, ale je veľmi odvážna a ochranárska.
Spoločenská charakteristika
Pokiaľ je tento pes od začiatku dobre vedený pevnou rukou pána, stáva sa láskavým priateľom celej rodiny. K cudzím ľuďom je však prirodzene nedôverčivý a mohol by byť i agresívny, v dôsledku ochrany svojej rodiny a teritória. Voči cudzím psom sa snaží chovať veľmi dominantne, rovnako ako k ostatným zvieratám. Preto je nutné nie len včasné zoznámenie s nimi, ale taktiež dohľad.
Vzťah k deťom
Argentínska doga nie je pes, o ktorom by sme mohli hovoriť, že je vhodný k deťom. Pre ich veľkosť a silu je vždy nutný dohľad pri ich stretnutí nie len s malými, ale i odrastenejšími deťmi. Je tiež nutné oboznámiť deti s tým, ako sa majú ku psovi chovať. Psa zoznamujte s deťmi už od šteňacieho veku, a nemal by byť v žiadnom prípade vystavený nevhodnému chovaniu voči psovi.
Výchova
S výchovou tohto plemena je nutné začať ihneď po prevzatí. Je nevyhnutné zoznámiť šteňa nielen s prostredím domu a členmi rodiny, ale taktiež s okolím a situáciami, ktoré ho môžu stretnúť. Od začiatku si šteňa musí uvedomovať, kto je v rodine pánom, čo sa smie, a čo je pre neho zakázané. Ďalším krokom je základný výcvik poslušnosti, neskoršie je u tohto plemena možný i ďalší, špeciálny výcvik. K výchove a výcviku je potrebná značná dávka trpezlivosti a dôslednosti, prístup k psovi však musí byť citlivý a spravodlivý. Pokiaľ si neviete s výcvikom rady, obráťte sa na odborníkov.
Držanie
Argentínska doga je plemeno, ktoré je možné chovať ako v byte, tak i v dedinskom prostredí. Do koterca však nieje vhodné umiestniť šteňa ihneď po odobratí, je potrebné si ho ponechať aspoň nejaký čas doma, aby sa zoznámilo s prostredím a členmi rodiny. Pokiaľ chcete chovať psa v koterci, musí v ňom mať búdu, ktorá je pre chladné dni zabezpečená zateplením alebo vyhrievaním, a tiež dostatok priestoru. Nezabúdajte však, že je potrebný veľmi častý kontakt so psom, i keď je umiestnený vonku. Pre chov v byte sa veľmi osvedčuje klietka, ktorá zaistí bezpečnosť ako vášmu šteňaťu, tak i zariadeniu vášho bytu, a je taktiež veľmi vhodná pre uzatvorenie psa pred návštevami, ktoré sa vášho psa bojí.
Pracovné využitie
Toto plemeno má mnohostranné využitie. Je možné ho použiť v radách polície ako pracovného psa, je vhodný pre použitie v armáde, ako strážny pes pri obrane hraníc, ale taktiež je vynikajúcim hľadačom a obranárskym psom.
Pohyb
Toto plemeno potrebuje veľmi veľa pohybu. Do doby, než je dokončený vývoj kostry nie je vhodné psa príliš zaťažovať. Začnite vtedy s krátkymi prechádzkami. Neskoršie prechádzky predlžujte a môžete sa so svojím psom taktiež zapojiť do najrôznejších športových aktivít. V dobrej kondícii ho tiež udrží beh vedľa bicykla.
Starostlivosť
Krátka srsť argentínskej dogy nevyžaduje žiadnu zvláštnu starostlivosť. Stačí niekoľkominútové každodenné česanie hrebeňom s prírodnými štetinami alebo masáž gumovou rukavicou. Kúpanie nie je nutné príliš často, väčšinou ide nečistoty odstrániť vlhkou handričkou a vyčesať. Pokiaľ je nutné psa vykúpať, používajte len špeciálne prípravky, ktoré sú určené len pre psy. Zvukovod psa udržujte čistý, pazúriky krátke, a pravidelne kontrolujte psovi zuby, či sa na nich netvorí zubný kameň.
Strážne využitie
Vrodená nedôvera k cudzím ľuďom robí z argentínskej dogy skvelého strážcu. Tento pes zbytočne nešteká, ale jemu zverený priestor dokáže pred votrelcami výborne ochrániť.
Vhodné športy
Všetky silové športy
Zvláštnosti plemena
Argentínska doga je radená medzi tzv."bojové plemená", ktoré sú dnes častou témou diskusií. Pre niektorých ľudí je ľahké zabudnúť, aké vlastne bolo pôvodné poslanie týchto psov. Bola to ako ochrana našich obydlí a majetku, tak i nás samotných. V dnešnom svete, sa rozrastá kriminalita, je strážny pes veľmi častou ochranou. Zlodej, ktorý sa vkradne do bytu, ktorý je strážený psom, musí byť za svoje jednanie zodpovedný sám, i keď je následne napadnutý psom, ktorý plní len svoju prácu. Je však na majiteľoch takýchto psov, aby ich správne vychovali a zabezpečili, aby nevznikali zbytočné konflikty, ktoré by dávali akýkoľvek dôvod médiám k odsudzovaniu týchto plemien.
Príprava na výstavu
Na túto udalosť je vhodné začať psa pripravovať už vo veku šteňaťa. Naučte ho stáť vo výstavnom postoji, v ktorom vyniknú jeho prednosti. Taktiež ladný pohyb vo výstavnom kruhu prospieva k dobrému hodnoteniu psa, naučte ho preto perfektnú chôdzu na vodítku a ovládateľnosť. Na výstave má byť pes predvedený v čo najlepšej kondícii, chrup by mal byť zbavený zubného kameňa, zvukovod čistý, pazúriky krátke a i jeho srsť by mala byť čistá a pekne upravená. Dôležité je i chovanie psa, na rušnú atmosféru výstavy ho môžete navyknúť tak, že sa najskôr zúčastníte so svojím psom ako pozorovateľ. Rozhodca môže kontrolovať taktiež skus a samcom semenníky, preto pripravte svojho psa na to, že sa ho môže dotýkať i cudzia osoba.
Výživa šteňaťa
Pre správny vývoj kostry a svalstva je nutné vybrať šteňaťu stravu, ktorá bude obsahovať nielen všetky dôležité živiny, ale taktiež vitamíny a minerálne látky. Renomovaní výrobcovia krmív sa špecializujú i na krmivá pre šteňatá, ktorá plne zabezpečí ich potrebu živín v raste. K týmto krmivám je nežiadúce pridávať akékoľvek doplnky, pretože by sa narušila ich rovnováha, a mohli by nastať rastové problém.
Výživa dospelého psa
Vyvážený obsah všetkých potrebných látok obsahujú kompletné suché krmivá renomovaných výrobcov. K týmto krmivám už nieje potrebné pridávať žiadne vitamíny a minerálne látky. K dostatiu je i krmivo, ktoré vyhovuje potrebám pohybovo veľmi aktívnych psov.
Výživa starého psa
Staršiemu psovi, ktorý ju nebýva príliš aktívny je potrebné dodávať krmivo chudobnejšie na množstvo živín, ale obohatené o vitamíny. V strave je nutné znížiť podiel bielkovín, aby neboli zaťažované obličky a predišlo sa chorobám vylučovacieho ústrojenstva. Starý pes by taktiež nemal dostávať kosti. Pokiaľ je pes obézny, je nutné i zo zdravotných dôvodov obmedzovaním kŕmnej dávky znížiť jeho váhu na optimum.
Dôvetok pre budúcich majiteľov
Predpokladom zaobstarania argentínskej dogy sú isté skúsenosti s výchovou a výcvikom psa. Tento pes nieje v žiadnom prípade vhodný pre začiatočníka. Každý nový majiteľ na seba musí prevziať zodpovednosť za chovanie a činy svojho psa. Pokiaľ nie ste odhodlaný sa tomuto plemenu plne venovať, nezaobstarajte si ho. Pri správnej výchove a dôsledne vedenom výcviku sa argentínska doga stáva dokonalým spoločníkom, priateľom a ochrancom rodiny a domu.

Máte nejaké skúsenosti s týmto plemenom,stretli ste sa niekedy s ním? Ak áno aj nie , podeľte sa s nami o svoje zážitky :) Poprípade aspoň napíšte ako sa vám páči Úžasný











4.bleskovka alá Poznaj plemeno psa :)

3. září 2011 v 21:49 Bleskovky-Diplomy
Myslím že je jasné čo máte za úlohu :) ... Máte uhádnuť plemeno psa , pre mňa je to veľmi jednoduché , dúfam že aj pre vás :) .. ale stále - net vie všetko :D :)
Napíšte si aj čo chcete na diplom :)
Nápoveda :
.E..IC.Y O..IA.

Besnota

3. září 2011 v 21:26 Starostlivosť

Pôvod


Besnota je akútna vírusová nákaza teplokrvných živočíchov, ktorá je zo zvierat prenosná aj na človeka. Toto onemocnenie postihuje predovšetkým centrálnu nervovú sústavu a je smrteľné. Besnota je rozšírená po celom svete, a napriek zákonom ustanovenej plošnej vakcinácii psov sa u nás darí nákazu obmedziť len veľmi pomaly.

Spôsob nákazy


Vírus sa u nemocného zvieraťa vyskytuje predovšetkým v mozgu a mieche, ďalej v slinných žľazách a slinách. Najčastejšie dochádza k prenosu choroby pohryznutím nakazeného zvieraťa. V prírode môžu byť zdrojom besnoty líšky, jazvece, srnce a ďalšie, voľne žijúce zvieratá. Z domácich zvierat potom najčastejšie rozširujú besnotu túlavé psy a mačky.

Príznaky


Inkubačná doba besnoty je u psov 3 - 8 týždňov, u iných domácich zvierat až dva mesiace a u človeka to môže byť výnimočne až rok, aj dlhšie. U psov prebieha onemocnenie vo dvoch formách, v "zúrivej" alebo "tichej". Počiatočné štádium "zúrivej" formy sa prejavuje zmenami v chovaní psa, niekedy je neposlušný, ľakavý alebo zúrivý, potom zase neobvykle prítulný. Toto obdobie trvá asi 3 dni. U psa sa môžu prejaviť zvrátené chute, požieranie nestráviteľných predmetov, ďalej zvýšená teplota, kašeľ, obtiažne dýchanie, zápcha, smäd alebo slintanie. Po počiatočnom štádiu nastáva obdobie zúrivosti, ktoré trvá tiež asi 3 - 4 dni. V tejto dobe sa pes túla, má záchvaty zúrivosti a je útočný. U psa v tomto štádiu možno pozorovať vytreštený pohľad, často býva na jednom oku zornička rozšírená a na druhom zúžená. Po tomto období prechádza nemoc do tretieho štádia, tzv. paralytického. Pes sa ukľudní, nastane ochrnutie zadných končatín, následkom obrny je skleslá spodná čeľusť, pes nemôže prehĺtať, jazyk je vyplazený a voľne visí z tlamy, slintá a behom dvoch dní dochádza ku smrti. U "tichej" formy besnoty chýba štádium zúrivosti, a nemoc prechádza priamo z počiatočného štádia do štádia paralytického.

Liečba


Účinná terapia tejto choroby neexistuje a liečenie zvierat sa preto nerobí.

Prevencia


Prevencia spočíva predovšetkým vo vakcinácii, ktorá je zo zákona povinná pre každého majiteľa psa, staršieho ako šesť mesiacov. Ďalej je potrebné dodržiavať smernice platné v chovoch zvierat a v oblastiach s výskytom besnoty. Vyvarujte sa kontaktu svojho psa so zvieratami, ktoré sú najčastejšími nositeľmi a zdrojmi besnoty. Nepodceňujte ani najmenšie hryznutie, človek, ktorý prišiel do styku s nemocným psom, musí byť okamžite očkovaný. Pri pohryzení človeka psom je majiteľ psa povinný predviesť psa ku veterinárnej prehliadke. Prvá prehliadka má byť uskutočnená do 24 hodín od poranenia, druhá piaty deň po pohryzení.

Očkovanie


Prvé očkovanie proti besnote sa robí u šteniat v šiestich mesiacoch veku, s preočkovaním v jednom roku života psa následne pravidelne každý rok. Pri ceste so šteňaťom do zahraničia je možné prvé očkovanie uskutočniť už v troch mesiacoch veku šteňaťa.

Máte nejaké skúsenosti s besnotou? Mal niekedy váš psík,mačka,vy alebo niekto s vášho okolia? Ak áno alebo aj nie podeľte sa so mnou a ostatnými bloggermi o svoje zážitky :)

Anglický farbiar / Bloodhound

3. září 2011 v 20:49 A

BLOODHOUND
Bladhaund, Anglický farbiar, Svätohubertský pes

Krajina pôvodu: BELGICKO
Obdobie vzniku: stredovek
Pôvodné využitie: farbiar (sleduje poranenú zver, dohľadáva)
Dnešné využitie: farbiar, spoločník
Hmotnosť: 36-50 kg
Výška: 58-69 cm

Je to starobylé plemeno, ktoré nie je pomenované podľa krvi svojej koristi, anglické ,,Bloodhound´´ znamená ,,pes vznešenej, kráľovskej krvi´´. V belgických Ardenách, odkiaľ pochádza, a taktiež vo Francúzsku, si zachoval meno svojho dávneho predka, svätohubertského psa (chien de St. Hubert). V Škótsku mu zase hovorili Sleuth Hound. V starých anglicky písaných prameňoch nájdeme aj tvary Sleughhound, Sleuth Dog, Slot Hound, Slough Dog... Pôvodne sa používal k lovu vlkov (?), vysokej a ďalších vysokých zverí.
Bladhaund je durič všetkých duričov, majster svojho čuchu. jeho priamym predkom bol zo 7. storočia známy svätohubertdký pes. Ten bol rôzne sfarbený. Čierno-trieslovým jedincom sa hovorilo bladhaundi, svetlo sfarbení sa nazývali talboti.
Bladhaundov doviezol do Británie Viliam Dobyvateľ v 11. storočí. Predovšetkým mali loviť jeleňov. Sledovali krvavú stopu ranenej zveri, a pokiaľ to bolo nutné, i na úžasne veľké vzdialenosti. Stali sa z nich široko ďaleko najcennejšie duriče. Ako storočia uplývali, vysokej zveri ubúdalo, lovci sa preorientovali na lov líšok. K tomu bolo treba podstatne rýchlejších psov, a tak bladhaundov nahradili ako hlavné poľovné psy foxhoundi. Bladhaund sa ale naďalej používal na vystopovanie pytliakov.
Na európskom kontinente sa týmto psom viedlo ešte horšie, lebo za Francúzskej revolúcie vymreli. Koncom 18. storočia existovali už len britskí čierno-triesloví bladhaundi, ktoré potom od 19. stor. vyvážali do celého sveta. To bolo dobré, lebo za 2.SV v Británii takmer vymreli a tak po skončení vojen ich ostalo v Británii asi 10 kusov. Nová krv bola dovezená z Kanady a tak plemeno ožilo.
Čuch bladhaunda je neskutočne dokonalý. Toto plemeno dokáže vystopovať aj človeka obutého do gumákov. Dosiahne to tým, že vníma množstvo drobunkých pachových čiastočiek, ktoré osoba zanecháva. Dobrý bladhaund dokáže do 18. minút vypracovať ľudskú stopu dlhú 5 km a starú 24 hodín. Nevšíma si iné silnejšie pachové stopy, ktoré krížia pôvodnú. Samozrejme keď nájde na konci stopy zločinca, skôr ho olíže od radosti, ako keby ho zadržal. Je jednoducho vyšľachtený ako stopár, nie ako obranár. Povahovo je priateľský, inteligentný a vážny.

zdroj : dogforum.sk


Máte nejaké skúsenosti s týmto plemenom,stretli ste sa niekedy s ním? Ak áno aj nie , podeľte sa s nami o svoje zážitky :) Poprípade aspoň napíšte ako sa vám páči :D :)
















Asi budem pokračovať :)

3. září 2011 v 20:03 Články
Tak ahojte , rozhodla som sa pokračovať v tomto blogu :) , už sú to tri roky čo som tu nebola a veľmi som sa zmenila no psov stále milujem ♥ , včera som sa úplnou náhodou pozrela na návštevnosti mojich starých blogov čo mi chodia na mail cez toplist a bola som v totálnom šoku - cez minulý týžden tu bolo 184 ľudí :) čo je fakt úžasne za to že som tu riadne dlho nebola :) Tak som sa rozhodla že začnem pridávať plemená psov,psie športy,choroby,psíkov v útulkov,súťaže atd ... proste zase sa posnažím to tu znova rozbehnúť , ked sa nepodarí , nevadí
Teším sa :) , Pac :)