Říjen 2011

Austrálsky ovčiak / Australian Shepherd

27. října 2011 v 20:59 A

Popularita austrálskeho ovčiaka v Európe stúpa závratnou rýchlosťou. A nie je sa čomu čudovať. Je to stredný kompaktný chlpatý pes s často veľmi originálnym sfarbením srsti i očí- to si väčšina laikov všimne ako prvé. Vzhľad plemena by však nemal byť jediným či dokonca hlavným atribútom výberu psa.

Austrálsky ovčiak je veselý, stále sa usmievajúci tvor plný energie. Pokiaľ má primeranú možnosť vybitia svojej mentálnej i fyzickej energie, je prispôsobivý a rád si i so svojím pánom poleňoší. Potrebuje k svojmu spokojnému životu denný tesný kontakt so "svojimi ľuďmi" a dostatok fyzickej a psychickej práce, ktorá im prináša uspokojenie. Určite nie je vhodný len ako strážca niekde na záhrade, kde kontakt s človekom prebehne raz denne na 15 minút. Austrálsky ovčiak je výborný a prirodzený strážca, ktorý veľmi dobre pozná hranice pozemku, ktorý je mu zverený. Pokiaľ nie je majiteľ na blízku, cudziu osobu na pozemok nepustí, ale keď sa pán objaví a australák vidí, že je návšteva " v poriadku", väčšinou ju nadšene privíta.


Austrálsky ovčiak je teda pes zaujímavého vzhľadu, strednej veľkosti, veselý, vyrovnaný, milujúci rodinu, dobrý strážca, starostlivosť i výchova bývajú ľahké - je teda vhodný do každej rodiny? Rozhodne NIE! Australák bol a stále je pracovným plemenom. Potrebuje v dostatočnej miere zamestnať nie len svoje svaly, ale aj mozog. Pokiaľ mu poskytnete vhodné zamestnanie, môže byť skvelým rodinným spoločníkom. Pokiaľ sa však bude u vás dlhé hodiny, dny a týždne nudiť, bude nešťastný a vy tiež. Nudiaci sa australák dokáže totiž vymyslieť neuveriteľne veci pre svoje pobavenie.... Pokiaľ však uspokojíte jeho pracovné potreby, bude po dobu vašej neprítomnosti v kľude odpočívať.


Dnes je spústa možností, ako zmysluplne aktívneho psa zabaviť. A dôležité je jediné - aby to vás i psa bavilo. Najhodnotnejší čas, ktorý so psom strávite, je ten, kedy je pes spokojný a nadšený zo spoločných činností s vami a je mu celkom jedno, či sa prezentujete na závodoch, skúškach, alebo sa len tak naháňate na lúke. Jak už pôvod tohto plemena napovedá, je australák veľmi vhodným spoločníkom ku koňom. Môžete sa venovať aj paseniu. Väčšinou sa nevyrovná najlepším ovčiakom - border kolii, ale svojich predkov nezaprie a pasenie ich veľmi baví. Väčšinou sú skvelými a vášnivými aportérmi, naviac radi robia páničkovi radosť a teší ich spolupracovať s ním. Predstaviteľov tohto plemena môžete vidieť pri agility, dogfrisbee, flyballu, dogdancingu, obedience, záchranárskom a klasickom výcviku. Je i veľmi vhodným psom pre využitie v canisterapii. Tento výpis možností ako zabaviť psa vás nemá vydesiť. Sú to len možnosti, ktoré človek môže a nemusí využiť. Dôležité je sa psíkovi venovať, tráviť s ním čas pre spokojnosť vás oboch, pretože austrálsky ovčiak vždy bol a je skvelým a neúnavným pracovným psom. A byť i aktívnym rodinným spoločníkom, to je podľa môjho názoru hlavné poslanie austrálskeho ovčiaka!


A malé varovanie na záver - kto si austrálskeho ovčiaka zaobstará, u jedného nezostane....


Autor: Ivana Šarochová, chovateľská stanica Svěží vítr

Pôvod: USA
Dátum publikovania platného štandardu: 21. 5. 2007
Použitie: farmársky pastiersky pes
Klasifikácia: 1. skupina ovčiarske a pastierske psy (s výnimkou švajčiarskych); 1. sekcia ovčiarske psy, bez skúšky
Krátky prehľad histórie: Aj keď existuje mnoho teórií o pôvode austrálskeho pastierskeho psa, plemeno, ako ho dnes poznáme, sa vyvinulo výlučne v USA. Austrálsky pastiersky pes dostal meno kvôli súvislosti s baskickými pastiermi, ktorí prišli do USA z Austrálie v 19. storočí. Popularita austrálskeho pastierskeho psa rástla nepretržite po 2. svetovej vojne s rozmachom westernového jazdenia, ktoré sa stalo známym širokej verejnosti prostredníctvom rodea, konských výstav, filmov a televíznych šou. Prirodzene flexibilná a ľahko ovládateľná povaha z neho robí neodmysliteľnú súčasť amerických fariem a statkov. Americkí dobytkári pokračovali vo vývoji plemena, zachovávajúc jeho mnohostrannosť, inteligenciu, silné inštinkty voči stádu a výrazný vzhľad, ktorý mu ako prvý zaručil obdiv.
Hoci každý jedinec je jedinečný sfarbením a znakmi, všetky austrálske pastierske psy sa vyznačujú absolútnou oddanosťou svojej rodine. Ich mnohé dobré vlastnosti im zaručili trvalú obľubu.
Celkový vzhľad: austrálsky pastiersky pes je dobre vyvážený, mierne predĺženého formátu, strednej mohutnosti a veľkosti, so sfarbením, ktoré je veľmi rôznorodé. Je pozorný, živý, pružný, aktívny, pevný a svalnatý bez hrubosti. Má srsť strednej dĺžky a štruktúry. Chvost je kupírovaný alebo vrodene kýpťovitý .
Dôležité proporcie: dĺžka trupu(od hrudnej kosti po sedacie hrbolce) je trochu väčšia ako výška v kohútiku. Austrálsky pastiersky pes je teda trochu dlhší ako vysoký.
Telesná stavba: robustný, s primerane silnými kosťami. Stavba psov je typická pre pohlavie, mohutná ale nie hrubá. Sučky sú jemnejšie, ale nemajú mať slabú kostru.
Povaha a správanie: austrálsky pastiersky pes je inteligentný pracovný pes so silnými inštinktami voči stádu a stráženiu. Je oddaný spoločník a má silu pracovať celý deň. Má vyváženú povahu, je dobromyseľný a zriedka hašterivý. Pri prvom stretnutí môže byť trocha zdržanlivý.
Každý náznak plachosti, bojazlivosti alebo agresivity sa musí tvrdo postihovať.

Túto fotku som fotila na Medzinárodnej výstave vo Veľkej Ide , pes sa volá Chester , vtedy vyhral aj súťaž o najkrajšie šteniatko :) Je to ozaj krásne plemeno :)
dalšie : - tie už niesu moje , škoda :/ :D

Ariégeois /Ariéžsky durič

8. října 2011 v 23:45 A


***Vzhľadom na to že som článok prekladala z angličtiny zo stránky www.digitaldog.com bola by som vám veľmi vdačná keby ste kopírovali zo zdrojom , dakujem :) **
**Všeobecné informácie** :
Skupina : duriče , farbiare
Hmotnosť : 35 - 45 kg
Výška : 18 - 23
Dĺžka života : 13 rokov
Farby : bielo - čierna so škvrnami , niekedy s nepravidelnými rôznofarebnými škvrnami)
Typy srsťi : krátkosrstý - hladkosrstý
Oficiálne uznané : FCI,UK,NCA a dalšie
Celkový vzhľad : stredne stavaný pes s pozoruhne svalnatými kosťami.Jeho predkovia sú zrejme farbiare - po nich zdedil dobrý sluch , pozornosť a dĺžku ňufáku.
**Povaha,správanie a trénink** :
Sila : nízka až stredná
Celková povaha : - k deťom : zvyčajne je láskavý,vľúdný - ak sa k nemu dobre správajú
Ostatné zvieratá : všeobecne bez problémov , ale menšie cicavce (napr: králiky) nemusia byť v bezpečí
Ostat . psy : bez problémov
Domáce(rodinné) prostredie : je v ňom veľmi šťastný , prisbôsobivý , vychutnáva si čas strávený s ľudmi vrátane športových aktivít ( tie ma veľmi rád :)
Temperament/povaha : láskavý , priateľský , hlasný (hlasno šteká) , ľahko sa rozruší ak niečo zavetrí ,pôvabný
Poznámka od trénera : nie je to náročný pes na výcvik , ale ak ničo zavetrí hned sa rozruší , je ochromený novým pachom - je to ťažké a nemožné privolať ho späť.
**Pôvod** :
Rok uznania : niekedy pred rokom 1900
Krajina pôvodu : Francúzsko
Pôvodné využitie : Farbiar , bol využívaný a vyšľachtený na lov zajacov
História : bol vyvinutý z kríženia Briquet a Chien D'Ordre. Ariégeois je však jemnejšej povahy a menšej verzie :)

**Fotky** :










Babezióza - psie ochorenie prenášané kliešťom

7. října 2011 v 19:09 Starostlivosť

Babezióza (tiež nazývaná aj Piroplazmóza) je ochorenie červených krviniek, ktoré je spôsobené jednobunkovým parazitom zvaným Babesia. Ľudská babezióza je spôsobená myšacou babéziou. Psia forma je na človeka neprenosná.

Pôvodci: Babesia canis, B. Microti-like, B. Gibsoni
Prenášač: kliešť rodu Dermacentor, Ripicephalus (tzv. nové druhy kliešťov na našom území) a v poslednej dobe sa predpokladá, že novým prenášačom je aj Ixodes, kliešť bežne sa vyskytujúci v našich zemepisných šírkach.

Výskyt: Masívny výskyt babeziózy v Európe bol v 50-tych rokoch minulého storočia, najmä u hovädzieho dobytka. Prvý výskyt babeziózy u psov bol na Slovensku zaznamenaný v roku 2001. Na našej klinike sme za posledný rok zaznamenali 5 prípadov, z toho 3 psy sa pohybovali len v Petržalke. Jedná sa hlavne o miesta zamorené kliešťami rodu Dermacentor.

Patogenéza: Kliešť sa nakazí od infikovaného jedinca saním krvi. Babézia, v nepohlavnej fáze rozmnožovania, preniká do jeho tráviaceho aparátu kliešťa, kde prekonáva ďalší vývoj. Hemolymfou sa dostane do slinných žliaž kliešťa, ktorý pri cicaní infikuje ďalšie jedince. Parazit v novom hostiteľovi, ktorým je v tomto prípade pes, infikuje červené krvinky, rozmnožuje sa v nich a následne spôsobuje ich rozpad.


Ako spoznáte na svojom psíkovi babeziózu? Medzi patognomické klinické príznaky (príznaky, ktoré poukazujú na vysokú pravdepodobnosť daného ochorenia) patrí tmavohnedé až čierne sfarbenie moča (pripomína kokakolu alebo čierny čaj) a vysoká horúčka (okolo 40 stupňov Celzia). Medzi ďalšie príznaky patria apatia, nechutenstvo a bolesti brucha. Neskôr sa k tomu môže pridružiť aj hnačka a vracanie. Sliznice a spojivky psíka časom nadobúdaju bledú a neskôr až žlto-oranžovú farbu. Táto choroba má 3 formy, ale z hľadiska ohrozenia života je najdôležitejšia forma akútna, ktorá sa prejavuje práve týmito príznakmi. Skrytá a chronická forma nie sú na našom území také časté,a najmä - nie sú také životu nebezpečné, ako už vyššie spomínaná akútna forma.

Čo robiť ? Apatia, nechutenstvo a horúčka patria medzi prvotné nešpecifické príznaky skoro každého ochorenia. Nie je nutné sa hneď obávať, že váš psík bol infikovaný babéziou. Navštívte čo najskôr svojho veterinárneho lekára pri každom podozrení z nejakeho ochorenia, medzi ktorými môže byť aj babézia. Netreba si hovoriť " Veď ešte chvíľu počkáme a uvidíme.", lebo potom už môže byť neskoro. Konkrétne toto ochorenie si vyžaduje okamžitú veterinárnu intervenciu.
U veterinára: Po základnom klinickom vyšetrení je dôležité vyšetriť moč, krv- biochemicky, hematologcky a posúdiť krvný náter, v ktorom je možné ( bohužiaľ, ale nie vždy) identifikovať pôvodcu ochorenia.

Liečba: Pri včasnom započatí správnej terapie je liečba väčšinou úspešná. Psíkovi sa aplikuje špeciálny typ antiparazitárneho prípravku a následne sa minimálne na 24 hod hospitalizuje. Sleduje sa hlavne jeho krvný obraz a biochemické parametre, kvôli hroziacemu zlyhaniu životne dôležitých orgánov. Kvôli tomu, že tento parazit " zabíja" červené krvinky, je často nutná aj transfúzia. Kvôli oslabeniu imunitného systému je dôležitá antibiotická terapia, proti sekundárnej bakteriálnej infekcii. Po hospitalizácii sa robia kontrolné odbery krvi a po dvoch týždňoch sa zopakuje injekčná antiparazitárna terapia.

Prevencia: Keďže tohoto parazita prenášajú kliešte, je pre Vás a hlavne Vášho psa najdôležitejšia ochrana proti kliešťom. Na našom trhu sú dnes rôzne prípravky, ktoré pôsobia repelentne proti klieštom. Sú to hlavne obojky a tzv. spot-on prípravky. Bližšie informácie o prevencii nájdete v našom článku o ektoparazitoch. Aj napriek tomu, by sme mali svojho štvornohého priteľa po každej prechádzke skontrolovať. Pri náleze kliešťa je dobré byť ostražitý a sledovať zdravotný stav svojho psíka. Dôležité je sledovať farbu moča, ale pri prvých príznakoch apatie a nechutenstva, je na mieste vyhľadať odbornú pomoc.

Klinický prípad:

Na našu kliniku bola dovezená paciantka Kyra, nekastrovaná samica, labradorský retríver, 8 rokov. Majitelia u nej zaznamenali nechuť do jedla, bolesti bruška a hnačku, všetko asi 12 hodín pred príchodom na našu kliniku. Kedže Kyra hárala, majitelia si zafarbenie moču do tmava nespojovali so žiadnou patológiou. Pri klinickom vyšetrení prejavovala Kyra bolesti brucha, apatiu, bledé zafarbenie slizníc a horúčku 40,1 stupňov Celzia. Vyšetrenie moča ukázalo tmavé zafarbenie, ale nie typické pre hárajúcu fenu. Pacientke sa ihneď urobilo biochemické a hematologické vyšetrenie krvi. Pri mikroskopickom vyšetrení krvného náteru sme diagnostikovali napadnutie Kyriných červených krviniek parazitom z rodu Babézia a následne nám to potvrdili výsledky zo Štátneho veterinárneho ústavu v Bratislave. Ihneď bola zahájená kauzálna (liečba pôvodcu ochorenia) aj symptomatická (terapia zameraná na zmiernenie klinických príznakov a už rozvinutých patologických zmien) liečba a Kyra bola hospitalizovaná na 24 hod na našej klinike. (Na základe našich skúseností sme s majiteľmi zabezpečili aj potencionálneho "darcu krvi" pre prípad transfúzie). Našťastie majitelia priviedli Kyru včas a podarilo sa ju zachrániť aj bez transfúzie. Nutná však bola intenzívna antibiotická a infúzna terapia a opakované kontrolné vyšetrenia krvi. Z hematologického hľadiska bolo u Kyry všetko v poriadku, ale biochemické parametre ukázali očakávanú zvýšenú aktivitu pečeňových enzýmov. Pri deštrukcii červených krviniek dochádza k hromadeniu odpadových látok v organizme a pečeň nemôže v tomto prípade dostatočne prečistiť krv a je preťažená. Pri poslednej kontrole boli pečeňové enzýmy po diéte v normále a Kyra sa vrátila zase vyvádzať na petržalske trávniky.

zdroj : http://www.vetpoint.sk/babezioza